Vystúpenie Sranda Banda má za cieľ zabaviť populáciu od 5 do 99 rokov.
Vo vestibule Slovenskej technickej univerzity v Trnave je v decembrovú sobotu ráno všetko pripravené na mikulášsky večierok. Zamestnanci sedia v polkruhu obkolesení deťmi. „Začínam o 10 minút,“ pošepne mi Daniel Karpinský alias zabávač Wolfi. „Dnes je tu inteligentné publikum. Chytrým ľuďom chvíľku trvá, kým sa uvoľnia. Ponúknem im miešanú šou s kúzelníckymi prvkami. Postupne sa pridajú aj dospelí,“ prezradí mi, zatiaľ čo si pred improvizované pódium traja chlapci na poslednú chvíľu pritiahnu „tulivak“.
Danielov technik Tomáš zatiaľ na tablete pustí „All I Want For Christmas Is You“ a objasní, že ako dvojka spolupracujú už 12 rokov. „Chodíme jedným autom, sme v kuse spolu a občas je to ponorka, ako sa patrí. Najmä v lete nemáme dva mesiace jediný deň voľna.“ Počas šou sa Tomáš stará najmä o zvuk. „Bruchovravecká šou je špecifická, keďže každá postava rozpráva iným hlasom a treba to vyladiť. Zvukári o tom nemajú poňatia,“ vysvetlí.
Po asi 45 minútach bruchovraveckej šou Sranda Banda okorenenej kúzelníctvom zaberie dvojici balenie rekvizít a ich naloženie do auta sotva 10 minút. Pobavené deti sa odoberú odfotiť sa so študentom prezlečeným za Mikuláša. Wolfi si zloží okuliare s modrým rámom a výraz tváre sa mu v momente zmení. Keď dosadne na pohovku, prestáva byť zabávač a ihneď sa z neho opäť stáva Daniel.
V roku 2007 si vyhral anketu Zlatý Amos pre najlepšieho učiteľa. Predpokladám, že si bol obľúbený. Prečo si presedlal na bruchovravectvo?
Pôsobil som ako učiteľ angličtiny. Bol som celkom spokojný, no chcel som byť tvorivejší. V škole som sa cítil zviazaný povinnosťami a musel som plniť cudzie a nie vždy rozumné ciele. Čoraz viac ma zväzovalo, že som mal byť zodpovedný za výkony druhých ľudí.
Veľa energie ma stála aj motivácia žiakov. Zábava je väčší freestyle a jej cieľ je prostý: zabaviť sa. Zo školy som však odišiel aj neodišiel. S deťmi pracujem stále veľmi veľa.
V roku 2009 si kariéru začínal ako kúzelník. Aká bola tvoja cesta k bruchovravectvu?
V roku 2013 som šiel na celosvetový kúzelnícky kongres a prvýkrát uvidel bruchovravcov. Objavil som v tom obrovský potenciál pre zábavu. Zistil som, že bruchovravectvo je umenie, ktoré viacnásobne prekračuje hranice kúzelníctva, ktoré je síce pekné, ale zastaralé. V informačných časoch navyše strácajú jeho tajomstvá zmysel. V bruchovravectve môžeš robiť vždy niečo iné a nové.
Čo bolo najťažšie pri učení bruchovravectva?
Cestoval som a sledoval vystúpenia profíkov. Know-how ťa však nikto nenaučí. Technika anglických, francúzskych či španielskych profíkov nie je adaptovaná na slovenský jazyk. Máme špeciálne kombinácie hlások a slabík, svojskú intonáciu aj výstavbu viet ak chcete, aby bola replika Slovákov smiešna. Adaptovať techniku na slovenčinu bola drina, keďže to predo mnou nikto neurobil. Bol som priekopník.
Čo je na bruchovravectve najťažšie?
Ide o upgrade bábkového divadla. Cieľom bruchovravca je vytvoriť ilúziu, že zvuk nevychádza zo mňa, ale z bábky. Na tvári sa mi nemôže pohnúť ani sval a musím pôsobiť, že sa nenamáham.
Som na seba tvrdý a pracujem na sebe. Vstávam o šiestej a študujem aj teóriu komédie. Vystúpenia neustále prerábam. Mám kamarátov a kolegov po celom svete. Dávame si inšpiráciu, spätnú väzbu a podnety.
Akú veľkú rolu zohráva dobrá technika?
Je to fascinujúce, no v konečnom dôsledku nejde ani tak o techniku ako o spojenie s divákmi. Môžeš byť technicky najlepší bruchovravec, no ak nie si zábavný a nevieš pracovať s davom a jeho dynamikou, nebudeš úspešný.
