Čo si myslia Slováci o lokálnych potravinách?
Domáce potraviny si Slováci spájajú predovšetkým s kvalitou, tradíciou a čerstvosťou. Ukázal to prieskum spoločnosti 2muse pre COOP Jednotu na vzorke tisíc respondentov, ktorý sa uskutočnil v auguste 2025. Krajina pôvodu zohráva pri nákupe dôležitú úlohu najmä pri mäse a mäsových výrobkoch. Výsledky prieskumu boli predstavené pri príležitosti výročia reklamného konceptu Bača a Honelník, ktorý už 15 rokov stavia na symbolike slovenských tradícií.
Hlavou aj srdcom
Potraviny tvoria kľúčovú časť rodinných rozpočtov, a preto nikoho neprekvapí, že viac ako 80 % slovenských spotrebiteľov sa pozrie najprv na cenu, kým si výrobok vloží do košíka. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu Slovenské potraviny, realizovaného pre domáci reťazec COOP Jednota. Cenu pri kúpe riešia častejšie ženy ako muži. Nie je to však jediné kritérium – tretina oslovených si pri výbere všíma aj krajinu pôvodu.
Slovenský pôvod potravín zohráva najväčšiu úlohu pri mäse a mäsových výrobkoch, ktoré tretina respondentov zaradila na prvé miesto. S výrazným odstupom nasledujú mliečne výrobky a vajcia, zatiaľ čo pri trvanlivých potravinách a pochutinách pôvod zohráva menšiu úlohu. Podľa výsledkov prieskumu symbolizujú slovenské potraviny predovšetkým kvalitu a tradíciu, ale aj čerstvosť. Ženy si ich častejšie spájajú práve s čerstvosťou, muži zasa s láskou k vlasti.
Motivácia kupovať slovenské produkty
Ak si spotrebitelia vložia do košíka potraviny slovenského pôvodu, motivácie sú rôzne, no prevažuje ochota podporiť lokálnych výrobcov (41 % respondentov) a to, že slovenské potraviny prinášajú chute, na ktoré sú zvyknutí (37 %).
„Teší nás, že prieskum potvrdil pozitívny vzťah ľudí na Slovensku k domácim potravinám. Je to jasný signál, že naša dlhodobá stratégia podpory slovenských producentov má zmysel a prináša výsledky. Vďaka tomu môžeme spoločne posilňovať domácu ekonomiku a ponúkať zákazníkom kvalitu, ktorej dôverujú,“ uviedla riaditeľka obchodu a rozvoja maloobchodných služieb v COOP Jednota, Renáta Peťovská.
Čo pridať do zoznamu dedičstva UNESCO?
Vo viacerých krajinách sa medzi nehmotné kultúrne dedičstvo UNESCO dostali aj tradičné jedlá či spôsoby ich prípravy. Príkladom je tradícia prípravy a konzumácie belgického piva alebo umenie výroby pizze v Neapole.
Aj preto sa prieskum pýtal, ktorú slovenskú potravinu by ľudia pridali na tento zoznam. Najčastejšou odpoveďou bola bryndza (63 %), nasledovaná korbáčikmi (33 %) a parenicou (27 %). Obľubu si udržiavajú aj skalický trdelník (24 %), kapustnica (20 %) či žinčica (16 %).
Sieť, ktorá najviac podporuje domácich výrobcov
Respondenti v prieskume mali tiež možnosť vyjadriť sa, ktorá sieť potravín s celoštátnym pokrytím podľa nich najviac podporuje slovenskú produkciu. Pre viac ako polovicu oslovených je ňou COOP Jednota, od ostatných konkurenčných reťazcov si drží veľmi vysoký náskok.
Predaj slovenských potravín tvorí v systéme COOP Jednota viac ako 70 % z reálneho predaja cez registračné pokladnice, čo je dlhodobo najviac spomedzi všetkých obchodných reťazcov pôsobiacich na slovenskom trhu. COOP Jednota má na Slovensku viac ako 150-ročnú tradíciu. Od svojho vzniku si zakladá na princípoch družstevníctva a podpore slovenskej produkcie. Aktuálne spolupracuje s viac ako 1 300 dodávateľmi zo všetkých regiónov Slovenska.
Tento rok COOP Jednota oslavuje 15. výročie svojho reklamného konceptu „Bača a Honelník“, ktorý prostredníctvom obrazov hôr, pasienkov, koliby, oviec či tradičných jedál zo salaša symbolizuje Slovensko a jeho kultúrne tradície.
