Právo držať zbraň v Amerike zakotvili do ústavy. Väčšina obyvateľov ho podporuje a chce zachovať. Názory na to, ako s týmto právom v praxi narábať, sa však už medzi ľuďmi výrazne líšia.
Niekoľko rokov som na Slovensku pracovala v zahraničnom televíznom spravodajstve. O
streľbách v USA som preto často písala reportáže. V televíznych správach sme zvyčajne informovali len o tých masových, ktoré otriasli celou Amerikou. V USA však ľudia strieľajú denne.
Mnohé manželské či susedské hádky alebo potýčky s policajtom končia prestrelkou. Svoj život sa so zbraňou v ruke rozhodne ukončiť v priemere 75 ľudí denne. Keď sme sa chystali
presťahovať do Texasu, často sa ma ľudia pýtali, či sa niečoho bojím. Vždy som odpovedala rovnako – bojím sa streľby.
Nedokážeme s istotou povedať, koľko ľudí v Texase vlastní zbraň. Množstvo z nich sa k
tomu jednoducho neprizná. Podľa dostupných dát zhruba 42 % obyvateľov žije v
domácnosti, kde aspoň jedna osoba vlastní strelnú zbraň. V rámci celých Spojených štátov však zďaleka nejde o najvyššie číslo. Prvenstvo drží Montana, kde aspoň jednu
zbraň majú v 66 % domácností.
Hlavný argument je ochrana rodiny
Pištole či pušky doma neskrývajú len drsní muži v kovbojských klobúkoch. Naši susedia, ktorí sa prisťahovali zo Singapuru a majú dve malé deti, si zbraň zaobstarali tiež. Na naše začudované pohľady len pokrčili plecami a povedali: „Sme v Texase, tu to potrebujeme. Pre našu bezpečnosť.“ Vedomie, že mám doma popri malých deťoch zbraň, hoci dobre ukrytú v trezore, by vo mne vyvolávalo skôr opačné pocity.
Američania najčastejšie argumentujú tým, že si zbrane kupujú pre osobnú bezpečnosť a ochranu rodiny. My sme sa nad tým s manželom realisticky zamysleli a prišli sme na to, že aj keby sme ju doma mali, zrejme by sme ju aj tak nedokázali správne a včas použiť. Našej rodine teda na sebaobranu musí stačiť detská bejzbalová pálka.
Získať v Texase zbraň je jednoduché. Existujú dve možnosti. Buď si ju kúpiš u
autorizovaného alebo u súkromného predajcu. Autorizovaný predajca je oficiálny obchod
so zbraňami, ale napríklad aj športový a outdoorový obchod, kam si zájdeš po tenisky. Medzi autorizovaných predajcov patrí tiež supermarket Walmart, kde si okrem potravín, oblečenia či drogérie môžeš kúpiť aj pušku.
Stačí ti ukázať platný vodičský preukaz a mať v USA zákonný pobyt. Potom vyplníš
dotazník, v ktorom zodpovieš otázky o svojej kriminálnej či drogovej minulosti a prejdeš
FBI previerkou. Previerku ti urobí rovno na mieste zamestnanec obchodu. Zvyčajne trvá
pár minút a tak so zbraňou domov odchádzaš väčšinou už v ten deň.
Ak nakupuješ u súkromného predajcu, nič z toho, čo som spomenula vyššie, nepotrebuješ. Predajca by však podľa zákona nemal predať zbraň niekomu, o kom vie, že
mal problémy s políciou či drogami. Pušku či brokovnicu si môžeš v Texase legálne kúpiť
od 18 rokov, ručnú zbraň od 21 rokov.
Zbraň ako vianočný darček
Američania zbrane radi darujú aj na Vianoce. Presné čísla, koľko zbraní pred Vianocami v Amerike za minulé roky predali, som nenašla, no existujú dáta o tom, koľko žiadostí o bezpečnostnú previerku na kúpu zbrane v tomto čase dostala FBI.
Podľa údajov z decembra 2024 ich bolo 1,6 milióna. Národná strelecká asociácia (NRA) sa pred rokmi na svojom účte na sociálnej sieti X pýtala, akú zbraň by Američania si od Santu želali.
