Tvorcovia radi pozývajú divákov do svojej kuchyne a mnohokrát z toho vznikajú skvelé diela.
Filmárske prostredie je divácky zaujímavé a pre tvorcov dostatočne inšpiratívne na to, aby o ňom vznikali skvelé snímky. V tomto rebríčku vám predstavíme tie, ktoré považujeme za najlepšie a najzaujímavejšie. Vzniku výroby pri väčšine z nich sa vôbec báť nemusíte, pretože ide o tituly, ktoré bez problémov obstáli skúšku časom a majú čo ponúknuť aj dnes.
10. Umelec (The Artist, réžia: Michel Hazanavicius, 2011)
Prekvapivý hit a neočakávaný oscarový triumf bol pred pár rokmi zjavením. Nemý európsky film sa totiž v ére, keď kinám kraľujú komiksové adaptácie a nekonečné pokračovania Transformerov dokázal uchytiť aj pred mainstreamovým publikom. Krásne ohliadnutie za jedným z najrevolučnejších období kinematografie má svoje chyby, no takisto obrovské srdce a množstvo štýlových postupov, ktoré mnohým nedotknutým divákom ukázalo tvár Hollywoodu z čias, keď bola kinematografia iba čisto vizuálnym médiom. Prechod od nemého k zvukovému filmu je témou viacerých a priznajme si, že aj omnoho lepších počinov z tohto rebríčku, ale žiadny z nich nemal kuráž prísť v dobe, keď mnoho ľudí už ani nevie, že existovali časy, keď dialógy a pohyblivé obrázky k sebe nepatrili. Túto odvahu ocenilo množstvo festivalov a hlavne filmová akadémia, ktorá neváhala tomuto sympatickému kúsku udeliť 5 oscarov (vrátane toho najcennejšieho) a rovnaké množstvo ďalších nominácií.
9. Hriešne noci (Boogie Nights, réžia: Paul Thomas Anderson, 1997)
Môžeme brať porno ako súčasť kinematografie? Samozrejme, že môžeme. Dva a pol hodinová strhujúca sonda do tohto priemyslu od tvorcu Magnólie a Čiernej krvi je navyše úžasným filmom, ktorý by nemal nikomu uniknúť. Neopakovateľná atmosféra 70. rokov, sex, drogy, sex, alkohol, sex a obrovská drina celého štábu v skvelom spracovaní skutočného príbehu inšpirovanom pornohviezdou Johnom Holmesom je takisto výnimočným hereckým koncertom všetkých zúčastnených . Dirk Diggler, muž s najväčšou chlapskou pýchou široko ďaleko, je možno životnou rolou Marka Wahlberga a svoj malý comeback si tu vychutnla aj jedna z najväčších hviezd prelomu 70. a 80. rokov - Burt Reynolds. O hereckom umení Phillipa Seymora Hoffman, Julianne Moore alebo Williama H. Macyho sme sa presvedčili už mnohokrát. Snímka, ktorá ukazuje, že nezabudnuteľné dielo sa dá vytvoriť z každej témy. Stačí obrovské množstvo talentu pred, aj za kamerou.
8. Nemý film (Silent Movie, réžia: Mel Brooks, 1976)
Traja kamaráti dostanú úžasný nápad, ako zachrániť krachujúce filmové štúdio: natočiť nemý film s najväčšími vtedajšími hviezdami. A lov na celebrity môže začať. V našich končinách málo známa pecka od otca paródií svojím názvom nezavádza. Jediné slovo tu zaznie z úst majstra pantonímy Marcela Marceaua. Šialená grotesku s množstvom hviezdnych cameí, z ktorého najviac očarí Paul Newman a jeho naháňačka na invalidnom vozíku. Najlepším kúskom Bustera Keatona alebo Charlieho Chaplina sa pochopiteľne nevyrovná, no aj tak ponúka obrovskú dávku prvotriednej zábavy, ktorá aj po rokoch strčí všetky novodobé paródie s prehľadom do vrecka. A popritom stíha byť aj skvelou satirou na fungovanie hollywoodskych štúdií a v rámci možností grotesky aj dojímať láskou k pôvodnému materiálu. Držiteľ štyroch nominácií na Zlatý glóbus.
