Potraviny sú v Bruseli cenovo porovnateľné ako na Slovensku. V europarlamente sa dokážeš najesť aj do 5 eur, prezrádza v rozhovore Monika, ktorá sa zo stážistky vypracovala až na asistentku komunikácie pre Bionergy Europe.
„Pre nás expatov je Brusel asi najlepšie miesto na život. Nikdy sa tu necítiš sám, ľudia sa radi socializujú, stretávajú sa a rýchlo si nájdeš kamarátov. Práca stážistky ma posunula kariérne, ale aj osobnostne,“ prezrádza Monika Lichá.
S Monikou sme sa stretli počas našej pracovnej cesty v Bruseli, kde pracuje už od roku 2021. Po skončení štúdia na Univerzite Komenského začínala ako stážistka v Európskom parlamente. V hlavnom meste EÚ sa neskôr vypracovala až na miesto asistentky komunikácie pre medzinárodnú organizáciu Bioenergy Europe.
V rozhovore sme sa rozprávali aj o tom, koľko si stážistka v EP dokáže zarobiť, či to vystačí na náklady v Bruseli, na čo míňa najviac, čo ako stážistka robila, aké sú najväčšie rozdiely so životom na Slovensku, ale aj to, aký je v Bruseli nočný život, či mesto považuje za bezpečné a akí sú domáci k cudzincom.
V Bruseli si začínala ako stážistka v Európskom parlamente. U koho prebiehala tvoja stáž?
Ja som nestážovala v kancelárii u konkrétneho europoslanca, ale ako Schuman trainee (stáž Roberta Schumana, pozn. red.) v oblasti komunikácie v Európskom parlamente. Stážistov prijímajú dvakrát ročne.
Bolo ťažké sa tam dostať? Aké bolo výberové konanie?
Podľa mňa je to pomerne dostupné pre kohokoľvek. Na výber sú mnohé stáže, či už v parlamente ako v mojom prípade, ale aj do Európskej komisie, pod konkrétnu politickú frakciu alebo priamo pod europoslanca.
Kritériá pri mojom výberovom konaní na generálnom riaditeľstve pre komunikáciu boli najmä predchádzajúce skúsenosti, ale niekedy chcú aj vypracovať zadanie alebo mať online pohovor. Europoslanci to majú zas omnoho subjektívnejšie podľa toho, koho presne hľadajú.
Čo bolo hlavnou náplňou tvojej práce ako stážistky?
Bola som v oddelení komunikácie, kde sme spravovali webstránku a oficiálne účty Európskeho parlamentu na sociálnych sieťach. Upravovali sme vizuály, pripravovali sme infografiky, kampane alebo som bola v kontakte s influencermi z rôznych členských štátov EÚ, s ktorými som riešila rozličné témy.
Napríklad keď bol v EP Deň afganských žien, tak som komunikovala s vplyvnými afganskými osobnosťami, ktoré o tejto udalosti informovali cez svoje sociálne siete širokú verejnosť.
Je to náročná práca, napríklad z hľadiska času?
Ja som mala dobrú skúsenosť. V mojom oddelení sme síce pracovali veľa, ale nestávalo sa mi, že by som robila nadčasy. Ale viem o pár stážistoch z inštitúcií, či už z Európskej komisie alebo Európskeho parlamentu, ktorí často pracovali aj do deviatej večer, čo úplne nezodpovedá tomu work-life balansu, ktorým sa často prezentujú.
Ale mám pocit, že v Bruseli každý počíta s tým, že sú všetci otvorení robiť aj nadčasy, pretože je to veľmi pracovité mesto a každý chce dosiahnuť nejaké výsledky. A ľuďom to až tak nevadí, pretože sú nastavení na väčšie pracovné tempo ako napríklad na Slovensku.
Aký prínos mali skúsenosti zo stáže v tvojom živote?
Veľmi veľký. Spoznala som tu fantastických ľudí, no hlavne mi to dalo veľa z osobnostnej stránky, pretože všetci sú tu ambiciózni, rozumní a sčítaní. Každý deň ma to motivuje posúvať sa, či už vo forme čítania, alebo učenia sa nového jazyka.
Aj preto mi až tak nevadí, keď z času na čas zostanem v robote o niečo dlhšie. A, samozrejme, posunulo ma to aj kariérne. Som vďačná za túto skúsenosť, pretože by mi stáž v Európskom parlamente mohla otvoriť dvere v odbore komunikácie na Slovensku aj tam, kde by možno mnohým mojim rovesníkom takáto skúsenosť mohla chýbať.
Aj tu v Bruseli?
Určite do istej miery, veď keby som nemala skúsenosti zo stáže, tak by som nemala ani svoju aktuálnu prácu. Ale, pravdupovediac, tu to nie je až také výnimočné, keďže mnohí tu majú pracovné skúsenosti v európskych inštitúciách.
Koľko si dokáže zarobiť stážista v Európskom parlamente?
