Pokračovanie nášho seriálu o mladých Slovákoch v zahraničí sa bude niesť v znamení výroku "odvážnemu šťastie praje".
Viete si predstaviť len pár dní ma mieste, kde pitná voda a sprcha sú raritou a jedlo si musíte uloviť? Pre niekoho možno vojenské podmienky, pre iného život podľa predstáv. Dnes vám prinášame aspoň skrátenú verziu príbehu o tom, ako sa študentka z hlavného mesta rozhodla radikálne zmeniť pôsobisko. Všetko to začalo pri rozhodnutí skúsiť semester v Španielsku a skončí až v ďalekej Paname. Nadežda so svojim holandským priateľom vám v rozhovore prezentujú svoju lásku k cestovaniu a objavovaniu nových miest. A konečne zbúrajú všetky predsudky o tom, že ani návšteva exkluzívnych lokácií sveta nemusí finančne zabolieť.
Ahoj, na začiatok by si sa nám mohla predstaviť a prezradiť trochu viac o sebe.
Ahojte, volám sa Nadežda Bombjaková, pochádzam zo Zubrohlavy, čo je malá dedinka na Orave. Mám 25 rokov a vyštudovala som na Univerzite Komenského v Bratislave odbor biotechnológie. Počas štúdia som strávila jeden semester na Erasme v Španielsku, kde som sa spoznala so svojím priateľom Dannym, ktorý pochádza z Holandska. Po ukončení študijného programu som sa vrátila na Slovensko dokončiť školu a mesiac na to sa za mnou do Bratislavy presťahoval aj Danny. Po ôsmich mesiacoch som ukončila magisterské štúdium a krátko na to sme zbalili ruksaky a vybrali sme sa (prevažne stopom) precestovať Balkán a okolie. Po dvoch mesiacoch sme sa vrátili na Slovensko a začali sme si hľadať prácu v Paríži. Samozrejme sme na diaľku nič nenašli, a tak sme sa zbalili a šli to vyskúšať. Obstáli sme celkom úspešne, no po pár mesiacoch v Paríži nás to zas začalo ťahať za dobrodružstvom, a tak sme sa zbalili a odleteli do Mexika. Tu sme si kúpili secondhand bicykle a vydali sme sa na juh. Momentálne sme v Belize a namierené máme až do Panamy.
Ako prišlo k rozhodnutiu študovať v Španielsku?
Ja som pôvodne nechcela ísť do Španielska. Problémom bol jazyk, po španielsky som nevedela ani zaťať. Ale kedže všetko ostatné bolo už obsadené, tak som to riskla.
Nemal tvoj priateľ problémy s presťahovaním sa na Slovensko?
Ani najmenší. Prácu aj ubytovanie si našiel veľmi rýchlo.
Čo sa mu na našej krajine najviac páči? Samozrejme, okrem teba.
Vraví, že príroda. V Holandsku tých kopcov predsa len veľa nemajú. A taktiež priateľskí ľudia a lacné pivo.
Nikdy ste neuvažovali o zapustení koreňov na domácej pôde?
O usadení uvažujeme neustále, problém je, že nevieme, kde sa usadiť. A preto cestujeme. Kto vie, možno skončíme na Slovensku.
Ideš trocha "proti prúdu", teda vybrala si si netradičnejšiu cestu, ako typický Slovák. Čo na to hovorí rodina a kamaráti?
Naši sú zvyknutí. Moja staršia sestra žije dlhodobo v Afrike. Sme tri sestry a ani jedna nemáme slovenského priateľa, čo je celkom vtipná náhoda. A kamaráti nás podporujú, sledujú náš blog a vraj závidia, haha.
Po dokončení štúdia ste sa hneď bez váhania vydali na cestu. Mali ste aj nejaké plány, alebo to bola skôr improvizácia?
Tak pol na pol, ale pôvodný plán bol ísť cestovať a vidieť niečo nové predtým, ako sa usadíme v Paríži.
Prečo sa človek po pár mesiacoch prežitých v Paríži rozhodne ísť ešte ďalej? Vo vašom prípade to bolo Mexiko, pokiaľ sa nemýlim.
Paríž je krásne mesto, ale asi skôr z pohľadu turistu. Žiť tam je pomerne náročné, či už finančne, ale aj časovo. Tiež sme sa presťahovali v zime, kedy je všetko akési negatívnejšie. Cestovanie preplneným metrom mi teda nechýba. A my sme proste cítili, že tam nechceme ostať.
Vaše cesty určite nie sú najlacnejšou záležitosťou, ako si vlastne zarábate?
Prišli sme sem s úsporami a zatiaľ sa nám darí cestovať veľmi lacno. V Mexiku sme strávili mesiac a vyšlo nás to presne 393€ na osobu. Podrobnejšie informácie o tom, ako to robíme, kde spíme, čo zažívame píšeme na náš blog. Zdieľame tu všetko. Tiež sme v Mexiku predávali pohľadnice vyrobené z mojich malieb za dobrovoľný príspevok, ale to sme robili len na plážach, kde je veľa turistov.
Máš pocit, že by ste sa touto formou uživili aj na Slovensku?
Ani náhodou.
Aké sú ešte vaše plány do budúcnosti? Ktoré krajiny by ste ešte chceli vidieť?
Chceli by sme vidieť všetky krajiny sveta, ale na to máme celý život. Na druhej strane nás to ťahá za normálnym usadeným životom, kde sa každé ráno zobudíme v tej istej posteli, kde nemusíme ráno vstať a zbaliť stan a ruksaky a všetko naložiť na bicykle, kde na to, aby som si spravila kávu nemusím založiť oheň a kde sprcha je samozrejmosťou.
Na záver samozrejme ďakujeme za rozhovor a sme radi, že si pre nás párik našiel chvíľu čas a prezradil aspoň zopár zaujímavých informácií. Do ďalšieho dielu vám môžeme prezradiť, že sa nám podarilo trochu posunúť level. Čaká nás trochu iný formát v porovnaní s tým, aký ste poznali doteraz. Dovidenia!