Šou musí mať spád a nejde až tak o to, ako vysloviť slovo so zatvorenými ústami. Náročnosť nie je v technike, ale vo viacvrstvovosti vystúpenia. Bábka musí pôsobiť živo a autenticky. Bruchovravec zároveň nemôže zabúdať interagovať s publikom. Najťažšie je robiť všetko naraz.
Najväčší kompliment pre mňa je, keď sa ma profesionálni zvukári neveriacky pýtajú, ako sa synchronizujem s plejbekom. (smiech)
Stretávaš sa s tým často?
Úplne bežne. Umením bruchovravectva však nie je bojovať s divákom, aby vám nepozeral na pery. Umením je zabávať ho tak, až si povie, že načo by si tým kazil zážitok. Keď mám zlý deň, trocha techniku poruším a „odpálim“ nejakú hlásku. Stáva sa to aj najlepším, keď toho máme veľa, sme unavení alebo na nás niečo lezie.
Vystupuješ najmä pre deti. Chcel si sa niekedy sústrediť radšej na dospelé publikum?
Máme aj predstavenie pre dospelých. Zákazky pre dospelé publikum sú však často neskoro večer a na druhom konci republiky. To vám rozbije dva dni. Sranda Banda je však v princípe rodinná šou, a tak pobaví aj dospelých.
Máš bruchovravecké vzory?
Moje vzory ľudia nepoznajú. Sú to špecifickí ľudia, ktorí dokážu skĺbiť zážitok pre deti a dospelých. Suverénne najznámejší bruchovravec je Jeff Dunham s legendárnou bábkou Achmed the Dead Terrorist. Videl som ho naživo a je to fascinujúce. Dve a pol hodiny dokázal zabávať arénu s 20 000 ľuďmi.
Na dnešnom predstavení si použil štyri bábky s rôznymi charaktermi. Koľko ich máš a vymýšľaš im povahy sám?
Mám ich plnú skriňu, naozaj dosť veľa. Len niekoľko z nich však používam pravidelne. Všetky sú vyrobené na mieru. To, ako vyzerajú, je však sekundárne. Parádnu šou môžeš spraviť aj s ponožkou. Nie je umenie kúpiť si kvalitnú bábku, ale vdýchnuť jej dušu a spraviť ju uveriteľnou.
Aký je záujem o tvoje predstavenie?
Sranda Banda zažíva taký boom, že ho kapacitne nevieme nasýtiť. Nechcem sa chváliť, ale náš kalendár je plný, aj keď nemáme mediálny výtlak ako Miro Jaroš. Neprilákame také veľké davy, ale máme kopec menších zákaziek.
V lete ideme už od mája „bomby“, a sme radi, keď máme deň voľna. Aj okolo Mikuláša máme niekoľko akcií denne. Rok je plný akýchsi minisezón. Pred koronou sme mali asi 250 vystúpení ročne. Budeme to však musieť trocha obmedziť. Je to trocha nezdravé.
Ako sa zmenilo publikum, odkedy si začal?
Deti sa za ostatné dva „covidové“ roky zmenili úplne dramaticky. Veľa sa o tom nehovorí, ale čoskoro budeme počúvať o efekte dopamínových detí. Kedysi si dokázali sadnúť a sústrediť sa na jednu činnosť 45 minút. Ich koncentrácia tiekla jedným smerom a do vecí sa dokázali zahĺbiť.
Počas covidu sa však stali „vytabletované“. Rodičia si chceli vydýchnuť, a tak ich odložili pred tablet. Je to však pasca. Videá na Youtube a Tiktoku ich dopujú dopamínom a potom im veci v normálnom živote nepripadajú atraktívne, keďže sú pomalé.
Mozog dospelých je už vyvinutý. Ten detský sa však stále vyvíja a my sme ho podhodili sociálnym sieťam. Sú zvyknuté, že každých 30 sekúnd sa nemení len obraz, ale aj kontext. Nevedia sa sústrediť a zahĺbiť sa jedným smerom. Vidím to, keď sa po pár sekundách príbehu začnú obzerať okolo seba. Ich „attention span“ sa znížil a ich koncentrácia je doslova trhaná na kusy. To, že je pre ne Tiktok likvidačný, hovorím ako bývalý učiteľ.
Musíš to reflektovať pri výstavbe predstavenia?
Áno. Musel som zmeniť rytmus. Tému, ktorá predtým trvala 8 minút, musím stihnúť za 4 a pol. Uhrám to a dokážem spraviť dosť kvalitné predstavenie, len pre deti to nie je dobré.
Okrem formy musím meniť aj obsah. Tradičné veci idú úplne von. Máloktoré deti dnes rozumejú klasickým rozprávkam. Červená čiapočka im nič nehovorí, na rozdiel od nejakého „vymletého“ Youtubera, ktorého obsah je nulový a prázdny.
