V rozhovore s Pavlom sa dočítaš, v akom veku začal s parašutizmom, koľko stojí výcvik, ale aj to, aké príhody sa mu stali s jeho klientmi.
„Stalo sa mi, že počas letu padákom ľudia omdleli alebo sa povracali. Pri vracaní sa ich snažím navigovať tak, aby to neskončilo na ich oblečení. Väčšinou sa to deje, keď sa pred zoskokom poriadne najedia. To by robiť nemali,“ hovorí slovenský parašutista Pavol.
Pavol Urban má 27 rokov a pochádza z Dolných Držkoviec, malej dediny pri Bánovciach nad Bebravou. Donedávna sa profesionálne venoval parašutizmu, no pred niekoľkými týždňami nastúpil na výcvik riadenia leteckej dopravy. Parašutizmus mu však stále zostáva ako hobby, ktorému sa venuje vo voľnom čase.
Ak sleduješ náš web, určite ti neuniklo, že naň pravidelne prispievame článkami o cestovaní. Nájdeš na ňom tipy na lacné letenky, zaujímavosti z rôznych kútov sveta, ale aj rozhovory s cestovateľmi o ich zážitkoch či so študentmi o pobytoch na Erasme. Ak chceš podporiť náš redakčný tím, staň sa členom klubu Refresher+.
Parašutista zarobí aj 10-tisíc, výcvik stojí okolo 1800 eur.
Kedy si začal s parašutizmom?
V sedemnástich rokoch. Predtým som sa nejaké dva roky motal medzi parašutistami, spoznával som svet a zarábal som si na kurz. Päť rokov po výcviku som si začal robiť inštruktorské doložky. Práci som sa venoval naplno celých 10 rokov. Okrem toho, že to bola moja hlavná obživa, stalo sa to aj mojím koníčkom, do ktorého som dával všetok svoj čas.
Koľko zarába parašutista?
Záleží na lokácii. Pohybuje sa to mesačne od 1200 do 10-tisíc eur. Napríklad v takom Dubaji, pokiaľ viem, tam inštruktori zarábajú tých desať. V Španielsku sa dá mesačne zarobiť okolo 4000 – 4500 eur. Na Slovensku je to menej. Závisí od toho, aké je počasie a či má spoločnosť veľa zákazníkov. Niektoré spoločnosti platia viac, niektoré menej.
Kde si sa svojej práci venoval ty?
Ja som bol dlhé roky na Slovensku, na letisku v Očovej. Robil som to pre firmu Padaj. Minulý rok som celý pracoval v Španielsku, približne 50 kilometrov severne od Barcelony. To bola moja prvá zahraničná skúsenosť. Frčalo to skoro každý deň, bolo tam veľa turistov, a teda aj veľa zoskokov. Bolo to super.
V čom to bolo v Španielsku lepšie ako na Slovensku?Mal som tam určenú iba jednu činnosť, ktorú som mal vykonávať. Čiže robiť zoskoky s ľuďmi a nič iné. Na Slovensku to tak nebolo. Takisto tam bolo veľa zaujímavých ľudí vrátane inštruktorov a tvorili sme celkom dobrú partiu. A, samozrejme, bolo to lepšie, aj čo sa týka financií. V Španielsku som spoznal veľa ľudí, ktorí skáču po celom svete, a otvorili sa mi dvere do sveta oveľa viac, ako keď som bol iba na Slovensku.
Človek by mal byť vyrovnaný a pokojný v krízových situáciách. A nemal by mať problémy so srdcom.
Kam napríklad sa ti otvorili dvere?
Mohol som napríklad vycestovať do Egypta, kde som robil zoskoky s ľuďmi nad pyramídami. Ďalej som mal aj túto sezónu príležitosť ísť znova do Španielska alebo zostať v Egypte. Keďže som sa však rozhodol pre novú prácu, rozhodol som sa dať parašutizmus bokom. Bol to totiž môj dlhodobý plán už predtým, ponoriť sa do letectva, či už ako pilot, alebo inak. A keďže sa mi naskytla príležitosť pracovať v oblastnom stredisku riadenia, prijal som ju. K parašutizmu sa môžem potom kedykoľvek vrátiť.
