„Katky mi pri vyraďovaní bolo ľúto, ale je to súťaž, nie je to stretnutie príjemných ľudí, ktorí sa zabávajú pri pečení. My nejaké kritériá musíme rešpektovať a urobiť hodnotenie čo najlepšie,“ hovorí pre Refresher Jozefína Zaukolcová.
Pečie celé Slovensko sa nedávno stalo najsledovanejšou šou tohtoročnej jesene. Relácia RTVS má však už od prvej série obrovskú cieľovku. Na to, prečo je pre Slovákov taká atraktívna, sme sa spýtali práve jednej z jej porotkýň – Jozefíny „Jožky“ Zaukolcovej.
„Častokrát sa od ľudí stretávam s názorom, že konečne je v televízii niečo, čo sa dá pozerať. Skrátka niečo, kde sa nenadáva, kde sú ľudia voči sebe milí, láskaví a kde si pomáhajú. Zároveň je to aj veselé a poučné. Diváci sa z toho veľa naučia, a to nielen ženy v domácnosti, ale aj muži a deti. Niektoré relácie sú trošku nevyhovujúce pre všetky vekové kategórie a táto šou je pre všetky vekové kategórie. Úprimne si myslím, že je to rodinná šou,“ hovorí pre Refresher.
Okrem porotcovského kresla v známej relácii sa môže pochváliť aj statusom predsedníčky Klubu cukrárov Slovenska a tiež členstvom slovenského reprezentačného tímu SZKC. Jej popularita však vďaka relácii enormne stúpa. „Keď chodím do práce autobusom, zdravím sa s ľuďmi, ktorí ma vnímajú a spoznávajú. Jedna pani sa spýtala, kde nájde recept na parížske rožky od Petry, iná zase, prečo sa jej dobre nevyšľahal bielkový sneh (smiech), tak sme hľadali príčinu,“ hovorí.
Fanúšikovia ju však zastihli aj na dovolenke v Egypte. „Nehovorím, že je to zlé, naopak, je to celkom príjemné, lebo väčšinou na šou počúvam len pozitívne reakcie. Avšak niekedy sa odo mňa ľudia snažia vypáčiť aj informácie, kto ďalej vypadne, a to už, samozrejme, nemôžem povedať,“ dodáva. V rozhovore nám prezradila, o čom bude 4. séria šou, ako reaguje na kritiku po vypadnutí Katky a ako postupuje pri vyraďovaní. Medzi fotkami však nájdeš aj tajný trik na perfektné makrónky.
V Refresheri ti prinášame rozhovory so zaujímavými ľuďmi zo šoubiznisu, ale aj s profesionálmi z gastropriemyslu. Len nedávno sme pre teba vyspovedali Lua z Love Islandu či majiteľku cukrárne Giselle Katarínu Leškovú. Ak chceš mať prístup ku všetkým článkom, staň sa členom klubu Refresher+.
Hneď pri prvej komunikácii ste mi prezradili, že sa práve chystáte na stretnutie ohľadom 4. série. V šou ste od úplného začiatku, nezvažovali ste pauzu?Zatiaľ je to v prípravnej fáze, ale pravdepodobne bude štvrtý ročník v takej zostave, ako sme. Okrem toho môžem vyhlásiť, že šou je moja srdcovka. Počas výroby je tam vynikajúca atmosféra a presne ako hovoria aj súťažiaci, človek to skrátka musí zažiť, je to zážitok na celý život.
Okrem toho ide aj o novú výzvu, pretože vďaka šou som nútená na sebe pracovať. Keď tvoríme zadania pre súťažiacich, je tam kopec nových zaujímavých vecí, ktoré mi nie sú vždy technologicky známe, musím si to naštudovať a pracujem na svojom odbornom raste.
Čím bude 4. séria iná, na čo sa v nej môžeme tešiť?
Myslím si, že opäť vymyslia niečo, aby boli epizódy pre diváka zaujímavé. Ľuďom sa napríklad páči zostať v nejakom slovenskom ľudovom štýle. Ale určite tam dáme aj medzinárodné výzvy, pretože máme susedské krajiny, ktoré majú zaujímavé dezerty. Diváci ich doma často robia, ale nepoznajú ich pôvod, príbeh, je za nimi veľa zaujímavého. A určite ako v každej sérii bude aj detské kolo, to určite nesmieme vynechať, veď deti sú naši úplní fanúšikovia.
