Andrej Sekera: Hokej je mojou prácou, koníčkom aj splneným snom (Rozhovor)

Je to už nejaký ten čas, čo sme mali možnosť vyspovedať Tomáša Tatara a Richarda Pánika. Dnes budeme v sérii rozhovorov so známymi a úspešnými športovcami pokračovať a už tradične sme si vybrali nášho hokejového reprezentanta, ktorý zároveň háji slovenské farby aj v zámorskej NHL. Po náročnej sezóne zakončenej nepríjemným zranením v jednom z posledných zápasov základnej časti za Los Angeles Kings nám v ústrety vyšiel ešte stále mladý obranca, Andrej Sekera, ktorý si aj napriek začínajúcej letnej príprave našiel čas a zodpovedal zopár našich otázok. Tie sa, ako už býva zvykom, nebudú týkať len samotného hokeja. Poďme teda na to. 

Ahoj Andrej. Keďže si počas poslednej sezóny zmenil pôsobisko, určite nás zaujíma, ako sa ti v Los Angeles páčilo. Bol si so zmenou dresu spokojný?

Zdravím. So zmenou prostredia a taktiež zmenou pôsobiska som bol veľmi spokojný. Keďže som putoval do klubu, ktorý má dlhodobo len tie najvyššie ciele a fantastické výsledky z posledných troch sezón, tak som mal pochopiteľne aj veľké očakávania. 

Dostal si v obrane LA nejaké špeciálne/odlišné úlohy?

Myslím, že nie. Žiadne špeciálne úlohy v obrane som nedostal. Mojou úlohou bolo zvyknúť si na iný systém hry a bolo mi povedané, že si v ňom mám jednoducho nájsť svoje miesto a hrať svoju hru.

Vždy ma zaujímalo, ako to vyzerá keď príde „nováčik“ do kabíny prvýkrát. Aj keď si už v NHL určite známa firma, ako ťa noví spoluhráči prijali? Dostal si miesto vedľa Maja Gáboríka?

Keďže býva zvykom, že všetci obrancovia sedia vedľa seba a rovnako aj útočníci, miesto vedľa Maja som nedostal. Čo sa týka vítania nováčikov, existuje tradícia, ktorá hovorí, že nový hráč v kabíne musí zaplatiť nejaké "prískočné". Táto formalita sa však dá jednoducho vybaviť tak, že zaplatíte spoluhráčom večeru.

Bola to pre teba pozitívna zmena aj čo sa týka života mimo ľadu?

Pravdu povediac si toho života mimo ľadu veľa neužijem, no určite to vnímam ako pozitívnu zmenu. Opäť som súčasťou niečoho nového.

Záver základnej časti ti nevyšiel podľa predstáv a kvôli zraneniu si nemohol  pomôcť tímu pri kľúčových zápasoch o postup do playoff. Cítiš sa už lepšie?

Ako hovoríš. V závere sezóny som sa nepríjemne zranil, čo ma veľmi mrzelo, no bohužiaľ aj taký je šport a hokej obzvlášť. Už som začal naplno trénovať a koleno zatiaľ drží. Cítim sa byť fit.

Kedy si sa vrátil do tréningového cyklu a ako si trávil čas tesne po zranení?

S tréningom som začal len nedávno, teda konkrétne prvého júna. Dovtedy som oddychoval, rehabilitoval a užíval si ten tradičný posezónny čas doma s rodinou a kamarátmi. Blízkych som nevidel celý rok, a tak sme potrebovali dohnať všetko zameškané. 

Letná prípava nepatrí u hokejistov medzi obľúbené obdobie, ako je to v tvojom prípade?

Ja osobne s letnou prípravou nemám absolútne žiadny problém a každý rok presne viem, čo ma čaká a neminie. Dokonca by som mohol povedať, že sa na ňu teším. Je to moja práca a podľa môjho názoru je podstatné, aby bola pre človeka aj koníčkom. V takom prípade to ide oveľa ľahšie.

Chcel by si pri Kings ostať aj v nasledujúcich sezónach alebo plánuješ so svojím agentom osloviť iné kluby?

Môj prvoradý cieľ je jednoznačne ostať v Los Angeles, no zatiaľ je všetko vo hviezdach a rukách agentov, takže sa ešte uvidí. Neplánujem nič vopred a mám zatiaľ len túto víziu. Keď sa to nepodarí, potom budem hľadať ďalšie riešenia.

Pre zranenie si musel zrušiť aj majstrovstvá. Bol si chalanov podporiť v Ostrave?

Pôvodne som mal v pláne do Ostravy zavítať a podporiť chlapcov, no po príchode na Slovensko som bol nútený rehabilitovať a musím sa priznať, že som mal cestovania plné zuby. Zápasy som sledoval len v televízii.

Tisíce internetových trenérov a dvojtýždňových hokejových odbodníkov opäť pravidelne vyjadrovalo svoju nespokojnosť s výkonmi reprezentácie, kapitána, kanonierov aj obrany. Myslíš, že majú pravdu?

Ja takéto veci naozaj neriešim a čo sa týka ľudí a ich názorov, tak som zástancom myšlienky, že každý má právo na ten svoj, tak nech si ho pokojne prezentuje. A či majú pravdu? Myslím, že každý má tú svoju pravdu, ktorú si v žiadnom prípade nenechá vziať. My, hráči, sme tu na to, aby sme hrali a nie aby sme riešili názory ľudí.

