S vypätím všetkých síl sa Kopeckého družina dočkala vynikajúceho výkonu, ktorým sa lúči s trénerom Vladimírom Vůjtkom.
Majstrovstvá sveta 2015 sa pre Slovensko skončili už po zápase Bieloruska s Nórskom, ktorý definitívne spečatil náš osud. Opäť sa naša reprezentácia neprebojovala ani do štvrťfinále, čo do budúcna znamená veľký výkričník pre celé mužstvo. Chlapci však mali šancu ešte v poslednom tohtoročnom zápase za národne mužstvo ukázať povestné srdiečko a rozlúčiť sa nielen so šampionátom, ale aj s pánom trénerom a veľkým človekom, Vladimírom Vůjtkom.
Labutia pieseň v podobe zápasu s favorizovanými Spojenými štátmi nezačala podľa našich predstáv. V prvej tretine boli hráči zakríknutí a ich snaha nespraviť chybu mala úplne opačný efekt. Ani Ján Laco sa necítil sebaisto a po tom, ako ho prekonali Smith a Jones sa rozhodol uvoľniť miesto Julovi Hudáčkovi, ktorý mal za sebou vydarený zápas proti Rusku. Do druhého dejstva sme už nastúpili s cieľom potešiť fanúšikov a na hráčoch bolo vidieť, že sú si vedomí faktu, že už nemajú čo stratiť. Od siedmej minúty sme mohli pozorovať Slovensko, aké sme nevideli počas celého šampionátu. Dlhodobé pôsobenie v útočnej tretine priniesla ovocie. A dokonca viac, ako by si ktokoľvek dokázal tipnúť. Za dvanásť minút sme dokázali otočiť nepriaznivé skóre 0:3 na 4:3, vďaka dvom gólom Bartoviča, ku ktorému sa pridali aj Gáborík a Dravecký. V závere tretiny ešte korigovali na 4:4 američania, no už v tom čase bol hrdý každý Slovák.
Posledná dvadsaťminútovka nášho mužstva v ostravskej aréne začala tak trochu nezvyčajne na pomery Majstrovstiev sveta. Bojovnosť oboch tímov vyústila v celkom regulérnu bitku. Jej iniciátorom bol Libor Hudáček, za ktorého sa hneď postavil aj Marek Viedenský, ktorý je na tom proporčne predsa len o niečo lepšie. Víťaza súboja asi určiť nedokážeme, no určite môžeme byť radi aj za takéto spestrenie. A aj ďalšie od Richarda Pánika, ktorý opätoval útok americkému obrancovi na úkor presilovky. Hrá sa ale na góly a tie mali v záverečných minútach riadneho hracieho času na svojich hokejkách skôr naši súperi, Hudáček však bol zakaždým proti. A aj vďaka nemu sme zápas doviedli do predĺženia.Rozuzlenie priniesla až posledná minúta nadstaveného času, kedy rozhodol nečakanou strelou od mantinelu Eichel.
Za aj keď trochu kolísavý, ale aj tak sympatický výkon sa musíme našim chlapcom poďakovať. Reprezentovať vlastnú krajinu je predsa veľká zodpovednosť. A ešte o to viac, keď máte fanúšikov, akými sme práve my, Slováci. Veľká vďaka patrí určite aj pánovi trénerovi, Vladimírovi Vůjtekovi, bez ktorého by sme si v roku 2012 na striebro pravdepodobne nesiahli. ĎAKUJEME!
