Dlhoočakávaná Barbie je konečne tu. Je neskutočný hype oprávnený, alebo sme si na filme vo farbách lízanky vylámali zuby?
Na celovečerák Barbie si vďaka megalomanskému marketingu a vskutku jedinečnej vizualite robíme chuť dlhé mesiace. Sladký lekvár očakávaní namiešali tvorcovia z virálneho obsahu na sociálnych sieťach, nejakého toho popového camea a predovšetkým marketingových spoluprác.
Barbie nie je napriek inscenovaným tancom a pár piesňam muzikálom. Nálož často zručne napísaných a trefných vtipov z nej však nerobí ani tradičnú komédiu. Po úvodnom sľubnom nádychu sociálnej kritiky v štýle Black Mirror rýchlo vytriezvieme a sledujeme nefalšovaný prípad korporátneho blue washingu prezlečeného za „coming of age“ film, aký si Greta Gerwig vyskúšala v Lady Bird.
Príbeh Barbie prirovnáva sebauvedomovanie bárbiny k prerodu dievčaťa na dospelú ženu. Na filozofické a potenciálne hodnotné zamyslenia nad problematikou identity, vedomia, sebareprezentácie či smrti však už nie je priestor. Kĺžeme po trblietavom ružovom povrchu. Barbie chce byť post a meta, je však často skôr cringe a gýč.
Firma Mattel, ktorej ikonický produkt s nedosiahnuteľnými proporciami naštrbil sebavedomie mnohých dospievajúcich dievčat z viacerých generácií, sa chce prostredníctvom filmu ocitnúť na správnej strane barikády. Na pílu tlačia fakt silno.
Film, ktorým diváka od prvých momentov sprevádza rozprávačka Hellen Mirren, sa začína vo vysokom tempe predstavením pestrofarebného a absurdne komického sveta Barbielandu, v ktorom vládnu ženy a hlúpi muži Kenovia sú maximálne do počtu.
Barbie si ako oživená dokonalá bábika na štýl Pinnochia, bývajúca v dome bez stien, začne v jeden gýčovo a repetitívne krásny večer klásť existenciálne otázky. Po precitnutí zo sveta ilúzií nemá na výber a svoj prerod z nevedomosti v plastovej klietke musí zavŕšiť návštevou reálneho sveta.
Osudovo zamilovaný, no impotentný Ken, sa na skusy do L. A. vydáva s ňou. Zatiaľ čo kruto skutočný svet, ktorý dvojica objaví, vníma Barbie s dezilúziou z rodovo nevyváženého sociálneho usporiadania, Ken si nadradenosť mužov užíva. Po návrate do hračkárskeho sveta sa v toxicky maskulínnej verzii v kožuchu a s pivom rozhodne nastoliť hračkársku verziu patriarchátu.
