Menej známe, ale o to viac zaujímavé historické momenty.
Počas života ľudí na zemi sa stalo nespočetné množstvo udalostí, ktoré ovplyvnili svet do takej podoby, v akom dnes žijeme. O tých najvýznamnejších sme sa samozrejme učili na hodinách dejepisu, no boli aj také, ktoré nejako významne neovplyvnili chod dejín a nie sú príliš známe, ale o to viac sú zaujímavé. Preto ak máš rád rôzne pikošky a zaujímavosti z čias minulých alebo si jednoducho milovník histórie, si na správnom mieste. Užívatelia redditu sa totiž podelili s nami o svoje neobvyklé znalosti histórie, ktoré vás teda nudiť určite nebudú. Dnes sa pozrieme na ďalšie fakty, ktoré v školských učebniciach určite nenájdete a pravdepodobne si o nich ani nevedel.
Filmový western verzus ten skutočný
Pod pojmom Divoký západ si predstavíme západné štáty USA z čias ešte 19. storočia, s ktorými sa viaže množstvo historiek, mýtov, legiend a príbehov. Pretože Divoký západ poslúžil ako prostredie mnohých fiktívnych príbehov, stal sa tento región po celom svete populárnym a definuje sa ním aj žáner takýchto príbehov — western. Keď sa povie western, väčšine z vás sa vybavia rôzne prestrelky, kovboji, alkohol a podobne. Áno, Divoký západ zažil aj takéto udalosti a nebolo ich určite málo, avšak táto predstava je poriadne skreslená. A to hlavne z dôvodu, že Divoký západ takto opisujú rôzne novely a aj filmy. Jednoducho povera, že toto miesto bolo plné násilia a nepretržitých prestreliek, je iba mýtus, ktorý sa usadil aj vďaka knihám, ktoré zachytávali toto obdobie. Veľa miest na týchto územiach boli väčšinou pokojné, dokonca až nudné a časť miest dokonca zakazovala nosenie zbrane.
Avšak boli to nielen knihy, ktoré z Wild West spravili nebezpečné miesto. Pričinili sa o to aj samotní obyvatelia, a to poriadne zaujímavým spôsobom, ktorý by sa mohol zvečniť ako westernová komédia. Okolo roku 1870 sa totiž obyvatelia mestečka Palisade v Nevade rozhodli, že si vystrelia z ľudí z východu, ktorí prechádzali cez ich mesto vlakom. A čo teda vymysleli? Keď vlak zastavil v meste, aby sa ľudia mohli osviežiť, začali miestni obyvatelia predstierať prestrelky, zahrali aj vykradnutie bánk, nájazdy Indiánov a všetky tieto cliché, ktoré dnes dobre poznáme z filmov s touto tematikou. Najlepšie bolo, že do celého tohto divadla sa vždy zapojili takmer všetci obyvatelia a nečudo teda, že ľudia mali o Divokom zápase takúto predstavu. A keď sa začali točiť filmy, táto predstava sa nadobro zakorenila.
Najlepšia party na svete
Tycho Brahe bol významným dánskym astronómom, astrológom a alchymistom a bol považovaný za najlepšieho a najpresnejšieho pozorovateľa hviezdnej oblohy. Tento "titul" mu bol odobratý až 60 rokov po tom, ako bol vynájdený ďalekohľad. Bol teda obrovským prínosom pre astronómiu, no popri práci si rád našiel čas na relax v podobe poriadnej party a obzvlášť jedna je poriadne legendárna. Tycho bol poriadne bohatý človek a svoje peniaze investoval do rôznych hlúpostí. Záľubu mal hlavne v zvieratách a mať losa ako domáceho miláčika nebolo pre neho nič nezvyčajné. Svojím krásavcom sa chcel, samozrejme, pochváliť, zavolal hostí a rušná noc mohla začať. Alkohol bol súčasťou tohto večera a nepozornosť sa zaslúžila o to, že ho nenápadne vyskúšal aj štvornohý domáci. Pierre Gassendi, ktorý napísal knihu o Braheho živote, v nej spomína, že opitý los sa vyštveral hore schodami, aby následne sa prejavili účinky alkoholu, čoho výsledkom bolo pravdepodobne nie zrovna príjemné zošmyknutie sa naspäť dole. Takúto party jednoducho neprekonáte.