Počas aktuálnej tretej série nemožno prehliadnuť emócie na strane fanúšikov. Po vypadnutí Katky sa na sociálnych sieťach strhlo hotové šialenstvo a ľudia tvrdili, že je šou nespravodlivá. Ako postupujete pri vyraďovaní?
Áno, keď sme vyradili Katku, čítala som komentáre, ktoré písali diváci, že sme rozhodli zle. Samozrejme, že my na takéto komentáre na internete nemôžeme reagovať, ale bolo mi ľúto, že to niektorí ľudia tak vnímali.
Treba si však uvedomiť, že vyraďovanie sa neodvíja od hodnotenia z celej šou, ale len za jednu epizódu. Áno, boli tam veľké emócie aj z našej strany, ale je to súťaž, nie je to stretnutie príjemných ľudí, ktorí sa zabávajú pri pečení, my nejaké kritériá musíme rešpektovať a urobiť hodnotenie čo najlepšie.
Takže keď je niekto niekoľkokrát pekár týždňa, neznamená to, že je imúnny v ďalšej epizóde.
Presne tak. Vezmime si prípad Katky. Áno, trikrát bola pekárka týždňa, vystrelila svoje triumfy. Príde však vysoké kolo, kde očakávate, že vám takýto súťažiaci preukáže excelentnú prácu, pretože je vo finálovej šestke, ale zrazu zostanete sklamaní.
Okrem toho my sme jej to niekoľkokrát hovorili a upozorňovali ju, konkrétne pri tanierovom dezerte mala možnosť niečo zmeniť. Peťa jej vravela, nech tam dá japonské ingrediencie, napríklad čerešne alebo matchu, ale spravila len jazierko a bonsaj, teda estetické prvky, a mala tam ovocnú zložku a čokoládový mousse. Skrátka, nepočúvala, čo sme jej radili, už vtedy tam bola z jej strany trošku tvrdohlavosť. Ono to nie je tak, že súťažiaci majú striktne daný recept a počas troch hodín ho nemôžu zmeniť. Oni ho zmeniť môžu, dôležitý je výsledok, ktorý odovzdajú.
Porovnajte si kvalitu dezertov, ktoré predviedli iní súťažiaci, ten Katkin bol najslabší. Kreatívna výzva, tak ako tomu hovoríme, dokáže vždy všetko zmeniť. To znamená, že aj keď je niekto slabší v tých dvoch predošlých výzvach, tá kreatívna to dokáže zvrátiť.
Diváci sa niekedy sťažujú aj na to, že súťažiacim dávate málo času.
Áno, ľudia niekedy píšu, že sme im dali málo času, ale ja na to – nie, nedali. Všetky technické výzvy totiž vždy so žiakmi odskúšam, učím totiž na Strednej odbornej škole obchodu a služieb v Púchove. Ako to odstopujeme, že koľko času potrebujem ja, tak pre súťažiacich sa vždy minimálne polhodina pridá, pretože nie sú profesionáli. To isté robí Peťa.
Vo viacerých rozhovoroch ste odpovedali na to, kam putuje jedlo z jednotlivých epizód, vraj sa vždy spotrebuje v štábe a z hygienických dôvodov ho nemôžete darovať. Zmenilo sa niečo v 3. sérii?Predstavte si, že pri natáčaní úvodných častí je tam vždy takmer 70 ľudí aj so štábom, neskôr po každej epizóde asi 50. Keď sa urobia výrobky a súťažiacich je málo, tak sa len tak po nich zapráši. Každý chce ochutnať a zvlášť, keď je také kolo, keď povieme, že je to vynikajúce, všetci sú ako osy. Skoro nikdy nič nezostane. Čo sa týka darovania, nielen z hygienických, ale aj legislatívnych dôvodov by nám to nedovolili.
Stalo sa počas natáčania, že ste niečo neochutnali z estetických alebo osobných dôvodov?
Ale áno, ja som raz mala problém, že toto nechcem ochutnať, a bola som poučená. Vo formáte BBC neexistuje, aby ste niečo odmietli. Aj keď viete, že je to surové, zlé, neviem aké.
Minulý rok sme sa zase trošku s Petrou obávali, keď bolo finálové kolo, a robili slané košíčky. Jedna súťažiaca k nim totiž pripravila tataráky a bolo pomerne teplo. Mäso je háklivé, ale chvalabohu sa nič nestalo. Ja napríklad nemám rada cesnak, ale ochutnávala som tam všetko cesnakové. Tiež si nemyslím, že som dravá za morskými plodmi, keď mi naservírovali krevety alebo hľuzovky či dokonca kozí syr, zvládla som to a posúdila, išlo tam o to, či to bolo technologicky správne. Peťa s ochutnávaním týchto vecí nemala problém.
