Nic Pizzolatto je šéf, akého na svete niet. 2. séria True Detective bola ešte pomalšia než tá prvá, no iné aspekty vylepšila a 4. epizódou to opäť zaklincovala. Ako to zatiaľ vníma redakcia?
Dlhé čakanie je za nami, už mesiac každý pondelok netrpezlivo spúšťame ďalšiu epizódu True Detective, no a zatiaľ to vyzerá tak, že mnoho fanúšikov je sklamaných. Bohužiaľ, neviem posúdiť, aké bolo obdobie prvej polovice prvej série, keďže som začal seriál sledovať až po uvoľnení 3. epizódy. Avšak, stále si pamätám, že rovnako ako v prípade Farrella a spol., aj McConaughey s Harrelson na to šli veľmi pomaly. To ale nie je dôvod, prečo je zatiaľ druhá séria slabšia než tá prvá.
Niektorých možno tá detektívna práca veľmi neberie, možno preto, že prvýkrát to bolo viac mystické, prípad sa zaoberal okultnými vedami a bolo to aj viac mysteriózne (a to ešte nerátam Rustyho dialógy a monológy). Je mi jasné, že showrunner Nic Pizzolatto sa zameral na celkom odlišné prostredie a postavy, aby sa nemohli jeho dva príbehy porovnávať, no neurobiť je tak priam nemožné, keď druhá séria zaostávala prvé tri epizódy priamo vo svojej podstate. Dialógy sú nemastné-neslané a nebudujú potrebný vzťah k postavám. Detektívke Ani Bezzerides v podaní krásnej Rachel McAdams prajem len tvrdý sex, strážnikovi Woodrughovi a jeho osobným problémom nefandím, Vince Vaughn je síce ako mafián v hlbokých sra... problémoch uveriteľný a o zlých hereckých výkonov veru hovoriť nemôžem, no rovnako ako postava Taylora Kitscha, ani tá Vaughnova mi zatiaľ akosi nesedí a nedokážem sa s ňou stotožniť. Môže za to fakt, že behom 4 epizód o ich minulosti a charaktere vieme oveľa menej, než tomu tak bolo v prípade Rustyho a Martyho, ktorí mali dvojnásobne viac času. Druhým faktorom je samotný, nezáživný a nikam nevedúci dej plný klišé charakterových čŕt. Jedinou postavou, ktorej fandím, je Velcoro, za čo môže úžasný Colin Farrell.
Okolo všetkých postáv je zároveň akási temnota, hlboké psychické problémy a pesimizmus zakorenený hlboko v ich vnútri. Udalosti 4. epizódy tomu vôbec nenapomáhajú, no celý seriál sa tvári akoby príliš vážne a deprimujúco. Na druhú stranu, práve vďaka tomu je vzťah všetkých postáv taký, aký je. Nedokážem si predstaviť, že by medzi nich zapadol taký Rusty. Tempo je pomalé, a hoci réžia je zatiaľ obstojná (vplyv viacerých režisérov je ale cítiť a Cary Fukunaga, ktorý sa postaral o celú prvú sériu, chýba viac, než som očakával, že bude), dialógy zďaleka nenesú kvalitu prvej série, rovnako tak sa aktuálne epizódy nemôžu chváliť vyšperkovaným scenárom či úderným momentom, ktorý by niečo menil (až do tej poslednej). Mám dojem, že 8 epizód bude málo, pretože sa to konečne začína naplno rozbiehať a bojím sa, že spád by mohol byť príliš rýchly.
Ako však vravím, najnovšia časť bola rovnako geniálne natočená, ako 4. epizóda prvej série, pričom obe boli pre dej zlomové a od nich to už šlo len tým správnym smerom. Čakám, že rovnako tak to bude aj v tomto prípade a celkom sa na ten pondelok teším. Rozhodne ide zatiaľ o kvalitný seriál, bez ktorého si pondelky neviem absolútne predstaviť, no zatiaľ to moje očakávania nenapĺňa. Buďme ale féroví, kto od tohto nečakal priam nebeskú kvalitu? Stále sme ale len v polovici a to najlepšie nás iba čaká!
PS: Soundtrack je skvelý a sem-tam mi hrá aj mimo epizódy.
