Nezvyčajná pozícia brankárskeho veterána.
V živote futbalistu jedného dňa príde moment, kedy si už aj on samotný začne uvedomovať, že jeho telo už nie je v najlepšej kondícii a možno nastal čas zavesiť kopačky na klinec. V roku 2012 možno podobné pocity zažíval anglický, vtedy 34-ročný, brankár Richard Wright, keď po dvoch týždňoch v tíme Preston North End dostal ponuku od Manchestru City, podľa ktorej sa mal stať tímovou trojkou a kryť chrbát svojim brankárskym kolegom v prípade, že by sa zranili.
Prestup Wrighta do City prekvapil mnohých fanúšikov, aj keď Angličan vôbec nepatril medzi neskúsených brankárov. Vo svojej kariére si zahral napríklad za Arsenal Londýn či Ipswich a pred viac ako 10 rokmi bol označovaný za jedného z najsľubnejších brankárov v anglickej Premier League. Fanúšikovia City predpokladali, že tím zvolí za tímovú trojku nejaké mladého chlapca z akadémie, ale Wright sa svojej pozície rýchlo chytil. Od momentu, kedy Angličan podpísal v Manchestri zmluvu, neodohral ani jeden jediný súťažný zápas, ale jeho prítomnosť v tíme sa kompetentným v City osvedčila.
Richard Wright sa stal hráčom City pred viac ako 1240 dňami a iba párkrát sa dostal na lavičku v zápase, avšak počas tohto obdobia mnohokrát prevzal na seba zodpovednosť provizórneho trénera brankárov a všade kam sa dostane, sa Richard naširoko usmieva. Pravdou je, že Wright plánuje po ukončení hráčskej kariéry pokračovať vo svete futbalu ako tréner brankárov a aj preto si ho v City nechali omnoho dlhšie, ako by sa dalo v roku 2012 predpokladať. Wright s tímom cestuje na predsezónne turnaje po celom svete, zdieľa kabínu s najväčšími hviezdami súčasného futbalu, ale venuje sa aj mládeži, keďže sa vždy rád chytí možnosti ukázať zopár užitočných trikov chlapcom z akadémie City. V neposlednom rade je potrebné spomenúť aj pravidlo, ktoré už zopár rokov platí v anglickej Premier League a mnohým klubom už vytvorilo vrásky na tvárach. Ide o pravidlo hovoriace o minimálnom počte domácich futbalistov na súpiske, a keďže Manchester City miluje podpisovať talentovaných legionárov zo zahraničia, Richard Wright, či napríklad aj letná akvizícia Fabien Delph, pomáhajú napĺňať minimálne kvóty.
Napriek tomu, že sa viac ako 50 mesiacov neobjavil na trávniku v žiadnom súťažnom zápase, Wright si v Manchestri City užíva celkom slušnú týždennú výplatnú pásku, keďže mu každých 7 dní na úcet prichádza približne 7-tisíc britských libier. Plat takejto výšky síce nepatrí medzi tie najjagavejšie v celej súťaži a koniec koncov v celom svetovom futbale, ale kto by sa hádal, keby mu týždenneho chodilo zopár tisíc, aj keď prakticky nič nerobí? Wright taktiež dostáva zopár stoviek libier navyše, keď sa aj napriek zápasovej nenominácii poberie so svojimi spoluhráčmi na zápasy, a to isté platí aj v prípade, že ide o zápasy Ligy majstrov hrajúce sa niekde na druhej strane Európy. V praxi to pre 38-ročného Angličana znamená, že si každý týždeň zatrénuje s najlepšími hráčmi Anglicka a takmer celého sveta, užije si prvotriednu spravodlivosť, pozrie si nejaký ten futbalový zápas, povenuje sa fanúšikom a mladým talentom z akadémie a nakoniec sa doma pri televízore usmieva, keď sa pozrie na prichádzajúcu výplatu. V žiadnom prípade však nechceme, aby predchádzajúce vety vyzneli tak, že mu 350-tisíc libier ročne závidíme. Aj keď to fanúšikovia a bežní diváci nevidia, Wright si vo svojom klube robí čiernu robotu, ktorú nikto navonok nedokáže rozoznať. Dokáže stmeliť kolektív, svojím pozitívnym postojom vždy zlepšuje náladu a keď sa na to kompetentní v Manchestri pozrú objektívne, 7-tisíc týždenne vyznieva ako omrvinky pri pohľade na platy Yayu Toureho či Sergia Aguera.
Mimochodom, na záver pridáme len jednu zaujímavosť, a teda, že Wrightov syn Harry sa v skutočnosti podal na svojho otca a už ako tínedžer sa ako futbalista vyprofiloval za brankára, takže ho budeme vidieť v šlapajách svojho otca. Zatiaľ síce má iba 16 rokov, ale už v tom čase nastupuje aj za mužstvo do 21 rokov tímu Ipswich Town.
