„V bývalom prezidentovi bol kult osobnosti. V škole sme museli písať eseje o tom, prečo je taký skvelý,“ hovorí mladý Kazach o slobode slova vo svojej krajine. Na Slovensku je už štvrtý rok. Zo začiatku ho šokovali najmä alkoholové maratóny na intrákoch.
Odísť vo veku 17 rokov viac než 5 500 kilometrov od domova za štúdiom či športom, to chce skutočne dávku odvahy. Tú v roku 2020 nazbieral Daryn, rodák z najväčšieho kazašského mesta Alma-Ata.
Na Slovensko prišiel do nepriaznivého obdobia pandémie, no ako nám sám priznal, s pomocou dobrých ľudí zvládol všetko bez problémov. S 21-ročným Darynom sme sa spojili počas jeho skúškového obdobia, ktoré v súčasnosti absolvuje v bakalárskom ročníku na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Tu študuje medzinárodné vzťahy a je aj súčasťou organizácie AIESEC.
- Aké boli jeho začiatky na Slovensku.
- Či sa niekedy stretol s rasizmom.
- Čo ho tu najviac prekvapilo.
- Ako je to so slobodou prejavu či médií v Kazachstane.
V septembri 2020 si prišiel na Slovensko. Čo bolo tvojím primárnym cieľom?
Prišiel som hlavne preto, aby som sa najprv naučil poriadne jazyk. Chcel som totiž študovať po slovensky. Hrával som aj futbal a chcel som s ním pokračovať aj na Slovensku. Prebiehalo to dosť komicky.
Prišiel som na Slovensko a napísal správu všetkým okolitým klubom, či ma nevezmú.
Keďže bola pandémia, viacerým chýbali hráči, napokon ma vzali do Zvolena. Dva roky som hrával za mládež, potom rok aj za mužov. Následne som skončil, nevidel som v tom veľkú perspektívu a chcel som sa sústrediť na štúdium a ísť aj na Erasmus.
Ako ti išlo štúdium slovenského jazyka? Pomohla možno podobnosť s ruštinou?
Slovenčina je veľmi náročný jazyk. (smiech) Ale ak vieš po rusky, môže ti to pomôcť. Bolo to však ťažké. Určite mi pomohol fakt, že prvý rok som sa len učil jazyk a hral vo Zvolene futbal, kde nikto nehovoril inak než po slovensky. Na Slovensku sa totiž hovorí len po slovensky. To mi bolo rýchlo jasné. (smiech)
Prečo si sa rozhodol pre Slovensko?
Vždy som vedel, že chcem ísť študovať do Európy. Motivovali ma aj rodičia, ktorí takisto študovali v zahraničí. Slovensko z toho vyšlo najlepšie, pretože Západ je pre mňa príliš drahý, do Česka sa mi nechcelo ísť pre vysoký počet zahraničných študentov. Poľsko a Maďarsko zas mali reštrikcie týkajúce sa nových zahraničných študentov.
Čo si predtým o našej krajine vedel?
Z geografie som vedel, že existuje. (smiech) Ale je to tak, ako počúvate často, staršia generácia pozná maximálne Československo ešte z čias, keď fungoval Sovietsky zväz. Tam sa to končí. Ale ja som vedel o Slovensku aj vďaka futbalu. Dokonca som sa potešil, keď som zistil, že Marek Hamšík je z Banskej Bystrice. Okrem toho som nevedel o Slovensku asi nič.
Pomáhala ti nejaká agentúra, alebo si si musel robiť research sám?
V školách nám o takej možnosti nepovedia. (smiech) Bol to mix pomoci od agentúry a môjho vlastného researchu. Na odchod som sa pripravoval celý jeden rok. Musel som si vybaviť množstvo potvrdení a dokumentov, bez ktorých by som nemohol prísť.
Je takéto vybavovanie drahé?
No, mňa to dokopy stálo vyše 5 000 eur. Jazykový kurz bol veľmi drahý, takisto si treba uvedomiť, že bola pandémia a väčšina vecí vrátane letenky bola nadcenená.
Ako je Slovensko prezentované v Kazachstane?
Asi ani nijako. Ako hovorím, rieši sa maximálne to, že existovalo Československo a boli sme spoločne v sovietskom bloku. Hovorí sa o Ukrajine a veľa o Maďarsku, ktoré Kazachovia považujú za svojich kvázi bratov. (smiech)
Nemal si obavy z odchodu tak ďaleko?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- S akou formou rasizmu sa tu stretol.
- Prečo je škoda, že Slováci nechápu konzumáciu konského mäsa.
- Koľko Kazachov u nás žije.
- Akú vec by od nás importoval do Kazachstanu.
- Ako je v jeho krajine porušované právo na slobodu slova.