S touto problematiku je spojená aj kandidatúra Riša Lintnera na pozíciu prezidenta zväzu. Mohol by podľa teba v prípade úspechu začať revolúciu v slovenskom hokeji?

Revolúciu. No bodaj by! Ale určite, zmena je dobrá vždy keď niečo pomaly prestáva fungovať. Nový impulz a nová vízia tam je, ale či to naozaj pomôže, to ukáže len čas. Rišo má vo svojej kandidatúre moju stopercentnú podporu. Chce, aby hokej na Slovensku fungoval pre každého. Od detí až po mužov, reprezentantov a nie pre biznis a luxus zopár jednotlivcov.

Nechcel by si sa aj ty možno neskôr, po skončení svojej kariéry, venovať podobnej činnosti a pomáhať mladým?

Ako som už spomínal, takto ďaleko sa zatiaľ nepozerám. Žijem tu a teraz. Samozrejme, ako každý človek, aj ja mám plány mať rodinu, ženu, deti a väčšinu svojho času venovať im, no to je asi tak všetko čo momentálne viem. Určite by som rád niečo robil aj po kariére, ale zatiaľ neviem, čo to bude a zistím to až príde správny čas.

Vráťme sa ešte na chvíľu k Majovi Gáboríkovi. Keďže ste spolu odohrali už viac zápasov a tiež súdiac podľa instagramu ste si spolu sadli perfektne, vedel by si nám na neho prezradiť niečo vtipné, čo o ňom nevieme?

Haha. O Mariánovi veľa ľudí nevie, že je to veľký romantik a má naozaj velikánske srdce. Taktiež je vynikajúcim hráčom plážového volejbalu.

Čo považuješ za svoj najväčší doterajší úspech a ktorý sen sa ti naopak, zatiaľ ešte nepodarilo naplniť?

Najväčším úspechom je pre mňa určite to, že som to dotiahol až tam, kde som a zároveň žijem svoj detský sen, ktorý sa mi podarilo splniť si. Užívam si ho naplno aj vďaka ľudom okolo mňa, hlavne rodine a najbližším kamarátom. Robím všetko pre to, aby aj oni žili tento sen so mnou, prípadne sa snažím pomôcť im tak, aby si aj oni mohli splniť tie svoje. A ktorý sa mi zatiaľ nepodarilo naplniť? Asi to budú tie deti, ale na to musia byť dvaja a sám sebe ich asi nespravím, že :). Takže stále čakám na deň, kedy stretnem svoju vyvolenú polovičku.

Vedel by si nám opísať svoj bežný deň, napríklad, keď máte zápas.

Vstávam tak, aby som stihol raňajky, rannú hygienu a o 9:30 rozkorčuľovanie na zimáku. O 11:30 mávame taktický meeting, kde riešime veci s trénerom a trvá približne pol hodinu. Potom ideme na obed a približne do 15:00 mám čas na oddych. Po ňom prichádza olovrant, kávička a prezliekanie sa do saka. O 16:00 odchádzam na zimný štadión, keďže hodinu na to už musíme byť v kabíne, kde nás čaká ďalší meeting, rozcvička na sucho, prezliekanie sa do výstroje a ďalšia rozcvička už priamo pred zápasom na ľade. Po stretnutí ma ešte čaká strečing a okolo 22-23:00 odchádzam domov. Dám si večeru a zaspávam približne o jednej - druhej.

Dávaš si pozor na to čo ješ a máš špeciálne pripravený jedálniček, alebo môžeš všetko?

Našťastie nie. Jem skutočne to, na čo mám práve chuť a nemám špeciálnu diétu. Stravujem sa len podľa pocitu, čo mi telo hovorí.

S hokejovým povolaním prichádza aj sláva a množstvo povinností, výhod aj nevýhod. Čo vnímaš ako najväčšiu nevýhodu?

Pre mňa je najväčšou nevýhodou jednoznačne menej súkromia, na čo sa však dá zvyknúť.

Akú hudbu by sme momentálne našli u teba v prehrávači alebo v aute?

Hudbu si vyberám podľa nálady. V prehrávači aj v aute mám všetko od slovenských a českých interpretov až po Ameriku a taktiež množstvo rôznych žánrov počnúc hip-hopom cez RnB až po elektronickú hudbu. Takže asi všetko.

Nájdeš si popri hokeji čas aj na filmy či seriály? Prípadne aké? 

Čas si nájdem hlavne počas sezóny, keď sa veľa cestuje. Som kinofil, takže veľmi rád a často chodím aj do kina a taktiež si rád pozriem dobrý seriál. Môj najobľúbenejší sa volá Entourage. Rád si pozriem aj Game of Thrones, The Wire, Breaking Bad, Californication či Sopranos. Je toho naozaj veľa, keďže som tu už desať rokov. 

A čo hracie konzoly, si fanúšikom?

Kedysi som sa hrával na Playstation, ale tieto časy sú už za mnou. 

Aj keď už viem, že nerád plánuješ, vieš kedy približne by si sa chcel "usadiť" a založiť si rodinu?

No, život ma naučil veľmi neplánovať, aby potom človek nebol zbytočné sklamaný. Žijem prítomnosťou a snažím sa žiť na tisíc percent, nie len prežiť. Človek mieni, život mení. Samozrejme, rodina v pláne je, ale čaká sa na správny čas a vyvolenú. 

Na záver nám neostáva nič iné, ako Andrejovi za super rozhovor poďakovať a popriať mu veľa šťastia a pevné zdravie do nasledujúcich sezón, nech už je to kdekoľvek!