Našej milovanej krajine robia dobré meno v zahraničí predovšetkým športovci, a tak som sa rozhodol vyspovedať jedného z najviac nadaných mladých hokejistov z našich končín, Richarda Pánika.
Talentovaný rodák z Martina, ktorý o pár dní oslávi svoje 24. narodeniny, Richard Pánik, si počas dlhej a náročnej sezóny v zámorskej NHL našiel chvíľu času a poskytol nám rozhovor, v ktorom sa dozviete napríklad aj to, aké bolo v 18. rokoch ťažké odísť a začať si plniť svoj sen o hraní v najslávnejšej a najkvalitnejšej hokejovej lige na svete.
Len pred pár týždňami došlo v Toronte ku zmene hlavného trénera, očakávaš väčšiu dávku strávených minút na ľade, resp. zmeny v jednotlivých formáciach?
Momentálne máme v tíme mnoho hráčov zranených, takže som nastupoval v 2. formácii, pričom som na ľade strávil niečo okolo 17 minút a hral som aj presilovky. Zatiaľ som dostal viac príležitosti, teraz je už len na mne, či si to dokážem udržať, alebo nie.
Ako si doposiaľ spokojný so svojím pôsobením v kanadskej metropole a ako by si stručne zhodnotil doterajšie výsledky svojho nového tímu?
S mojím pôsobením som zatiaľ spokojný, ale vždy to môže byť lepšie. Na ten čas, ktorý som doteraz strávil na ľade, mám pomerne dosť strelených gólov, no nemôžem sa uspokojovať. Ako mužstvo podávame dosť kolísavé výsledky, napr. dokážeme 6 zápasov vyhrať a následne ďalších 6 zápasov prehrať. Musíme si nájsť zlatú strednú cestu...
Očakával si od zmeny dresu viac alebo stále ešte len čakáš na poriadnu príležitosť? Predsa len, na mňa si vždy pôsobil ako prirodzený strelec už od juniorských Majstrovstiev sveta, tvoja pozícia v tíme bola ale v poslednom období trochu iná. Bolo to zapríčinené aj tým, že si si s predchádzajúcim trénerom nesadol práve najlepšie, resp. je v Toronte až príliš veľa ofenzívne ladených útočníkov?
V mužstve som si od prvého momentu musel miesto v prvých formáciach zaslúžiť. Predchádzajúcu sezónu v Tampa Bay som strávil prevažne vo 4. formácii a presne tam som začínal aj v Toronte. Mojím cieľom ale je vybojovať si stabilné miesto v niektorom z prvých 3 útokov a pravidelne bodovať.
Je možné, že po skončení sezóny znova zmeníš adresu a budeš si hľadať klub, v ktorom by si mal isté miesto v popredných formáciach a mal tak viac príležitostí na zbieranie kanadských bodov, resp. napredovanie?
Po sezóne som obmedzený voľný hráč, čo znamená, že prvý tím, s ktorým môžem rokovať, je práve Toronto. Zatiaľ sa príliš nesústredím na budúci ročník, chcem čo najlepšie odohrať tento a potom sa uvidí.
Stíhal si sledovať aj ešte len nedávno skončené Majstrovstvá sveta do 20 rokov, na ktorých naši mladí chlapci vybojovali skvelé bronzové medaily? Neprepadla ťa tak trochu nostalgia a nezaspomínal si si na rok 2009, kedy ste boli takisto dobrá partia, ale žiaľ posledné 2 zápasy ste prehrali a medaile vám unikli pomedzi prsty?
Chalani hrali super, úplne si to zaslúžili... Áno, spomenul som si, ako blízko sme boli finálovému zápasu, keď sme so Švédmi viedli 2:0 v semifinále, ale nakoniec sme zápas nedoviedli až do víťazného konca. Na všetky šampionáty, ktoré som absolvoval, mám len príjemné spomienky.
