Pokračovanie Duny od Denisa Villeneuva treba vidieť v IMAX-e.
Nikto nepochyboval o tom, že si kanadský režisér Denis Villeneuve postráži produkciu filmu Duna 2 a že ju v každom aspekte ošetrí rovnako dobre ako jednotku. Je teda jasné, že produkčná kvalita a úroveň technicky neuveriteľne komplexného filmu divákov zanechá v nemom úžase.
Technicky dokonalý film s odzbrojujúcim vizuálom
Napokon, štáb disponoval vlastnou jednotkou upratovačov, ktorí hladili piesok a starali sa o to, aby piesočné duny vyzerali nedotknuto. Všetko v tomto filme je z technickej stránky dokonalé a diváci sa môžu tešiť na fantasticky nasnímané scény, po ktorých v sebe znovuobjavia lásku ku kinosále.
Villeneuve a kameraman Greig Fraser nakrútili celý film na IMAX kamery. Je preto veľmi dôležité, aby si diváci užili ambiciózne sci-fi v tomto formáte. Klasické kiná odstrihnú z obrazu príliš veľa (nehovoriac o slabšom zvuku). Ak je v kinách tento rok niečo, kvôli čomu sa oplatí vycestovať do bratislavského IMAX-u, je to Duna. Miestami ohlušujúca, miestami vizuálne podmanivá a zarážajúca. Villeneuve jednoducho robí tie filmy inak.
Duna 2 pôsobí ako skutočný, uveriteľný sci-fi príbeh. Jej svet je skutočný, Arrakis je skutočný a divák nemá najmenších pochýb o tom, že tam niekde vo vesmíre niečo také skutočne existuje, vrátane energetických štítov na ľuďoch či gigantických červov.
Villeneuve sa so svojím tímom postaral o to, že vo filme nie sú nedokonalé vizuálne efekty ani prehnaný digitálny vizuál. Duna 2 patrí medzi filmy, ktoré sa dajú každý rok zrátať na prstoch jednej ruky. Aj tak je však na samostatnej úrovni, na ktorú sa nič iné nechytá.
Komplexný dej potreboval viac ako 3 hodiny
Film má 2 hodiny a 40 minút, čo je pre niekoho veľa, ale pre príbeh Duny ironicky málo. Po skončení filmu bolo jasné, že potreboval minimálne ďalšiu polhodinu. Najmä tretie dejstvo pôsobí veľmi uponáhľane.
Paul vedie domácich obyvateľov Arrakisu Fremenov do bitky proti ich nepriateľom, no neexistuje nič, čo sa mu dokáže postaviť do cesty. Záver je tak až príliš priamočiary a rýchly. Veľkolepá finálna bitka sa skončí príliš skoro a až na fantastický osobný súboj Paula so psychopatom Feydom Rauthaom (Austin Butler) sa z finále vytráca napätie a strach o postavy či neistota z výsledku vojny.
Film s tým má značný problém od bodu, keď sa kompletne zmení Paulov charakter. Jeho správanie a sebaistota narúšajú napínavú stránku príbehu a trochu nesedia k tomu, čo režisér Villeneuve dovtedy prezentoval.
Podobným spôsobom režisér zmenil aj postavu Jessicy (Rebecca Ferguson), Paulovej matky, ktorá je v druhej časti snímky kompletne novou postavou. Úplne sa z nej vytratí materinská láska k Paulovi a nahradí ju túžba splniť si vlastné ciele. Naopak, skvelými sú Gurney (Josh Brolin) aj Stilgar (Javier Bardem). Obaja by v klasických filmoch spĺňali archetypy mentorských rol pre Paula, ale Villeneuve ich obrátil naruby.
Niektoré postavy nemali dostatok priestoru
Zatiaľ čo Gurney tlačí Paula do riskantnej a unáhlenej pomsty, ktorá by mohla mať pre všetkých smrteľné následky, Stilgar je natoľko zaslepený svojou vierou, že stráca logický nadhľad. Obaja tak Paulovi viac škodia, než pomáhajú, a to aj z hľadiska jeho intelektuálneho vývoja.
Zatiaľ čo Josh Brolin nemal na svoju postavu veľa priestoru, Javier Bardem sa so Stilgarom vyšantil a stvárnil ho v rámci potrieb filmu dokonale. Jeho nepriestrelná viera v proroctvo je znamenitá a občas je aj zdrojom vtipných momentov, v ktorých sa Villeneuve vysmieva názorom sfanatizovaných ľudí.
Zaujímavý je aj vývoj Paula Atreidesa, opäť v podaní vynikajúceho Timotheého Chalameta. Paul vo filme prechádza rôznymi fázami charakterového vývoja, keď sa jeho túžba pomstiť sa kríži s úprimným cieľom pomôcť Fremenom. Nie úplne mu sadne jeho následná premena, ktorá nepramenila prirodzene z udalostí filmu a zo správania iných postáv, ale z umelého nástroja príbehu v podobe magickej tekutiny.