Čo by mal spĺňať človek, ktorý sa chce stať parašutistom?
V podstate nič špecifické. Tento šport je takmer pre každého. Jediná podmienka je lekárska prehliadka. Ale ani na tú sa nekladie nejaký extrémne veľký dôraz. Človek sa musí vedieť hýbať, mal by byť trošička športovejší typ, lebo parašutizmus je fyzicky náročný. Pri prehliadke sa klasicky kontroluje tlak a robia sa základné krvné testy. Uchádzač by najmä nemal mať problém so srdcom. Napríklad také okuliare nie sú vôbec problém, tie môže parašutista pokojne nosiť.
A čo psychický stav? Záleží na tom?Čo sa týka psychického stavu, človek by mal byť vyrovnaný a pokojný v krízových situáciách. Hlavne keď to chce ako prácu. Je rozdiel, keď má niekto zodpovednosť iba za seba a keď skáče s niekým. Veľakrát majú ľudia problém sami so sebou a nieto ešte dať pozor na cudzieho.
Ako prebieha parašutistický výcvik?
Kurz prebieha štýlom, že má uchádzač sedem zoskokov, ktoré s ním absolvuje inštruktor. Prvé dva-tri sú s dvoma inštruktormi, potom sa mu už venuje iba jeden. Po teoretickej príprave ho vezmeme do lietadla a následne prebieha výskok. Inštruktori držia parašutistu začiatočníka za postroj, pomáhajú mu pri voľnom páde, čo je najťažšia časť zoskoku. Počas voľného pádu rýchlosťou 200 kilometrov za hodinu musí vedieť dobre ovládať svoje telo.
Vďaka zoskokom s inštruktormi dostane človek cit pre to, ako reaguje telo pri rôznych pohyboch. Po tých siedmich zoskokoch by to už mal prežiť aj sám. Prvý zoskok, ktorý absolvuje človek sám, je až po týchto siedmich.
Ľudia zvyknú počas letu padákom odpadnúť. Zobudia sa až na zemi a nechápu, ako sa tam ocitli.
Ako vieš, že už je niekto pripravený?
Vidím to. Pri poslednom zoskoku, ktorý je preskúšavací, vidím, či vie bezpečne vyskočiť a pohybovať sa v tom voľnom páde a či vie otvoriť padák a pristáť do nejakého vymedzeného priestoru.
Ako dlho trvá výcvik a koľko stojí?Dá sa zvládnuť aj za víkend, keď neberieme do úvahy lekársku prehliadku, zaregistrovanie, vystavenie licencie žiakovi a administratívu. So simulátorom voľného pádu, s teóriou a s tými siedmimi výskokmi to vieme za 3 – 4 dni zvládnuť. Samozrejme, musí byť v poriadku aj počasie a nesmú sa vyskytnúť iné problémy.
Výcvik na získanie preukazu parašutistu stojí okolo 1800 eur. Je v tom zahrnutých sedem zoskokov a simulátor voľného pádu. Ten sa nachádza napríklad vo Viedni, čo je najbližšie k Bratislave, ale máme jeden aj u nás na Slovensku v Liptovskom Mikuláši – Hurricane Factory.
Stalo sa ti už, že niekto počas zoskoku omdlel?
Počas voľného pádu sa to veľmi nestáva. Iné to je po otvorení padáka. Počas voľného pádu koluje ľuďom v žilách adrenalín a ich vnímanie je veľmi silné. Ich telo im možno ani len nedovolí upadnúť do bezvedomia. No po otvorení padáka, keď zostanú visieť v popruhoch, je možnosť, že im to zatlačí na nožnú tepnu. Vtedy im zvykne prísť zle, dokonca aj odpadnú. Po pristátí odpadnutého necháme ležať, zdvihneme mu nohy a do pár sekúnd je v pohode.