Dôvodom na vyvolanie vojny môže byť asi už naozaj čokoľvek
Mnoho príčin na vyvolanie vojny je podobných, no nájdu sa aj prípady, ktoré sa vymykajú úplne všetkému. Taliani sú známi, podobne ako aj ostatné južanské krajiny, svojím temperamentom, no v tomto prípade to s emóciami predsa len trošku prehnali. Guelfovia a ghibelini boli mocenské zoskupenia talianskych (aj nemeckých) šľachtických rodov a miest, ktoré v dobe stredoveku bojovali o nadvládu nad územím stredného a severného Talianska. Súčasťou tejto dlhotrvajúcej vojny bol aj jeden maličký vojenský konflikt, ktorý sa odohral v roku 1325. V takzvanej Vojne o vedro (War of the Bucket) na seba narazili vojská dvoch mestských štátov - Bologne a Modeny a bitka sa odohrala v meste Romagna. Na vyprovokovanie súboja nebolo vôbec veľa potreba. Stačilo totiž, že vojaci Modeny ukradli z miestnej studne vedro a potýčka s tisíckami vojakov na oboch stranách bola na svete. Podľa odhadov sa tohto konfliktu zúčastnilo spolu až 40 000 vojakov a hoci boli vojská Modeny v značnej početnej nevýhode, podarilo sa im v novembri 1325 zvíťaziť. Toto vedro dodnes nájdeme v Modene, kde je pekne zamknuté v mestskom múzeu
Americký prezident ako v scéne z akčného filmu
Theodore Roosevelt bol 26. prezident spojených štátov amerických, ktorý sa najviac preslávil hereckým výkonom v Noci v múzeu svojou energickou povahou, šírkou záujmov a úspechmi. Bol taktiež vodcom Republikánskej strany. Predtým, ako sa stal 26. prezidentom USA, zastával rad funkcií na obecnej, štátnej a federálnej úrovni. Okrem iného bol úspešný aj ako prírodovedec, cestovateľ, lovec, spisovateľ či vojak a v neposlednom rade, samozrejme, ako politik. Do prezidentského úradu vstúpil v čase, keď mal 42 rokov a stalo sa tak po tom, ako bol zavraždený prezident William McKinley. Jeho tvár, ako iste viete, bola vytesaná do pamätníku Mount Rushmore.
Atentáty na prezidentov boli v tom čase hobby mnohých zúfalcov a, bohužiaľ, takémuto útoku sa nevyhol ani Roosevelt. Šťastena však stála na jeho strane a popri tom sa ešte zahral na tvrdého chlapa. Jedného dňa totiž chystal príhovor pred skupinou ľudí, v tom však miestny barman vytiahol zbraň, namieril a stlačil spúšť. Guľka zasiahla Roosevelta do hrudníka a jej trajektória smerovala aj cez jeho 50-stranový prejav, ktorý mal nachystaný a uložený vo vrecku svojej bundy. Theodore si však zachoval chladnú hlavu, obrátil sa na ľudí a spustil: "Priatelia, poprosím vás, aby ste boli čo najviac potichu. Neviem, či tomu úplne chápete, ale pred chvíľou ma postrelili. Nemusíte sa však obávať, je treba oveľa viac, aby ste dokázali zabiť losa (Roosevelt založil stranu Progressive Party, ktorá mala prezývku Bull Moose Party). Našťastie som mal so sebou svoj rukopis, takže vidíte, že som sa chystal mať dlhý príhovor. A potom tu je guľka... tadiaľto prešla, a to ma pravdepodobne zachránilo pred tým, aby to zasiahlo moje srdce. Guľka je momentálne vo mne, takže môj príhovor nemôže byť taký dlhý, ale vydám zo seba maximum." A tak Roosevelt dokončil svoju reč a vydal sa do nemocnice.
Aký pán, taký pes papagáj
Andrew „Starý biely orech“ Jackson bol siedmy prezident Spojených štátov v rokoch 1829 – 1837. Bol považovaný za národného hrdinu, keď porazil Britov v roku 1815 v bitke pri New Orleans. Potom bojoval vo vojnách proti Creekom a Seminolom, ktorí útočili na Floridu a v roku 1819 sa stal jej vojenským guvernérom po tom, ako ju dobyl a pripojil ku Spojeným štátom. Bol posledným prezidentom, ktorý nastúpil do svojho úradu ako vojenský veterán, bojujúci vo vojne za nezávislosť. Počas svojho života toho zažil neskutočne veľa, už napríklad ako dieťa sa zúčastnil americkej vojny za nezávislosť a už vo svojich 15-tich rokoch bol považovaný za ostrieľaného veterána. Povráva sa, že počas svojho života v súboji jeden na jedného zabil viac než 40 protivníkov. Raz dokonca dovolil svojmu súperovi, aby ho ako prvý postrelil, ani toto mu však nebránilo k zisku ďalšieho víťazstva a po inkasovaní rany to okamžite namieril na svojho súpera a poslal ho do večného spánku. Jeho prezývka bola taktiež perfektná, hovorili mu Old Hickory (starý biely orech). Je to z dôvodu, že pri chôdzi využíval paličku, ktorá teda bola zhotovená z bieleho orecha a pomocou nej mlátil svojich oponentov jedna radosť. Nečudo teda, že Andrew Jackson bol prvým americkým prezidentom, na ktorom bol vykonaný prvý pokus o atentát.
Už vďaka tomuto si asi viete spraviť predstavu, čo za človeka Andrew Jackson bol a v minulosti sme jeden jeho zaujímavý moment spomínali v tomto článku. Hovorí sa, že aký pán, taký pes, v Jacksonovom prípade však pôjde skôr o papagája. Ten zrejme od svojho pána započul niektoré vulgárne slovíčka a naučil sa ich. Zo svojho repertoáru ich však vytiahol v nie zrovna najlepšiu chvíľu. Stalo sa tak v čase, keď Andrew Jackson už nebol medzi živými a konal sa jeho pohreb. Jeho papagáj bol počas pohrebu taký vulgárny, že ho jednoducho museli odtiaľ odniesť.