Osky
O tom, že bola prvá séria True Detective jednoducho úžasná a dokázala si získať veľké množstvo priaznivcov po celom svete, sa snáď ani nemusíme baviť. Výkony hercov v hlavných úlohách boli bravúrne, celková atmosféra ma dokonale vtiahla a štýl, ktorým bol príbeh vyrozprávaný, vyzdvihol tento projekt na ešte vyššiu úroveň. Keď som sa prvýkrát dozvedel o novinke, že sa dočkáme série druhej, moje srdce okamžite zapišťalo radosťou a ja som túžobne vyčkával aj na tie najdrobnejšie informácie o nadchádzajúcom prípade. Druhá séria sa dnes nachádza už v polovici svojej cesty, počet protagonistov sa oproti tomu predošlému zdvojnásobil a na vyšetrovanie záhadnej vraždy sa už divák nepozerá retrospektívne. Tieto zmeny kvitujem a som s nimi absolútne stotožnený, pretože to, čo bolo zaujímavé a fungovalo vtedy, by už mohlo mať teraz efekt opačný. Industriálne prostredie pôsobí veľmi podmanivo, noví herci si plnia svoju robotu na jednotku, úvodná znelka je opäť uchu lahodiaca a po remeselnej stránke je všetko zvládnuté veľmi kvalitne. Nakoľko je však náročné rozvíjať hneď štyri dôležité postavy, začiatočné pomalšie tempo je v tomto prípade úplne pochopiteľné a ja som presvedčený, že sa druhá polovica ešte pekne rozbehne. Na záver už len dodám, že nestrácam vieru, očakávam skvelé epizódy a verím, že finále bude mimoriadne.
kedar
Bolo mi hneď od začiatku jasné, že to druhá séria True Detective nebude mať vôbec ľahké, pretože jednotka bola jednoducho skvelá od začiatku do konca. Po prvej epizóde som nebol vôbec sklamaný. Bolo to slušné otvorenie, síce trocha režijne prázdne, trocha klišé, ale celkom spokojnosť. A potom prišla druhá epizóda a jej veľkolepé finále ma nakoplo skoro ako Oberynova hrôzostrašná smrť (takmer) a ja som si povedal, že sa to deje! Konečne to naozaj začalo. Tešil som sa na ďalšiu epizódu a dúfal, pevne dúfal, že to bude twist roka a Colin zostane prilepený k podlahe. Bohužiaľ, pekné lynchovské otvorenie, ale potom veľké sklamanie. Mám pocit, že dvojka prešľapuje na mieste. Jej postavy začínajú byť únavné, dokonca otravné, a ja sa o ne vôbec nezaujímam. Všetci chcú byť Matthew McConaughey a nie každému to naozaj ide. Čakanie na niečo skutočne originálne by som dokázal prirovnať k sledovaniu poslednej série Game of Thrones. A bojím sa, že sa jednoducho rovnako nedočkám.
Braňo
Dobre si pamätám ten pocit, keď som videl prvé dve epizódy True Detective a nadšene som písal kamošovi, ktorý mi tento seriál odporučil, o tom, ako sa mi seriál trafil do nálady všetkými atribútmi - od castingu, témy náboženského fanatizmu a okultizmu, temnej atmosféry, pomalým tempom a podmanivým vizuálom močaristej Louisiany. Do druhej série pochopiteľne vkladal nádeje každý fanúšik tej prvej a prvé lastovičky v podobe výberu hercov a základnej premisy vyzerali sľubne. Hoci bol prvý diel rozpačitý a záverečný what-the-fuck moment (deus ex machina ako vyšitá, keď postava Taylora Kitscha náhodou pri pokuse o samovraždu narazí na mŕtvolu nezvestného podnikateľa - otváracieho prípadu celej série) ma mierne vykoľajil, stále som čakal, že ma True Detective opäť vtiahne a ja celý týždeň budem myslieť na to, ako budú príbehy hlavných postáv pokračovať v ďalšej časti. Nestalo sa tak a ja seriál pozerám len z povinnosti a v čoraz márnejších očakávaniach, že sa dočkám pocitov, ktoré som prežíval pri predošlej sérii.