Nezobudia sa počas pádu?
Nie. Tým, že sú v stojacej polohe, nemá sa im ako dostať krv do hlavy. Preberú sa teda až po pristátí a sú potom takí zľaknutí, zelení, lebo im je zle. Pýtajú sa: „Ako to, že teraz som vyskočil z lietadla a už som na zemi?“
Keď vidím, že niekoho napína, poviem mu, nech sa čo najviac vykloní do strany a grcia pod moju ruku.
Prečo si myslíš, že sa to stáva?
Nie vždy ide človek na ten zoskok so svojou vlastnou vôľou, že chce skočiť. Veľakrát ľudia kupujú svojim známym darčekové poukážky. Dotlačia ich kamaráti alebo rodina, pričom by v živote do lietadla ani nenastúpili. Nie ešte, aby z neho vyskočili. Netreba sa však toho báť, štatisticky sa to nedeje často, mne odpadli štyria ľudia z tisícky.
Čo by si odkázal ľuďom, ktorí kupujú zoskoky ako darček?
Hlavne nech to nerobia nikomu za trest ani zo žartu. Nech to nie je spôsobom Chcem niekomu ublížiť, čo ho najviac dostane? No predsa tandemový zoskok!
Zvyknú sa ľudia aj povracať?
Áno. Veľakrát ľuďom príde zle už počas letu lietadlom, potom ich voľný pád prebudí a znova im príde zle počas letu padákom. Hlavne keď sa pred touto aktivitou poriadne najedia. To by nemali. Najhoršie to v prípade vracania máme my inštruktori, keďže sme hneď za ľuďmi a vietor fúka dozadu. Máme na to rôzne finty.
Aké finty?
Keď mi človek povie, že mu začína byť zle, snažím sa ho, samozrejme, upokojiť, letieť na tom padáku viac-menej rovno, aby nás veľmi nehádzalo a aby sme sa netočili ako na kolotoči. Ak to nepomôže a povie mi, že ide naozaj grcať, alebo vidím zozadu, že ho napína, tak mu iba poviem: „Vykloň sa, prosím, doprava, čo najviac, ako vieš, a budeš grcať doprava pod moju ruku.“ Ja potom začnem točiť pravotočivú zatáčku a ide to tak pekne povedľa nás. Väčšinou neostane špinavý ani on, ani ja.
A čo keď nestihneš použiť svoju fintu?
To nie je veľmi príjemné. Väčšinou sa ľudia snažia grcať pod seba alebo pred seba. Keďže však vietor fúka proti nim, všetko to skončí na nich, na postroji a vyzerá to potom strašne. Ale zatiaľ sa mi to nestalo, vždy ľudia spolupracovali a finty fungovali.
Opíš mi, ako prebieha celý zoskok a koľko trvá.
Po príchode na letisko si pasažier vyplní a podpíše vyhlásenie. Potom dostane 10-minútovú inštruktáž o tom, ako to bude celé prebiehať. Následne sa presunieme do lietadla, letíme do výšky 3000 alebo 4000 metrov, to závisí od lietadla alebo prevádzkovateľa, z akej výšky vykonáva zoskoky.
Let lietadlom trvá približne 15 – 20 minút. Po výskoku nasleduje voľný pád rýchlosťou 200 kilometrov za hodinu, ktorý trvá okolo minúty. Závisí to od výšky, z akej sa skáče. Z troch kilometrov to je zvyčajne cca 45 sekúnd, zo štyroch kilometrov je to minúta. Po otvorení padáka lietame v priemere okolo štyroch minút. Závisí to aj od toho, ako majú pasažieri radi kolotoče a adrenalín. Keď sa roztočíme smerom dolu k zemi v špirále, let je kratší. Keď si chcú užívať výhľady, vieme letieť rovno a vtedy sa to môže natiahnuť aj na 6 – 7 minút.
No a po pristátí človeka odopneme, poďakujeme mu, zagratulujeme a môže ísť. Celý proces môže teda trvať hodinku.