Zmenilo sa aj dospelé publikum?
V publiku vidím viac smutných, otupených tvárí, ktorým trvá dlhšie, kým sa uvoľnia. Je to smutné. Sú ťažké časy, keď sa na nich všetko valí. Dnes je navyše veľa tém tabu. Kedysi som mohol hovoriť vtipy o nejakej časti či segmente národa, dnes by ma dakto zažaloval alebo označil za xenofóba či rasistu. Ak sa chce niekto dopredu uraziť, tak sa urazí aj za nevinný vtip. To však našťastie nie je môj problém. Mám zaplatených 100 % faktúr.
Humor je však vždy svojím spôsobom založený na prekročení hraníc. Jeho podstatou je navyše vždy tragédia. Neexistuje vtip, v ktorom niekto na niečo nedoplatí.
Si jediný profesionálny bruchovravec na Slovensku?
Jediný, kto to profesionálne systematicky rozvíja na všetkých úrovniach. Nestačí si kúpiť bábku a čosi s ňou „piskorčiť“. To z vás nerobí bruchovravca. Je to systematická práca na všetkých frontoch – herectvo, komédia, bruchovravecká technika, písanie scenárov, no aj marketing. Je to drina.
Kto je teda vaša konkurencia?
Vážim si všetkých, ktorí tvoria kvalitný obsah pre deti, no môžem povedať, že na Slovensku nemám priamu konkurenciu. Najväčšia konkurencia som si ja sám a moja chuť napredovať. Iné žánre ako Spievankovo nevnímam ako konkurenciu. Ich divák je menší a navyše robia hudbu. My robíme zábavu pre ľudí od 5 do 99 rokov, ktorí sú vyspelejší a vnímajú aj abstraktný humor. Väčšina ľudí sa venuje malým deťom, keďže je to jednoduchšie.
Svojím spôsobom mi však konkurujú mobily a tablety. Najhoršia konkurencia sú kanály, ktoré prinášajú bezcenný obsah a zahlcujú deti hlúposťami a mentálnym „junk foodom“. Sypú na ne smeti a deti to nevedia posúdiť.
Aká bola tvoja najzvláštnejšia zákazka?
Hral som na mnohých zvláštnych miestach. Vystupovali sme v električke, na lanovke, traktorovej vlečke, kamióne aj na súkromných oslavách v obývačkách. Keď sa na 2 štvorcových metroch stretne 18 ľudí, volám to výťahové párty. Najväčšie predstavenie som mal pre 2 500 ľudí. Je to super, lebo veľké publikum vygeneruje viac energie.
Moja najzvláštnejšia zákazka je nepublikovateľná. Organizátori majú občas vskutku nereálne predstavy. Keď klient trvá silou mocou na hlúpostiach, spravím ich v rámci možností alebo systémom MVP.
Mávaš trému?
Nie. Tréma je problém amatérov, ktorí majú pocit, že môžu niečo stratiť. Keď idem robiť vystúpenie 1 813 raz, už ma netrápi, či to dopadne na 100 alebo 95 %. A, mimochodom, je oveľa ťažšie pobaviť 2 deti ako 2 000.
Všimol som si, že deti sa smejú aj na politických vtipoch, ktorým nemôžu rozumieť.
Nie je ťažké napísať vtip, ale urobiť ho na konkrétnu tému a navyše tak, aby sa na ňom bavili všetky vekové skupiny. Cieľom je baviť celú rodinu a dostať všetkých do pohody. Keď ich uvoľníte, máte ich. Ak sa potom zasmejú štyrikrát, zasmejú sa aj piaty.
Deti sa navyše smejú na špecifických veciach. Vtipu o Kočnerovi nerozumejú, ale evokuje im slovo „kočka“. Detský zmysel pre humor je často iracionálny a občas je to pokus/omyl. Súvisí to však aj s technikou písania komédie. Napríklad slovo obsahujúce K je pre diváka smiešnejšie ako iné. Nevieme prečo, ale je to tak.
Využil si niekedy bruchovravectvo aj v bežnom živote?
Nie, aj keď by sa to dalo. Existujú napríklad techniky na vytvorenie hlasu, aby znel ako z telefónu. Dajú sa simulovať aj rozmanité zvuky ako napríklad výťah.
Koľko si vieš bruchovravectvom zarobiť?
V dnešnej odvodovej situácii nie dosť. (smiech) Nie sme najlacnejší entertainment. Klient si však rád priplatí, keď za to dostane kvalitu. Navyše driem, aj keď práve nestojím na pódiu. Vstávam o šiestej a pracujem na predstavení.
