„Vždy si to zariaď tak, aby ti mal kto urobiť čaj, keď budeš chorý,“ hovoril slávny český podnikateľ a vizionár Tomáš Baťa. V 56 rokoch tragicky zahynul v lietadle, ktoré dal sám vyrobiť.
Keď vstúpiš do Zlína, východomoravského mesta vzdialeného len hodinu od slovenských hraníc, ako prvé si všimneš radovú zástavbu tehlových domčekov. Zeleňou zabujnená štvrť Letná síce pripomína víkendové letovisko, pôvodne však vznikla s úplne iným zámerom.
Domy s tehlovou fasádou dal pred sto rokmi postaviť svojim zamestnancom legendárny obuvnícky podnikateľ Tomáš Baťa. Firemný benefit, o akom dnes môžeme iba snívať. Domy, samozrejme, nedostali len tak. Baťa od nich očakával nasadenie v duchu hesla: „Všetko sa dá, a ešte o 10 percent viac.“
Svojich budúcich zamestnancov vzdelával už od štrnástich rokov v Baťovej škole práce. Bola to pre nich veľká prestíž, pretože po škole mali istú pozíciu vo firme. Bývali na internátoch, kde mali prísny polovojenský režim – skoré vstávanie, večierka, zákaz fajčenia aj alkoholu.
Jednoduché to nemali ani s randením. Mužský a ženský internát bol vzdialený len pár metrov od seba, ale ak by zamilovaný párik večer pristihli niekde „pri vŕbe“, oboch by ihneď vyhodili. Mladé dievčatá však mali v hlavne iné veci. Ako uvádzajú oficiálne zdroje, škola tu z nich vychovala „skutočné dámy, ktoré boli nezávislé, sebestačné a vedomé si svojho postavenia“.
Toto miesto sa odvtedy akoby nezmenilo. Na Univerzite Tomáša Baťu dnes študujú tisíce mladých ľudí vrátane veľkého počtu Slovákov. Zlínčania hovoria, že sú vlastne takí „zakuklení Slováci“. V parku medzi budovami bývalých mužských a ženských internátov už trávia čas všetci pohromade – športujú, učia sa alebo si len tak vychutnávajú výhľad na industriálne mesto obrastené zeleňou.
Refresher ti prináša reportáže zo zaujímavých miest a eventov. Exkluzívny obsah môžeme tvoriť len vďaka našim predplatiteľom. Preto ak sa ti naša tvorba páči, podpor nás vstupom do klubu Refresher+.
Má ti kto urobiť čaj, keď si chorý?
Tomáš Baťa bol nielen úspešným podnikateľom, stratégom a vizionárom, ale aj tým, čo by sme dnes nazvali „kouč“ alebo „líder“. Zamestnancov síce nemotivoval v pravom zmysle slova, pretože tvrdil, že to nie je možné, ale prebúdzal v nich „vnútornú energiu“, vďaka ktorej v práci videli zmysel. Nevybudoval podnik – vybudoval človeka a ten vybudoval podnik.
Tvrdil, že šťastný človek je ten, kto má k sebe úctu a váži si sám seba. Vtedy odvádza aj kvalitnejší pracovný výkon. „Aby si mohol slúžiť iným, musíš najskôr slúžiť sám sebe,“ hovorieval rodák zo Zlína. Aj z tohto dôvodu pracoval v továrni aj Baťov syn Tomík – ako obyčajný radový zamestnanec.
Táto „baťovská“ filozofia, ako ju dnes nazývajú, väčšinou fungovala. V jeho firme chcel pracovať každý, pretože na začiatku 20. storočia nebola v Československu lepšia pracovná príležitosť. Ľudia tu zarábali o polovicu viac, ako bol vtedajší priemer v krajine. A Baťa nemal problém zamestnať kohokoľvek – dokonca aj ľudí bez domova.
Hoci dnešní podnikatelia uznávajú metódu práce „od svitu do mrku“, Baťa nebol vorkoholik. Okrem pracovnej morálky zdôrazňoval aj dôležitosť oddychu, koníčkov a medziľudských vzťahov. Jeden z jeho najpamätnejších výrokov je: „Najsmutnejší je ten, ktorého jedinou náplňou sa stala práca. Tá človeka totiž nikdy neobjíme. Vždy si to zariaď tak, aby ti mal kto urobiť čaj, keď budeš chorý.“
V roku 1928 si Baťa najal privátneho pedikéra menom František Kocourek, ktorého poveril vybudovaním pedikérskej služby a vymenoval ho za „inštruktora pedikúry“. Pri obchodoch s obuvou fungovali pedikérske kabíny a v Baťovej nemocnici vzniklo oddelenie pre „zdravotné a vedecké pestovanie nôh“.