Jediný pozitívny vplyv to malo na vzťah so Chani (Zendaya), ktorý pre neznalcov kníh vyústi do prekvapivého záveru. Chani funguje ako úžasný protipól Paulových ambícií a jeho zaslepených mentorov. Podobne ako takmer všetko ostatné, aj ich vzťah však potreboval viac času a priestoru.
Dali sa dohromady, pretože to diktoval príbeh, nie ich vzájomná náklonnosť a chémia. Je to škoda, pretože to tvorcovia rozbehli dobre a všetko, čo ich vzťah potreboval k dokonalosti, bolo niekoľko ďalších scén zobrazujúcich ich zbližovanie.
Menším sklamaním boli záporáci a nové postavy. Nechápeme význam obsadenia takých es, ako Léa Seydoux, Christopher Walken či Florence Pugh, ak dostanú v takmer trojhodinovom filme maximálne niekoľko minút scén.
Chýba im dostatočne výrazná charakterizácia. Nakoniec na plátne neexistujú ani ako komplexné postavy, ale len ako ich hviezdni hereckí predstavitelia. Trochu lepšie na tom bol nový hlavný záporák Feyd-Rautha v podaní vynikajúceho, až démonického Austina Butlera (Elvis).
Bohužiaľ, ani jemu tvorcovia nedali dostatok priestoru, takže sa diváci nedozvedia, prečo je psychopat a či je aj niečo viac než len ambicióznym a smrteľným bitkárom. Vzhľadom na špičkové herecké kvality nových hercov je ich nedostatočná prítomnosť v príbehu zmareným potenciálom.
Z toho pramení aj mierne sklamanie zo stretov s barónom Harkonnenom (Stellan Skarsgard) a jeho synovcom Rabbanom (Dave Bautista). Po ich nezameniteľnej hrôzostrašnej prítomnosti v jednotke sú v dvojke akísi nevýrazní a pre dej irelevantní.
V konečnom dôsledku tak negatíva spojené s postavami v drvivej väčšine pramenia z toho, že nedostali dostatok času a priestoru. Tvorcovia to s nimi načrtli dobre, ale nemali čas dostatočne ich rozvinúť. Postavy, ktoré priestor dostali, ako Chani, Paul či Stilgar, sú spracované famózne.
Príbeh občas len opakuje motívy jednotky
Príbeh a jeho zvraty boli o čosi slabšie ako pri jednotke. V priebehu prvej časti už totiž tvorcovia načrtli azda celý dej dvojky. Pramení to z toho, že Villeneuve rozdelil príbeh jednej knihy na dve časti. Toto negatívum tak vzniklo umelo a nie je vyložene chybou tvorcov, ale neuveriteľne komplexného knižného príbehu.
Villeneuvovi sa aj tak podarilo okoreniť ho o témy ekológie, tyranie, politických intríg. Kĺže však pri nich po povrchu a viac priestoru dostáva rozširovanie mytológie. Tento aspekt príbehu však nebol až taký zaujímavý.
Zatiaľ čo úloha Benne Gesserit bola dostatočne hlboká, jasnovidectvá pôsobili príliš abstraktne a zdalo sa, že si ich tvorcovia ohýbali bez nejakých pravidiel tak, aby vyhovovali ich scenáru. Príbeh by bez toho bol lepší, keďže by postavy konali na základe svojich presvedčení, motivácií a citov, nie na základe niečoho neuchopiteľného.
Duna 2 je epickým kinozážitkom aj napriek svojim chybám
Duna 2 je po väčšinu stopáže aj napriek svojim nedostatkom strhujúca. Villeneuve je perfektný režisér, ktorý dokáže diváka zaujať akýmikoľvek scénami, či už ide o dialógy, veľkolepé scény jazdenia na červoch, či iné zimomriavkové momenty, akých je v tejto snímke habadej.
Dvojka je podstatne akčnejšia ako jednotka a má dynamickejšie tempo, ale platí to až po približne prvej hodine. Paradoxne práve tá vyznieva najkonzistentnejšie, pretože druhé a tretie dejstvo pôsobí dojmom, že ich tvorcovia museli príliš skracovať.
Diváci, ktorí sa nudili pri jednotke, budú pri dvojke zrejme spokojnejší. Navyše dostanú všetky pozitíva jednotky, akými sú veľkolepá výprava, výrazný soundtrack, dokonalý vizuál, ešte dokonalejšie herecké výkony, ambiciózna réžia s nezabudnuteľnými scénami a skvelé akčné sekvencie a bitky, hoci im chýbalo napätie z jednotky.
Slabšia práca s niektorými postavami a niektoré dejové rozhodnutia tvorcov tlačili hodnotenie najprv bližšie k 8/10, ale pri spomienke na pocit pri sledovaní filmu v IMAX-e sa snímke nedá udeliť menej ako 8,5/10. Ak niekomu pri sci-fi blockbusteri stačí epický audiovizuál a super herci, môže sa mu to pokojne vyštverať na 10/10.
Epický kinozážitok dokáže vyvážiť takmer všetky negatíva. Kiežby takýchto výrazne autorských a technicky dokonalých blockbusterov s netradičnými dejovými líniami vznikalo v Hollywoode viac.