Ktorá z porotkýň je podľa vás prísnejšia?
Stále mi hovorili, že ja, ale tento rok som sa stretla s tým, že je prísnejšia Peťa. Tak si hovorím, ha, chvalabohu, aspoň nie som tá zlá. (smiech)
Ale tým, že som chodila na súťaže a aj toto je súťaž, vždy som sa snažila na tých ľuďoch hľadať to dobré, aj keď sa im niečo nepodarilo. Oni si poplakali, boli zo seba sklamaní a vy im nepotrebujete pridávať ešte viac, aby ich to ešte viac rozbilo. Stane sa, druhýkrát si to môžu nahradiť. Vo svetovej súťaži to tak nefunguje. Urobíte to zle, tak vám výrazne znížia bodové hodnotenie, berú vás ako dospelého profesionála.
Vidno, že ste s Peťou zohratý tím. Určite však nastala aj situácia, keď ste sa nezhodli.
Samozrejme, a život to aj občas chce, aby sme našli medzi sebou také, že ja si stojím za svojím názorom a ona za svojím. Je to veľmi dobré pre diváka. Peťa je taký umelecký človek a ja som zase klasik, ktorý má za sebou, dovolím si tvrdiť, niekoľko rokov praxe. Zopár ráz sa nám stalo, že sme sa nezhodli a ľudia nám vraveli, to bolo super. Ale bolo to vždy tak kamarátsky, nie s rivalitou. Rivalita tam absolútne nie je, my si absolútne rozumieme.
Porotcovanie v šou vám ide skvele. Viete si však predstaviť, že by ste do nej išli ako súťažiaca?
A prečo nie? Išla by som si to vyskúšať. Už predtým som chodila na súťaže, kde sme robili za štyri hodiny 120 porcií dezertu, nie dva dezerty ako v šou. Skladali sa väčšinou z piatich alebo siedmich komponentov a ja som si to vždy vedela pekne skomplikovať. Takže v Pečie celé Slovensko by som sa asi nebála.
120 dezertov je pekné číslo. Akú najväčšiu výzvu museli zvládnuť súťažiaci v relácii?
Najväčšia výzva bola v deviatej epizóde, keď pripravovali taliansky dezert cannoli v tvare pyramídy. Bola to kreatívna výzva, ktorá by, myslím, aj mne dala zabrať, aby som ju dala tak, ako ju tam niektorí predviedli. Opäť si tam zopár súťažiacich aj poplakalo.
Náročné sú však všetky finálové kolá, pretože tam na záver prichádzajú aj rodinní príslušníci. No a, samozrejme, torty, hlavne tie trojposchodové. Niekedy si však súťažiaci dávajú strašne vysokú latku, možno by stačilo ubrzdiť a urobiť to tak, aby boli v prvom rade spokojní oni.
Slováci vás poznajú ako hodnotiaceho komisára a špičku v cukrárskom priemysle. Existuje aj po tých rokoch dezert, pred ktorým máte rešpekt a zapotíte sa pri ňom?
Ako vždy sú dilemou a alchýmiou makrónky, a aj keď sme už vychytali všetky muchy, dajú zabrať. Francúzska cukrárina je veľmi noblesná, veľmi presná na gramáže, teploty. Ale v podstate, keď si to obrátime na tú našu slovenskú cukrársku technológiu, tak si poviem, veď toto poznáme. Ak človek ovláda základné technologické veci, nie je to až taký problém.
Pre mňa je však vždy výzvou, pri ktorej sa zapotím, keď robím niečo nové, ako bol v šou napríklad Princess cake alebo Fraisier cake. V tomto veľmi obdivujem Peťu, lebo ona je tak neskutočne múdra a sčítaná, že vždy, keď sme spomenuli nejaký zahraničný názov, vedela, o čo ide.
Do Pečie celé Slovensko si vás vybrali vďaka majstrovstvu v klasikách, svetové trendy máte v malíčku. Čo by podľa vás nemalo chýbať žiadnemu kvalitnému dezertu?Dobrým príkladom bola posledná kreatívna výzva v šou, kde mali súťažiaci pripraviť tanierové dezerty. Práve tam sme mali možnosť ukázať, že dezert by mal byť zložený z niekoľkých komponentov. Nemala by mu chýbať nejaká pečená zložka a k tomu vhodná omáčka. Skôr by však malo ísť o ľahko stráviteľný krém, žiadne ťažké maslové krémy. No a na záver je neodmysliteľnou súčasťou aj ozdoba.