7. Hugo a jeho veľký objav (Hugo, réžia: Martin Scorsese, 2011)
Popis obsahuje spoiler, takže ak ste tento krásny film režisérskeho majstra ešte nevideli, tak tento odsek preskočte a čím skôr si túto vizuálne úžasnú adaptáciu knižky Briana Selznicka ocenenú piatimi Cenami Akadémie pozrite. Martin Scorsese je okrem toho, že je režisérskou legendou, aj obrovským fanúšikom histórie kinematografie a nikdy predtým túto svoju vášeň nepreniesol na plátna tak očividne, ako tu. Dojímavá pocta úplným začiatkom média a hlavne prvému režisérovi hraných filmov Georgovi Meliésovi je o to silnejším zážitkom, čím viac viete o histórii a ako veľmi pre vás znamená náboj v oku mesiaca. Nechcem sa venovať tomu, že tento počin nie je dramaturgicky úplne ideálne ošetrený, pretože scény, ako napr. prvá návšteva kina so sledovaním finále Safety Last! dokážu filmovému fanúšikovi pripomenúť, aké to bolo prvýkrát, keď ho v kine očarovali pohyblivé obrázky. A to dokáže iba málo kúskov. Film, pri ktorom som zistil, že cez 3D okuliare sa strašne blbo plače.
6. Hráč (The Player, réžia: Robert Altman, 1992)
Parádna satira na Hollywood, popretkávaná množstvom odkazov na slávne diela a filmárske postupy ponúka takisto výbornú možnosť na nahliadnutie do kuchyne fungovania filmových štúdií. Kriminálna zápletka je vedľajšia a hlavnou myšlienkou je ukázať tragikomickosť filmovej branže na čele s nenásytnými producentmi. Zvlášť výživný je mikropríbeh vzniku projektu bez hviezd, klišé a happy endu, zaklincovaný skvelou bodkou ukazujúcou, ako to vlastne v továrni na sny chodí s autorskou víziou ambicióznych tvorcov. Vyše 60 hviezd strieborného plátna si tu strihlo cameo bez nároku na honorár. Klenot, ktorému sa postupom času zďaleka nedostáva takej pozornosti, akú by si zaslúžil. Držiteľ nominácií na Oscara za najlepšiu réžiu, adaptovaný scenár a strih.
5. 8 1/2 (réžia: Federico Fellini, 1963)
Tvorivá kríza je nočnou morou každého umelca. Hlavná postava - režisér Guido Anselmi - je v podstate alteregom samotného Felliniho, ktorý nás v rozsiahlom, vyše dvojhodinovom vizuálnom orgazme sprevádza a oboznamuje s „procesom tvorby". Väčšinu deja sme vytrhnutí z reality a ponorení do magickej hlbočiny Guidových myšlienkových pochodov. Postupne však prestávame rozoznávať fikciu od skutočnosti a ocitáme sa v neznámom priestore Felliniho rozorvanej duše. Pre väčšinu divákov je 8 1/2 len ťažko stráviteľným sústom, ktoré oproti Amarcordu pôsobí ako neucelený a chaotický výbuch myšlienok. Avšak, práve jeho voľnosť a jedinečná reč z neho robia viac, ako len film a povyšujú ho na umelecké dielo. 8 1/2 je dodnes zdrojom inšpirácie mnohých filmárov. Povinná jazda pre každého cinefila.
4. Ed Wood (réžia: Tim Burton, 1995)
Filmy sa majú točiť hlavne s láskou. Občas to však nestačí a niektorí filmári sa stávajú kvôli svojím počinom vysmievanými a nenávidenými. No občas sa stanú aj kultom, podobne ako Edward D. Wood Jr. Pocta Béčkovej legende, ktorá si vyslúžila titul „najhorší režisér všetkých čias" je najlepším dielom Tima Burtona. Čiernobiela snímka je takisto paradoxne jeho komerčne najmenej úspešným filmom, no srdce filmového fanúšika pri ňom zaplesá. Ponúka nahláškovanú („Is there a script?" „Fuck no. But, there's a poster."), dojímavú a elegantne natočenú zábavu okorenenú jednou z najlepších úloh Johnnyho Deppa. Hereckého Oscara sa však dočkal Martin Landau ako umierajúca bývalá hviezda Bela Lugosi. Druhá soška putovala do rúk maskérov.