Texaské zákony umožňujú ľuďom nosiť zbraň na verejnosti bez výrazných obmedzení. Existujú dva spôsoby nosenia zbrane – open carry (otvorené nosenie, pozn. red.) a concealed carry (skryté nosenie, pozn. red.). Každý, kto vlastní zbraň legálne a má 21 rokov, ju môže otvorene nosiť v puzdre za opaskom alebo diskrétnejšie skrytú, napríklad pod kabátom.
Existujú však inštitúcie a budovy, kde to neplatí. So zbraňou ťa nepustia do škôl, federálnych budov, volebných miestností, na súdy či do barov, ktoré predávajú tvrdý alkohol. Zároveň každá súkromná prevádzka môže podľa zákona vyvesiť oznam, že si zbrane vo vnútri neželá.
Okrem toho, ako ľahko tu zoženieš zbraň, ma šokovalo aj to, že obchody so
zbraňami robia viditeľný marketing. Popri diaľniciach majú obrovské bilbordy – videla
som dokonca aj reklamu na požičovňu zbraní.
V školách trénujú, čo robiť počas streľby
To, koľko zbraní nás tu v Texase obklopuje, si uvedomujú aj školy. Deti preto na prípadné
vniknutie strelca pripravujú. Takzvaný „active shooter drill“ mávajú niekoľkokrát do roka.
Samozrejme, nepovedia im: „Deti, ideme si nacvičiť, čo budeme robiť, keď nás sem príde
niekto postrieľať.“
Dcéra nám to prvýkrát opisovala takto: „Mali sme cvičenie, na ktorom sme si ukazovali, čo robiť, ak príde do školy nejaký cudzí človek, ktorý tam nemá byť.“ My sme sa na seba s manželom pozreli a hneď nám bolo jasné, o aké cvičenie išlo.
V prípade vniknutia strelca učiteľky zamknú triedu, zhasnú svetlá a deti sa skryjú pod
lavice. Škola však zaviedla aj každodenné opatrenia. Keď sa chcem dostať do
budovy školy, musím prejsť cez troje dverí – každé z nich mi po zazvonení otvorí
vrátnička. Vždy sa na vrátnici legitimujem, a ak idem dovnútra, vytlačia mi nálepku s fotkou
a menom.
Texaské štátne školy majú aj svojho vlastného policajta. Toto nariadenie platí od roku 2023
po masovej streľbe na základnej škole v meste Uvalde, pri ktorej zomrelo devätnásť detí.
Na steny chodieb nalepili stručné návody, ako postupovať nielen počas streľby,
ale aj v prípade prírodných katastrof či iných pohotovostných scenárov.
Zmeny brzdí strelecká asociácia
Právo držať zbraň majú Američania zakotvené v ústave. Väčšina obyvateľov ho podporuje a chce zachovať. Názory na to, ako s týmto právom v praxi narábať, sa však už medzi
ľuďmi výrazne líšia. Každá tragická streľba otvorí vášnivé debaty o tom, ako by
toto právo mali obmedziť a sprísniť kontroly. Väčšími zástancami voľnejšej držby zbraní sú tradične republikáni. Demokrati naopak volajú po prísnejšej regulácii.
Veľký hráč je v tomto prípade Národná strelecká asociácia. Tá na najvyšších úrovniach
intenzívne lobuje za to, aby pravidlá nesprísnili, či dokonca ešte uvoľnili. Finančne
dotuje takých kandidátov do Kongresu, ktorí podporujú voľnú držbu. Vďaka silnému vplyvu
asociácie úpravy zbraňovej legislatívy často politici napokon neschvália.
Z mojej skúsenosti sa tu ľudia vonku so zbraňami veľmi neukazujú. Okrem policajtov som
nikdy nikomu zbraň za opaskom nevidela. No aj tak mávam občas zvláštne pocity. Všetky
tie zábery zo strelieb, ktoré som v minulosti videla, ma zrejme trocha poznačili.
Keď som v supermarkete alebo v nákupnom centre, často sa pristihnem, že premýšľam
nad tým, ako by som reagovala, keby som v tej chvíli začula streľbu. Kam by som bežala,
kam by som sa skryla. Každý neznámy zvuk, ktorý niekde vonku začujem, automaticky
analyzujem.