kesty
Mám pocit, že už toho bolo veľa povedaného, ale keď mám prispieť svojim názorom, budiž. Tvorca True Detective Nic Pizzolatto sa okrem scenárov k obom sériám podieľal aj na ďalšom detektívnom seriáli The Killing a okrem iného mu vyšla aj kniha Galveston, ktorá má byť taktiež v blízkej budúcnosti sfilmovaná. K nej som sa dostal po prvej sérii TD, ktorú som si asi ako každý poriadne zamiloval. Netreba menovať, čo tam bolo skvelé, keď to bolo asi všetko. Preto som sa na Galveston vrhol s veľkými očakávaniami a bol som trochu v pomykove, keď sa mi nedostalo podobného rukopisu, aký niesol Temný prípad číslo jedna. Kniha bola výrazne odlišná, ale vo svojej podstate veľmi zaujímavá a podobne preto vnímam aj druhú sériu TD. Treba zabudnúť na jednotku a tobôž neporovnávať, pretože tu ide o niečo úplne iné. Preto to zatiaľ vnímam ako samostatný kriminálny seriál, ktorý síce nesie určité prvky podobnosti s jeho mladším bračekom, ale myšlienky naňho u mňa ostávajú zapudené. Pokiaľ to spravíte aj vy, dokážete odvnímať kvality, ktoré by ste inak prehliadli. Všetky štyri postavy sú zaujímavé, plastické a nechýba im hĺbka, kus tajomna a minulosť, ktorú nám tvorcovia pomaly odkrývajú. Samotný vyšetrovaný prípad je opäť len pozadím pre stret a rozvoj týchto postáv, ktorým tváre prepožičali známi herci. Ich výkony sú vo väčšine prípadov nadpriemerné, ale verím že strop ešte len príde. Pomalé tempo seriálu sedí, rovnako ako presun do mestských kulís. Mystiku vystriedala brutalita, ale opäť budeme mať čo do činenia so sexuálnymi pudmi a zvrhlosťami, možno nielen pri tých "zlých", ale aj pri našich hlavných postavách. Úvodná zvučka patrí opäť k tým najlepším, aké tohtoročné seriály ponúkajú, rovnako ako soundtrack, strih a práca s kamerou (ktorú som docenil až v záverečnej prestrelke 4. dielu). Vytknúť by som seriálu vedel asi len prílišnú vážnosť, mierne chaotický rozbeh a zopár hluchých miest, ktoré dej nikam neposunuli. Stále však zostávam spokojný a s veľkým očakávaním druhej štvorice dielov, ktorá bude dúfam správne vygradovaná.
Podobné seriály stoja a padajú na dvoch veciach. Zaujímavá zápletka a postavy. Ruku na srdce, ale myslíte, že v týchto ohľadoch sa dá hovoriť o nejakej pecke, akou bola prvá séria, The Wire, alebo napríklad škandinávsky Bronn? Ťažko. Jedinou postavou, ktorá nie je zúfalo otravná a bezpohlavná je detektív Velcoro Collina Farella, ktorého som skoro nikdy nemusel, no tu si vychutnávam každú scénu, v ktorej sa objaví. Bohužiaľ viac ma zaujímajú jeho rodinné problémy so synom a bývalou manželkou ako vývoj jeho časti vyšetrovania. Čo sa príbehu týka, všetko sa zamotáva a rozmotáva pomaly. To by bolo v poriadku. No dialógy o Frankových (nevýrazný Vince Vaughn) finančných problémoch spôsobených smrťou jeho obchodného partnera a plánoch, ako ich riešiť, sú zmätočné a nudné. Príbehu nedodávajú žiadnu gradáciu, atmosféru zabíjajú a o nejakom ujasnení si príbehových nezrovnalostí nemôže byť reč. Aby som len nehanil, ,,obraz a zvuk” sú opäť na výbornú. Soundtrack sa počúva príjemne a temný vizuál sa hravo vyrovná tomu z predošlej série. To je však v záplave šedi, otravných replík a častých logických lapsusov málo. Je však možné, že tvorcovia nerozdali tie najsilnejšie karty a začnú ich vyťahovať až v druhej polovici. Zlá stratégia, no aspoň by som sa dočkal toho, čím som dúfal, že táto séria bude.
Zhodujú sa s našimi, ste nadšení, mierne sklamaní, alebo sú vaše očakávania naplnené?
