Aj sväté písmo skrýva mnoho hrozných stvorení, ktoré by sa tým z gréckej či egyptskej mytológie mohli poľahky rovnať.
Po dlhšej odmlke sa vraciame späť k článkom o bájnych beštiách. Po malajzijskej Penggalan si dnes pre zmenu predstavíme monštrá a mýtické zvieratá z najčítanejšej knihy na svete, Biblie. Sväté písmo nám totiž nehovorí len o vzťahu Boha k ľudskému pokoleniu, ale aj o zaujímavých kreatúrach a ich príbehoch.
Behemot
Najmocnejší zo všetkých stvorených živočíchov, obrovský mýtický netvor, ktorého môže skrotiť len samotný Boh. Silou a mohutnosťou je vraj podobný obrom, „stvorený na to, aby ovládal svojich druhov.“ V Biblii sa Behemot prvýkrát objavuje v knihe Jób (Starý zákon): „Žerie trávu ako dobytok. Pozri sa, jeho sila je v jeho bedrách a jeho statnosť v jeho brušných svaloch. Vystiera chvost ako céder, šľachy jeho stehien sú pospletané; jeho kosti sú sťa bronzové rúry, jeho údy sú ako železné koly. Vrchy mu donášajú potravu, i všetky poľné zvieratá, ktoré sa tam hrajú. Ležiava pod lotosmi v skrýši tŕstia a močiara, kryjú ho tiene lotosov, obklopujú ho riečne vŕby. Ak je rieka i dravá, nebojí sa, je pokojný, aj keď mu Jordán prúdi proti ústam.“ Behemot je tu predstavený ako extrémne silné zviera, nepremožiteľné žiadnou pozemskou bytosťou, jedným pánom mu je stvoriteľ, ktorý mu na znak skrotenia navliekol cez nos veľký železný kruh. V starých zvitkoch sa rovnako toto monštrum vyskytuje vedľa iných bežných zvierat, čo vedie k dohadom či sa nejedná o skutočného, i keď mýtizovaného živočícha. Podľa niektorých odborníkov by bol vhodný kandidát na túto pozíciu divý byvol, nosorožec, slon či hroch. Pre kreacionistov tvrdiacich, že ľudia a dinosaury žili spoločne v rajskej záhrade, je Behemot dinosaurom patriacim k sauropodom, bylinožravcom s predĺženým krkom, malou lebkou a dlhým silným chvostom. Iní učenci sa zas prikláňajú k myšlienke, že Behemot je jednoducho len prehnaný poetický opis skutočné tvora, napríklad hrocha. Tento božský kolos sa však vyskytuje nielen v kresťanských, ale aj židovských tradíciách, kde je podľa príbehov jedným z prvotných monštier vládnucich nad zemou a všetkým živým. Podľa rabínskej literatúry je Behemot veľký ako tisícky vrchov a denne požiera trávu z tisícov kopcov. Z raja vyteká rieka určená na to, aby uhasila jeho obrovský smäd, každý štvrtý mesiac vydá netvor rev, ale aj toľko stačí, aby ho ostatné zvieratá považovali za kráľa tvorstva.
Jazdci apokalypsy
Ide o štyri biblické postavy jazdiace na koňoch, o ktorých hovorí posledná 27. kniha zjavenia svätého Jána. Kapitola pojednáva o zapečatenom zvitku v pravej ruke Božej. Podľa príbehu Ježiš Kristus rozlomí prvé štyri zo siedmich pečatí, čím prepustí jazdcov Apokalypsy. Démonické postavy postupne prichádzajú z nebies, obdarení mocou nad životom a smrťou a prvým z nich je mor: „I pozrel som, a hľa, biely kôň a Ten, čo sedel na ňom, mal luk, dostal veniec a vyšiel ako víťaz aby zvíťazil.“ O prvom jazdcovi sa niekedy hovorí aj ako o antikristovi, ktorému je daná sila, aby rozdrvil všetkých svojich odporcov. Za ním nasleduje vojna: „ A vyšiel iný, ohnivý kôň, a ten čo na ňom sedel, dostal moc vziať zemi mier, aby sa všetci navzájom vraždili.“ Boží baránok otvára aj tretiu pečať „ ..čierny kôň a jazdec mal v ruke váhy. Spomedzi štyroch bytostí počul som volať hlas: Miera pšenice za denár a tri miery jačmeňa za denár; oleju však a vínu neškoď!“ Tretím jazdcom je tak hladomor, pravdepodobne ako následok vojny. Všetky pohromy následne spečaťuje všadeprítomná smrť :„ Veľký plavý kôň, ten čo na ňom sedí, nazýva sa smrť, a svet mŕtvych zostáva za ním.“ Kniha Zjavenie ďalej pokračuje: „tým jazdcom bola daná moc, aby štvrtinu zeme zahubili mečom, morom a dravými šelmami.“ Jazdci Apokalypsy sú tak vlastne symbolom posledných dní a prichádzajúceho utrpenia, ktoré Boh na ľudí v pravý čas zošle.