Vyrastá nám doma nová generácia hráčov, ktorá by mohla nadviazať na predchádzajúce výsledky a úspechy alebo to až tak optimisticky nevidíš? Predsa len, v NHL máme z roka na rok čoraz menej hráčov a z tých, ktorí sú narodení po roku 1990, pravidelne nastupuješ len ty a dvojica Tomášov z Detroitu. Čím je to podľa teba zapríčinené?
Myslím si, že na Slovensku máme stále kvalitných mladých hokejistov, ale je len na nich, aby sa teraz neuspokojili a chceli sa neustále presadiť. Podľa mňa je v iných krajinách oveľa lepšia práca s mládežou, aj preto veľa mladých hráčov odchádza do zámoria, poprípade do Švédska. Štáty, ktoré v minulosti patrili k outsiderom, dnes dokážu potrápiť aj tie najlepšie reprezentačné výbery. Vynikajúcu prácu s mládežou majú napríklad aj Švajčiari...
Množstvo ľudí zaujíma, ako približne vyzerá bežný deň hráča NHL. Skúsiš nám ho trochu bližšie priblížiť?
Bežný deň? Myslím, že ich máme rozdelené na typy, teda aspoň ja. Ten prvý je normálny, kedy máme tréning a druhý je, keď máme hrací deň. V klasický deň sa ráno naraňajkujem, okolo 9 idem na tréning, ktorý trvá cca hodinu, potom mávame obed priamo na štadióne a následne približne o 2 poobede idem domov a mám voľno. Takže sa nie je načo sťažovať. V hrací deň máme ráno rozkorčuľovanie, obed, neskôr hrávam FIFU, o cca 2 poobede máme 45 minútové rozoberanie zápasu a na samotný zápas prichádzam približne 2-3 hodiny pred jeho začiatkom.
Máš aj nejaký špeciálny rituál, ktorý dodržiavaš pred každý zápasom?
Pred samotným zápasom sa vždy snažím ísť trochu vyspať a ešte si najprv zaviažem ľavú korčuľu. Inak ale nie som taký fanatik, aby som na takéto veci až tak veril...
Je o tebe známe, že obľubuješ aj tvrdšiu hru do tela, nerobilo by ti problém obdarovať nejakým tým hitom aj niektorého zo slovenských hráčov?
Hokej je rýchla hra, takže niekedy ani nemáte čas sledovať, či sa na ľade práve nachádza niektorý z vašich kamarátov alebo nie. Pamätám si hit na Tomáša Jurča počas play-off, priznám sa, že pokiaľ mu nespadla prilba ani som netušil o koho vlastne ide. V play-off to je ale už znova o inom, tam už ide naozaj o všetko.
Je pravda, že v Kanade to žije hokejom naozaj všade a atmosféra na štadiónoch je neporovnateľná s tými americkými? Ktorý klub, resp. mesto na teba urobilo v tomto smere lepší dojem?
Dá sa povedať, že obidva kluby sú na vysokej úrovni. V Tampe na nás chodilo v priemere okolo 18 000 divákov, čo je veľmi dobré a v Toronte je neustále vypredané. Atmosféra je ale neporovnateľná, v Kanade to žije hokejom oveľa viac. Každý tu tým žije a tým pádom sú aj väčšie nároky na nás zo všetkých strán, vrátane médií.
V čom vidíš najväčšie výhody a v čom naopak nevýhody NHL?
Myslím, že najväčšou výhodou je komfort. Je o nás naozaj skvelo postarané po všetkých stránkach, jedávame na štadióne, bývame v najlepších hoteloch a mnoho ďalšieho. Žiadne nevýhody ma momentálne nenapadajú, je to najlepšia hokejová liga na svete, takže sa nie je načo sťažovať.
Existuje možnosť, aby si v najbližších rokoch opustil kolotoč zámorskej NHL a skúsil šťastie v niektorej z európskych súťaží? Osobne dúfam, že nie...
