Krstného otca však nečakajte. Black Souls je viac o rodine ako o akcii.
Na rovinu si povedzme, že aj napriek všetkým hrôzam a neľudskostiam, ktoré sa s organizovaným zločinom spájajú, tajomná talianská mafia v sebe skrýva akési zvrátené čaro. Dôkazom je aj nespočetné množstvo filmov s touto tematikou a určite si nemusíme pripomínať, že veľa z nich dnes disponuje až kultovým statusom. Poslednou dobou ich počet ubúda, no to neznamená, že sa z času na čas nedostane na svetlo sveta nejaký poriadne kvalitný. Rovnako to je aj v prípade úžasnej talianskej drámy Black Souls (v origináli Anime Nere) zobrazujúcej skutočnú organizáciu 'Ndrangheta, ktorá operuje v južnom vidieckom regióne Kalabria.
Aby tej skutočnosti nebolo málo, vedzte, že všetko, čo na obrazovke uvidíte, sa skutočne odohralo. Konkrétne autori čerpali z knihy od Gioacchina Criaca s rovnomenným názvom. Na režisérsku stoličku zasadol Francesco Munzi a svojím talentom nám priblížil príbeh rodiny Carboneovcov, konkrétne jej troch bratov - Luigiho (Marco Leonardi), šikovného no nadmieru temperamentného mafiána, Rocca (Peppino Mazzotta), ktorý radšej všetko preverí s chladnou hlavou a Luciana (Fabrizio Ferracane) najstaršieho brata, ktorý však s organizovaným zločinom nechce mať nič spoločné a žije so svojou rodinou na dedine, kde pasie kozy. Všetko sa začína komplikovať v momente, keď Lucianov syn Leo (Giuseppe Fumo) začne viac obdivovať život svojich strýkov ako tradičný štýl života na farme a odsťahuje sa za nimi do mesta. Aj keď ide všetko o neznámych hercov, verte, že ich výkony tomu nenasvedčujú ani len náhodou. Mimochodom, vo filme si zahrala aj rodáčka z Martina žijúca v Taliansku, herečka Barbora Bobuľová.
Pri tomto filme pochopíte už zo začiatku, že sa nejedná o žánrovú klasiku, na akú sme bývali navyknutí. Ak niekto totiž čaká divoké prestrelky, molotovy či naháňačky, bude sklamaný. Anime Nere sa totiž sústreďuje na to, na čo sú pyšní všetci mafiáni. Na rodinu. Čakajte chladnú drámu, v ktorej nebude núdza o skvelé konverzácie, nádherné scenérie, bezcitnú vendettu a v neposlednom rade autentický pohľad na modernú podobu organizovaného zločinu. Ak k filmu budete pristupovať s týmito očakávaniami, tak verte, že vás nebude nudiť ani minútu zo svojej cca 110 minútovej stopáže. Dovolíme si tiež upriamiť pozornosť na poslednú pol hodinu, ktorá je svojou réžiou dotiahnutá takmer do dokonalosti od výstavby až po kameru. Mimochodom, film zozbieral množstvo ocenení a nominácií po rôznych európskych festivaloch a najvýznamnejším preň môžu byť štyri výhry z filmového festivalu v Benátkach. Určite by teda nemal absentovať ani vo vašej filmotéke.