V prípade, že ide o ovocný dezert, nemôže chýbať upravené ovocie, nielen nakrájané čerstvé jahody. Práve naopak, dnes máme rôzne možnosti úpravy ovocia, či už ide o karamelizovanie, alebo ovocné pyré. Druhá vec je, že dezert by nemal byť príliš veľký, ale prispôsobený veľkosti vášho menu. Podľa mňa by nemal mať viac ako 100 gramov so všetkým, aj to si myslím, že už hovorím veľa.
Hovorí sa, že dobrá reštaurácia sa pozná podľa malého počtu jedál. Akým pravidlom sa treba riadiť pri takzvanej sladkej bodke?
Dezert v prvom rade nesmie chýbať v žiadnej špičkovej reštaurácii a určite musí byť v súlade s ponukou jedál, ktoré reštaurácia ponúka. Skrátka, musí sa hodiť k jednotlivým chodom.
Spomínajúc reštaurácie. Máme podľa vás na Slovensku šancu dostať michelinskú hviezdu?
Na Slovensku sú reštaurácie, ktoré by ju mohli získať. Takáto ambícia je však v Bratislave, kde je aj, pochopiteľne, väčšia kúpna sila. Ak máme hovoriť konkrétne, v jednej z takých reštaurácií som bola, ide o ECK pri Devíne, robia zážitkové večere a menu pozostáva z 12 chodov. To vám pripravujú a servírujú tri-štyri hodiny, je to naozaj luxusná záležitosť a musím povedať, že jedlo bolo naozaj super pripravené. Podľa mňa oni ašpirujú na Michelina.
Určite je však u nás viac reštaurácií s podobnou ambíciou, ale aj veľa kuchárov, hneď niekoľko nájdeme aj u nás v asociácii. Ale viete, jedna vec je eufória z toho, že chceme získať Michelina, ale druhá vec je si ho udržať. Oboje chce veľmi veľa práce.
Ak by bol nejaký suverénny kandidát na Michelina, podporil by ho nejaký fond alebo štát?
V tomto smere si nie som istá, klamala by som, naozaj neviem o tom, že by existoval nejaký fond. Už len v asociácii sme niekoľkokrát zápasili s tým, získať financie, aby sme mohli vycestovať na celosvetovú súťaž, a hlavne aj počas pandémie sa zatvorilo veľa reštaurácií. Ale keď sa bavíme o michelinskej hviezde, neviem, či nejaká podpora v tomto smere existuje.
A čo vy? Nechceli by ste si otvoriť vlastný podnik?
To som kedysi dávno chcela, teraz už nie. Vyžaduje si to veľa času a energie, vidím, ako niektorí, čo poznám a majú prevádzky, doslova zápasia. Keď chcete, aby to fungovalo, je to obrovský záväzok nielen voči sebe, ale aj zákazníkom a zamestnancom. Na súčasnom trhu je obrovská konkurencia a okrem toho práca s ľuďmi nie je jednoduchá.
Takže podľa vás to majú dnešní cukrári náročnejšie?
Určite. Tým, že trošku neriadeným spôsobom sa šíria cez sociálne siete domáce výroby. Je to trochu nespravodlivé voči tým, ktorí to majú oficiálne legalizované a snažia sa podnikať. Ale koniec-koncov veľa ľudí začínalo v podstate s domácou výrobou. Ako sme už spomínali, v Bratislave je oveľa väčšia kúpna sila, ale sú oblasti na Slovensku, kde stále robia s margarínom, skrátka, tie najlacnejšie koláče, pretože skutočne kvalitné výrobky by nepredali. V tomto svete nie je ľahké podnikať, svoje spraví aj meno a marketing. Ale ak človek naozaj chce, dá sa to a oplatí sa to.
Čo by ste robili, keby ste dnes neboli profesionálnou cukrárkou?
Ja som asi nikdy nechcela byť nič iné. Nieže profesionálna cukrárka, ale skrátka byť súčasťou tohto sveta. Mama mi vždy hovorila, že nevie, po kom to pečenie mám. Nechcem sa vôbec chváliť, ale myslím, že je to dar.