Leviathan
Masívny morský netvor spomínaný v kresťanskej, ale aj židovskej náboženskej literatúre. Častokrát spájaný so samotným Satanom ako symbol prvotného chaosu a vzdoru voči Bohu. Leviathan sa prvýkrát objavuje v knihe Enoch: „A v ten deň budú dva netvory oddelené, jeden ženského rodu, menom Leviatan, aby prebýval v priepastiach oceánu pri prameňoch vôd.“ Podľa kresťanského výkladu mocnú biblickú bytosť premohol v nerovnom boji až Hospodin: "Ty silou svoju rozdelil si more, a rozdrvil hlavy drakov vo vodách." A "Ty si rozdrvil hlavy Leviatanovi, dal si ho za pokrm stvorením divočiny." Toto monštrum je rovnako interpretované ako zosobnenie mora a vodstva, niekedy ako metafora pre pirátov, krokodíla či veľrybu. Niektorí biblickí učenci a kňazi považujú Leviathana za démona závisti, ktorý má bez milosti trestať hriešnikov previnilých týmto smrteľným hriechom. Podľa otca Sebastiena Michaelisa bola morská bytosť dokonca jedným zo serafov, ktorí údajne posadli sestru Magdalénu v Aix-en-Provence a nabádali ju ku svätokrádeži. V satanizme je Leviathan uctievaný ako jeden zo štyroch princov pekla. Zastupuje ako poriadok, tak aj chaos a jeho elementom je voda i s ňou spojená modrá farba.
Nephilim
Alebo tiež „padlí, nevhodne narodení“ sú podľa knihy Genesis potomkovia nebeských strážcov a ľudí: „V tých dňoch boli na zemi obri, a tiež aj potom, keď vchádzali synovia Boží k dcéram ľudským a tie im rodili, to sú tí mocní, dávni hrdinovia.“ Podľa Watchem Bible study group bola krátko po týchto udalostiach nadľudská rasa vyhladená veľkou potopou. Niektorí však prežili, aby sa stali hrdinami a polobohmi zo známych gréckych bájí: „...legendárni obri, a svoj rod odovzdali od samotného božstva. Boží ľud sa desil týchto Grékov minulosti. Triasli sa pred božstvom plodnosti, keď počuli o styku ľudí s božstvom. Ich slávou nie je nič iného než pýcha, a tá predchádza pád. Vrcholom Božieho stvoriteľského diela je človek a žiadny nadčlovek.“ A „ Pripadali sme si oproti nim ako kobylky a rovnako tak sme aj my pripadali im.„ Iné vysvetlenie o týchto monštrách prichádza s knihou Kráľa Jakuba, tá hovorí o Nephilim ako o prekrásnych vysokých stvorenia žijúcich na území Kanaánu (dnešný Izrael a Palestína). Podľa Jána Kalvína, svätého Augustína či byzantského cirkevného otca Jána Zlatoústeho by mohli byť „urastené stvorenia“ aj potomkom tretorodeného Šéta a dcér bratovraha Kaina. Z tohto rodu mal napríklad pochádzať aj filištínsky bojovník a zápasník Goliáš.
Prvá šelma
Sedemhlavá beštia s desiatimi rohmi vystupujúca z oceánu, má laby medveďa a ústa leva a jej celé telo je posiate škvrnami jaguára. Mnohokrát vyobrazovaná aj s desiatimi korunami a jazvou na oku. Podľa knihy Zjavenia je jej cieľom „vystúpiť z priepasti a ísť do záhuby“ ako jeden zo symbolov temných časov minulosti. Biblickí učenci sa domnievajú, že ide o obdobie prvého pápežstva v 1. storočí až po šialeného rímskeho cisára Nera. Podľa iných je zas Prvá šelma len Satanovou démonickou schránka roznášajúcou smrť.
Druhá šelma
Povstane zo zeme ako druhá v poradí, má „dva rohy ako baránok“ a hlas „ako drak“. Jej cieľom je vytvárať falošné zázraky, podporovať modly a nepravých prorokov (prvú beštiu). Kto pred ňou nepadne na kolená bude „zabitý mečom.“ Ako znak podrobenia slúži znamenie šelmy, takzvaný symbol 666, ktorý si má „veriaci“ vyryť na pravú ruku alebo čelo. Rovnako môže byť Druhá šelma interpretovaná ako časový úsek od proroka Mohameda až po modernú históriu starého kontinentu.
Drak
Poslednou biblickou beštiou, ktorú si predstavíme, je veľký drak so siedmimi hlavami a desiatimi rohmi. Špicaté kostené výstupky často ozdobuje aj desať trblietavých diadémov. Monštrum má telo pokryté nepreniknuteľnými šupinami, s jeho masívnym chvostom je schopný pozametať tretinu hviezd z neba a zo širokých nozdier „chrlí oheň.“ V knihe Zjavenie je neskôr drak identifikovaný ako samotný antikrist: „A veľký drak, ten starý had, ktorý sa volá diabol a satan, čo zvádza celý svet, bol zvrhnutý na zem a sním boli zvrhnutí jeho anjeli.“ V ďalších častiach Nového zákona sa dokonca hovorí, že Satanova premena na draka zvyšuje jeho moc. Moderné verzie výkladu hovoria o drakovi ako o dnešných šakaloch, hyenách, supoch či hadoch. V časoch písania Jánovej apokalypsy bola sedemhlavá beštia spájaná aj s rímskym totalitným štátom, ktorý bez milosti utláčal kresťanský náboženský život. Pre už vyššie spomínaných kreacionistov je drak len ďalším potomkom pravekých tvorov.
