Založil prvý MMA portál a prvý MMA podcast na Slovensku. Zmiešané bojové umenia začal sledovať ešte v roku 2010, keď bol tento šport na Slovensku úplným undergroundom.
Môžeme ho označiť za akéhosi neviditeľného budovateľa česko-slovenskej MMA scény. Založil prvý MMA portál a prvý MMA podcast na Slovensku, a aj keď nestál pred kamerou, pomohol tento šport na Slovensku spopularizovať do podoby, v akej je dnes. Ako prvý robil rozhovory s Robom Pukačom, Gáborom Borárosom, Pirátom Krištofičom či Tomášom Deákom v čase, keď ešte neboli takí známi ako dnes.
Vladimír Bilohuščin je športový novinár a bývalý šéfredaktor portálu SvetMMA, ktorý sa zmiešaným bojovým športom venuje už viac než dekádu. Vyskúšal si komentovanie turnajov, ich organizáciu, pracoval tiež pre XFN a dnes sa pozná so všetkými zásadnými osobnosťami domácej MMA scény od zápasníkov cez promotérov až po rozhodcov.
Ako si sa dostal k zmiešaným bojovým umeniam a ako dlho ich sleduješ?
Všetko sa to začalo na internáte v Mlynskej doline v roku 2010. K MMA som sa dostal prostredníctvom videí na Facebooku, ktoré sa mi náhodou zobrazili. Boli to zostrihy zápasov legendy MMA Andersona Silvu. Všimol som si, že raz niekoho kope, potom ho škrtí, potom niekoho tlačí na klietku. Fascinovalo ma, aký je ten šport pestrý.
Nebolo to ako iné postojové disciplíny typu K1, box a podobne. Všimol som si, že na klietke v tom videu svieti nápis UFC, tak som si to googlil a zistil som, že to je značka organizácie. Následne som našiel ďalšie videá na Youtube a potom som ich asi tri dni v kuse pozeral od rána do večera. (smiech) Prirodzene som to začal odvtedy intenzívnejšie sledovať.
Zaujala ťa teda najmä tá kombinácia všetkých techník? Sledoval si ešte predtým iné bojové športy?
Bavilo ma okrem toho aj to, že sa tam neprerušoval zápas, keď bojovník spadol na zem a nepočítal mu rozhodca desať sekúnd, ale súboj plynul ďalej. Predtým som pozeral len tie najväčšie zápasy v boxe, napríklad bratov Kličkovcov, ale postupom času mi box prišiel veľmi nudný. V MMA je krásne aj to, že jeden zápasník môže prehrávať celý zápas, no v poslednej minúte sa to môže všetko v sekunde úplne zmeniť napríklad nejakou submisiou z nevýhodnej pozície.
Alebo high-kicom v piatom kole, ako sme to videli v minuloročnom zápase Leona Edwardsa s Kamaru Usmanom.
Áno, to bol ukážkový príklad.
Kedy si sa začal zaujímať o domácu MMA scénu?
U nás to bol v tom čase úplný underground. Bola tu len malá komunita nadšencov a zápasníkov. Zlom nastal, keď začali po Bratislave kolovať plagáty, ktoré lákali na turnaj s názvom Fight Explosion. Zápasili tam Ilja Škondrič alebo Slavo Molnár, ktorý je oficiálne zapísaný ako prvý slovenský MMA zápasník v databáze Sherdog. Boli tam tiež Robo Pukač, Kamil Cibinski a ďalšie známe tváre.
S kamarátom sme tam prišli a boli sme nadšení, že niečo podobné konečne vidíme po prvýkrát na vlastné oči. V tom čase už fungovala napríklad organizácia PCF, ktorá mala pôsobisko na východe Slovenska, a ďalšie lokálne podujatia. Vtedy to však fungovalo tak, že tie turnaje po Slovensku neorganizovali promotéri tak ako dnes, ale vyslovene tréneri, ktorí mali svoje vlastné kluby. Na turnaj tak poslali zápasiť zväčša svojich zverencov.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Prečo mu MMA zápasník a tréner Ilja Škondrič rozbil nos.
- Čo prezradil o zákerných praktikách organizácie XFN.
- Na ktorého zápasníka by vsadil pokojne celý dom.
- Čo treba na to, aby sa MMA niekedy stalo olympijským športom a kedy by sa tak mohlo stať.
- Prečo si spravil licenciu MMA rozhodcu.
- Kto by podľa neho z top päťky zápasníkov poloťažkej váhy Oktagonu MMA porazil Karlosa Vémolu.