3. Americká noc (La Nuit américaine, réžia: François Truffaut, 1973)
Najkrajšie vyznanie lásky k filmom a jednoznačne najlepší počin venujúci sa samotnej výrobe pohyblivých obrázkov. Jeden zo zakladateľov francúzskej novej vlny ukázal svoj obdiv k samotnému remeslu a ukázal, aké je natáčanie zábavou, ale aj neskutočnou drinou. Srdcový film každého z tejto branže a zaujímavý pohľad do zákulisia pre ľudí mimo nej. Názov tejto kultovky ocenenou cenou akadémie za najlepší cudzojazyčný film je odvodený od techniky natáčania nočných scén počas dňa. Skutočne nádherný počin, ktorý by nemal minúť nikto, kto číta tieto riadky. Minimálne kvôli tomu, že sa dozviete, prečo nikto nechce točiť so zvieratami.
2. Spievanie v daždi (Singing in the Rain, réžia: Stanley Donen, Gene Kelly, 1952)
Všetci určite viete, že táto klasika spadá do nie príliš obľúbeného žánru muzikálu. Netreba ju však kvôli tomu zatracovať alebo sa báť zhliadnutia, pretože toľko filmovej radosti má v sebe máloktorý projekt v dejinách. Odohráva sa v roku 1927, keď kinematografia prežila s premiérou prvého zvukového počinu, Jazz Singer revolúciu a tvorcovia sa jej museli prispôsobiť. Technologicky, kreatívne a hlavne okamžite. Z toho vyplýva množstvo skutočne vtipných scén, ktoré sú prekladané ikonickými muzikálovými výstupmi, ako titulná Singing in the Rain alebo neskutočne zábavné Make them Laugh. Kelly s Donenom sa však filmárom, ktorí museli určovať nové smery nikdy nevysmievajú, skôr láskyplne a obdivne na nich pomrkávajú. Legenda objavúca sa takmer v každom rebríčku venujúcemu sa najlepším filmom všetkých čias na veľmi vysokých miestach.
1. Sunset Boulevard (Sunset Blvd., réžia: Billy Wilder, 1950)
Existuje veľmi málo filmov, ktoré majú blízko k dokonalosti. Tento masterpiece jedného z najlepších režisérov, akého kinematografia mala, k nim patrí. Pokiaľ vyššie spomenuté Spievanie daždi reflektuje príchod zvuku s ľahkým humorom a vierou v lepšiu budúcnosť, táto o dva roky staršia snímka rieši rovnakú problematiku až krutým cynizmom. Príbeh zavraždeného scenáristu rozprávajúceho udalosti vedúce k jeho vražde je v prvom rade film-noir, no nad úroveň bežného príspevku žánru ho povyšuje jeho zžieravý pohľad na Hollywood. Svet herečky, ktorá je stále veľká hviezda, no filmy sú už pre ňu príliš malé, perfektne zobrazuje, aká je sláva pominuteľná a kam až viera vo svoju veľkosť môže viesť. Nadčasový skvost s množstvom scén, ktoré sú nezmazateľne zapísané do histórie. 11 nominácií na Oscara, z toho tri premenené.
Bonus: Amatér (Amator, réžia: Krzysztof Kieślowski, 1979)
Kinematografia nepatrí iba velikánom, ale aj obyčajným ľudom, ktorí neriešia film ako svoju profesiu, no dokážu jej byť rovnako oddaný. Možno ešte viac. Minimalistický počin poľského klasika je v prvej polovici perfektne odpozorovaným pohľadom do sveta amatérskych filmárov, ich festivalov a prístupom odbornej poroty k nim. V druhej sa sústredí takmer výhradne na charakter hlavnej postavy a jeho túžbam ísť stále ďalej v objavovaní mágie zvanej film. Veľmi zaujímavá snímka, ktorá možno nesadne úplne každému, no za pokus rozhodne stojí.
Tradične sa nedostalo na všetky vydarené kúsky, preto aspoň takto mimo rebríčku by sme radi spomenuli ďalšie tituly venujúce sa nakrúcaniu filmov alebo pozadiu tohto priemyslu. Medzi ne patria napríklad komédie Trhák pána Bowfingera, Chytťe ho! a Tropická búrka, vynikajúca Adaptácia, klasiky ako In a Lonely Place, Sullivanove cesty, Čo sa stalo s Baby Jane?, kultovka od bratov Coenovcov - Barton Fink, mindfuckový Mullholand Drive, nezávislé počiny Život v obaloch, Lisabonský príbeh, české Ztraceni v Mnichově, nedávna pecka Me, Earl and Dying Girl alebo dokonca sci - fi príspevky ako Super 8 alebo prvá a zároveň posledná verzia King Konga. Ale aj veľké množstvo iných.
Ktorý z filmov z rebríčka máte najradšej a ktoré počiny by ste odporučili vy? Vyjadrite sa v diskusii
