Vznikla v 18. storočí a do Ruska sa dostala ako dar vďaky od pruského panovníka. Dnes je však jej poloha neznáma.
Jantárová komnata patrila medzi najväčšie umelecké skvosty cárskeho Ruska a rovnako Európy. Počas druhej svetovej vojny však bola zo svojho pôvodného miesta prevezená a o niekoľko rokov sa úplne stratila, pričom sa dodnes vedú dohady o jej aktuálnej polohe. Rada historikov však tvrdí, že bola zničená. Ako to teda je?
Samotný názov naznačuje, že ide vlastne o miestnosť, bohato vyzdobenú zväčša nádherným jantárom, zlatom, florentskými mozaikami, cennými sochami a zrkadlami. Dekorácia zaberá celú plochu štyroch stien, stropu a podlahy.
História vzniku siaha do Pruska, na začiatok 18. storočia. Práce podľa dobových záznamov započali v roku 1701, na žiadosť vtedajšieho kráľa Fridricha I. Do Ruska sa dostáva v roku 1716, v rámci daru neskoršieho pruského panovníka Fridricha Viliama I. Išlo o gesto vďaky ruskému cárovi Petrovi Veľkému za vytvorenie spojenectva vo vojne proti Švédskemu kráľovstvu. Z berlínskeho Mestkého zámku sa tak komnata premiestňuje do Zimného Paláca a neskôr do Katarínskeho paláca v meste Puškin, 25 km južne od Petrohradu. Historická budova je súčasťou letnej rezidencie ruských cárov, zvanej Carskoje Selo. O presunutí na toto miesto rozhodla dcéra Petra Veľkého, neskoršia cárovná Alžbeta I. V priebehu 18. storočia pracoval na jej ďalšom zveľadení slávny architekt Francesco Bartolomeo Rastrelli, jeden z popredných predstaviteľov ruského baroka. Po jeho prácach dostala komnata konečnú tvár, akú dnes poznáme. Podľa mnohých, ktorí originálnu miestnosť mali možnosť vidieť naživo, oplýval nádherný kus umenia, nadpozemskou krásou, ktorú slovami nebolo možné opísať. Niet divu, že jej časom prischla prezývka "ôsmy div sveta."
Cenný dar zostal neporušene v Katarínskom paláci až do roku 1941. Kvôli postupujúcim nacistickým oddielom však muselo byť okolie, spolu so všetkými cennosťami, evakuované. Nebol dostatok času na náročný presun komnaty, tá bola iba provizórne zamaskovaná. Nemcom, známym svojou záľubou v cudzích umeleckých dielach, však netrvalo dlho, aby ju odhalili. Velenie rozhodlo o okamžitom rozobratí panelov a exporte na miesto, kam podľa nich patrila, teda do Tretej ríše. Konkrétne sa dostala do mesta Königsberg (dnes Kaliningrad, súčasť Ruskej federácie), kde bola v tamojšom zámku vystavovaná. Po požiari v roku 1944 sa rozhodlo o opätovnom premiestnení. Práve táto posledná zmena polohy je dodnes predmetom nespočetných špekulácií. Už nikdy viac totiž nebol umelecký skvost videný na verejnosti. Skupina ľudí verí, že počas bombardovania mesta bola komnata zničená, no tieto fakty nie sú dôveryhodne podložené.
Za viac ako 70 rokov od konca druhej svetovej vojny, vyplávali na verejnosť desiatky "zaručených" informácií o tom, kde sa komnata nachádza. Hľadači pokladov aj v súčasnosti prehľadávajú lokality, majoritne v Nemecku a Poľsku, kde je podľa mnohých historikov najväčšia šanca na jej nájdenie. Ak by sa stal malý zázrak, a predsa by sa našla, podľa odhadov by jej hodnota predstavovala približne 350 miliónov eur, jej cena z historického hľadiska by však bola nevyčísliteľná. Medzi najviac spomínané sa radí mesto v oblasti Porúria, Wuppertal. Priviesť ju tam mal údajne vtedajší gauleiter Východného Pruska, kde sa Königsberg nachádzal, vojnový zločinec Erich Koch. Wuppertal bol jeho rodným mestom a predpokladá sa, že v ňom mal tajné skrýše. Cenný náklad mohol nepozorovane prepašovať medzi svojimi osobnými vecami. Neskôr musel mesto urýchlene opustiť. Snažil sa dostať ponorkou do Južnej Ameriky, tak ako to po kapitulácii spravilo množstvo nacistov. Nepodarilo sa mu to však a bol vydaný na milosť poľskej jurisdikcii. Odsúdili ho pôvodne na trest smrti, ten bol neskôr pozmenený na doživotie. Koch zomrel za mrežami väznice Barczewo v roku 1986, no ani na smrteľnej posteli žiadne tajomstvo neprezradil. Pod Wuppertalom je dômyselná sieť podzemných tunelov, dodnes sa však prítomnosť strateného pokladu nepotvrdila.
Ďalšie falošné stopy hovorili o rôznych miestach v Nemecku, zahrňujúcich jazero Toplitz či mestá Zwickau a Auerswald. Dokonca, na preskúmanie Toplitzu minul výskumný tím z USA sumu presahujúcu výšku 6 miliónov dolárov. Márne. Žiadne z týchto miest sa opätovne nepotvrdilo ako "to pravé." Často zmieňované boli aj vlaky plné nacistického zlata a cenností, ktoré sa môžu ukrývať v podzemných tuneloch pod poľským územím. Naposledy sa o rozruch postarala v roku 2015 informácia o stometrovom vlaku v podzemnom tuneli neďaleko poľského mesta Walbrzych. Nadšenci tvrdili, že existuje vysoká šanca na to, aby bolo vo vagónoch zakonzervovaných až 300 ton hodnotného nemeckého lupu. Tí odvážnejší zmieňovali legendárnu Jantárovú komnatu. Skúmanie je však stále bez výsledku. Skupina ľudí je presvedčená, že artefakt prevážala neslávne známa nacistická loď Wilhelm Gustloff, ktorú v roku 1945 potopila sovietska ponorka. Tomu by mohla nasvedčovať skutočnosť, že vrak v povojnových rokoch prehľadávali sovietski potápači. Nikdy nebolo vydané žiadne oficiálne vyhlásenie, ktoré by objasňovalo, čo vlastne hľadali.
V súčasnosti sa pravdepodobnosť objavenia cennej historickej pamiatky každým rokom znižuje. Je možné, že originálna komnata z 18. storočia sa už nikdy na verejnosti neobjaví.
Sovietsky zväz rozhodol v roku 1979 o vytvorení vernej kópie strateného diela. Stavebné práce boli nesmierne komplikované, pretože sa zachovala iba jediná kvalitnejšia farebná fotografia pôvodnej komnaty. V mnohých smeroch sa autori museli pridŕžať nie celkom presných písomných záznamov. Konštrukcia trvala až do roku 2003, kedy bola komnata pri príležitosti 300. výročia založenia Petrohradu opäť otvorená pre verejnosť. Na jej financovaní sa podieľala okrem iných aj nemecká spoločnosť Ruhrgas, tá investovala do obnovy artefaktu údajne až 3,5 milióna amerických dolárov. Dnes maketa pôvodného diela dennodenne uchvacuje svojich návštevníkov. Nachádza sa na pôvodnom mieste, teda v Katarínskom paláci, v komplexe Carskoje Selo. Originálna Jantárová komnata však ani v súčasnosti nedáva spať húfom hľadačov pokladov, ktorí snívajú o jej objavení spojenom so ziskom nesmrteľnej slávy a bohatstva.