Samozrejme, že by som chcel ostať hrávať v NHL, ako som už spomenul, je to najlepšia liga na svete. Po sezóne mi končí zmluva, takže by som rád podpísal novú, to všetko ale bude záležať na mojich výkonoch.
Ako si ešte pamätáš na svoje prvé dni, týždne či mesiace po opustení domova a hľadaním šťastia v zámorí? Pravdepodobne to nebolo ľahké, mal si aj obdobia, kedy si to chcel celé zabaliť a vrátiť sa alebo ťa sen v podobe hrania v najslávnejšej hokejovej lige na svete stále hnal dopredu a na podobné veci si ani len nepomyslel?
Prvé dni boli skutočne ťažké, aj keď som už bol pomerne dosť zvyknutý z Českej republiky, kde som odišiel už ako 15-ročný. V 18-tich, keď som odišiel do zámoria, som si myslel, že viem dobre po anglicky a bude to hračka, keďže v škole som mal vždy dobré známky, ale opak bol pravdou, keďže som nikomu vôbec nerozumel. Trvalo mi približne pol roka, kým som sa ako tak rozpozeral, ale nepamätám si na takú chvíľu, kedy by som to chcel zabaliť a ísť domov. Môj sen hrať v NHL ma neustále hnal dopredu.
Čo považuješ za svoj doposiaľ najväčší životný úspech a aké ciele si dávaš do budúcnosti?
Určite, keď sa nám podarilo vyhrať Calder Cup, celá tá sezóna bola vynikajúca. Posledných 28 zápasov v základnej časti sme neprehrali a v play-off sme našli premožiteľa len v 3 z celkovo 15 duelov. Môj doposiaľ nesplnený sen je Stanley Cup, ktorý sa mi hádam raz podarí zodvihnúť nad hlavu.
Skúsme sa vrátiť do minulosti, aké si mal detstvo?
Veľmi pestré, už do malička som robieval viac druhov športu, napr. keď som mal 4, tak som chodil na judo, ktoré mi pomohlo v obratnosti aj pri hokeji. Som veľmi rád, že som mal detstvo bez telefónov, počítačov a pod. Pamätám si, ako sme na dvore hrávali futbal alebo hokej, sú to krásne spomienky...
Kto alebo čo zo Slovenska ti počas sezóny najviac chýba v zámorí?
Najviac asi rodina a priatelia. Vždy si veľmi cením tie okamihy, keď ma príde pozrieť niekto, či už z rodiny alebo priateľov.
Máš špeciálne upravený stravovací lístok alebo si ten typ, ktorý sa neobmedzuje a vždy si dáš to načo máš chuť? Stíhaš si sem-tam aj niečo navariť alebo sa stravuješ výhradne v reštauráciách? Ak áno, tak akú kuchyňu obľubuješ najviac?
Mám špeciálne upravenú stravu, ale vo všeobecnosti sa snažím stravovať zdravo. Pokiaľ sme doma, tak sa snažíme aj doma stravovať a variť si vlastné jedlá.
Poznáš, resp. stíhaš sledovať aj našu stránku? Ak áno, tak ktoré články ťa bavia najviac?
Áno, poznám a veľmi sa mi páči, že sú tam zaujímavé veci a nie žiaden bulvár, resp. negatívne veci. A čo sa týka článkov, tak je to rôzne, vždy podľa nálady...
O športovcoch je známe, že si radi potrpia na luxus a prevažne na automobily, platí to aj u teba? Resp., aké hračky schovávaš vo svojej garáži?
Moje prvé auto bolo Ford Escape, ktoré sme si kúpili ešte spoločne s českých hráčom Ondrejom Palátom, keď sme spolu hrávali na farme v Syracuse. Teraz mám BMW X6 a doma mám odložené Audi A7.
Na záver nám ešte môžeš povedať, kde vidíš samého seba o napr. 5 rokov?
Chcel by som zostať hrávať v NHL, takže dúfam, že sa mi to podarí...