Ako sme sa vozili v Baťovej kancelárii
Tomáš Baťa postupne vybudoval továrne v 60 krajinách po celom svete. Nie každý však vie, že Baťa nepodnikal len v obuvníctve, ale aj v množstve iných odvetví. V jeho portfóliu bola napríklad výroba lietadiel (ktorá sa mu napokon stala osudnou), kaučukové plantáže, spracovávanie potravín či filmová tvorba.
Zamestnancom továrne nepostavil len domy a školu, ale aj nemocnicu, materskú školu, knižnicu, druhé najväčšie kino v Európe pre 2 400 divákov, zoologickú záhradu či obchodný dom s prvým eskalátorom v krajine, kde sa dalo kúpiť všetko od potravín až po autá.
Obchodný dom si aj po rekonštrukcii zachoval svoj pôvodný funkcionalistický vzhľad. Nájdeš tam obchody, kaviarne, moderné bistro s vynikajúcou kuchyňou a kancelárske priestory. Čoskoro tu má pribudnúť dokonca štvorhviezdičkový hotel a spa centrum.
Najikonickejšou budovou Zlína je 77,5 metra vysoká budova, ktorú už storočie ľudia poznajú ako „mrakodrap“. Dnes nám to môže pripadať úsmevné, ale v roku 1938, keď bola dokončená, šlo o jednu z prvých výškových stavieb v Európe. Na 21-poschodovú administratívnu budovu, v ktorej „sedel“ aj samotný šéf, sa chodili neveriacky pozerať ľudia z celého kontinentu. Zlín aj vďaka nej dostal prezývku „český New York“.
V budove si Baťa zriadil aj kanceláriu. Nie však hocijakú. Aby nemrhal ani sekundou pracovného času, spravil si z nej rovno výťah. Kancelária, ktorá mala 6 krát 6 metrov, klimatizáciu a umývadlo, poskytovala dokonalý výhľad na mesto. Pôvodným zámerom bolo, aby sa jeho brat Jan Antonín Baťa mohol rýchlo presúvať medzi poschodiami, ale pre druhú svetovú vojnu k tomu napokon nedošlo.
V autentickom výťahu sa môžeš povoziť aj dnes. Nebudeš veriť, že niečo také mohlo vzniknúť pred sto rokmi. Sedieť v kancelárii, ktorá stúpa do neba, pripomína skôr futuristický film. Vyjsť môžeš aj na strechu, kde nájdeš kaviareň a veľkolepý výhľad na celé mesto.
Tomášovi Baťovi, ktorý bol aj starosta mesta a riadil ho ako firmu, záležalo aj na zeleni a čistote. Okná na továrenských budovách dal umývať raz za mesiac. Dodnes tu platí princíp „záhradného mesta“ – zeleň a obytné budovy sú vo vzájomnej harmónii. Môžeš sa tu cítiť trochu ako v hre Sims. Ulice aj budovy vyzerajú veľmi úhľadne a verejné priestory nešpatí vizuálny smog.
Dnes sa topánky vyrábajú v Bangladéši
Keď tu už budeš, určite sa pozri aj do vily, kde Baťa býval so svojou rodinou. Prehliadkový okruh sa začína v obývacej izbe manželov, nasleduje návšteva šéfovej kancelárie, potom návšteva knižnice, pánskeho salónika a balkóna s vitrážami.
Prehliadka je obvykle ukončená v jedálni, kde je zároveň predstavená kuchyňa, zimná záhrada a areál so záhradou a s domom záhradníka. Sprievodcovia o Baťovi rozprávajú tak, akoby ho poznali, a doslova ťa vtiahnu do jeho života.
Fascinujúce modely najrôznejších baťovských topánok z celého sveta si môžeš pozrieť v obuvníckom múzeu v Zlíne. Súčasťou sú aj modely obuvníckych strojov a zaujímavé interaktívne prvky. Na úvod dostaneš zamestnaneckú kartičku, ktorú si môžeš „štiknúť“ po pozretí jednotlivých výstav – ako kedysi robotníci, ktorí si tak zaznačovali čas.
Počas prehliadky mesta sa dozvieš aj to, že slávne topánky sa dnes lacno vyrábajú v Bangladéši. Študenti z Bangladéša pri návšteve Zlína hovorili, že Baťa je už vlastne ich značka.
Návštevu mesta môžeš ukončiť pri pamätníku Tomáša Baťu, ktorý si pripomína jeho tragickú smrť. Len 56-ročný podnikateľ mal vtedy letieť vo svojom lietadle Junkers F 13 do Švajčiarska. Pre hmlu sa let odložil, no Baťa svojho pilota napokon presvedčil, aby odleteli. Nedostali sa ďaleko. Spadli vo výške ani len 30 metrov nad zemou. Jedno zlé rozhodnutie tak oboch stálo život.
