Mala pocit, že sa topí a je pod hladinou. Na nej akoby bol ľad a ona doň len zúfalo búchala. Každý týždeň mala pocit, že sa topí viac a že sa nedokáže nadýchnuť. Jediný záver, ku ktorému prišla, bol, že má depresiu.
„Prišla som ku psychológovi a ten mi povedal – začínate vyhorievať. Ste v prvom štádiu. Teraz sa to ešte dá zvrátiť pred tým, než bude naozaj zle,“ začína náš rozhovor Denisa. Podelila sa o svoj príbeh s nádejou, že tým pomôže iným, ktorí sa v ňom nájdu.
Prešla si viacerými neľahkými a stresujúcimi pracovnými skúsenosťami. Najprv pracovala v denníku, kde sa musela každý deň vyrovnávať s negatívnymi správami. Potom prišla do neziskovej organizácie ako recruiterka.
Tam sa jej problémy vyhrotili tak, že začala mať panické ataky a depresívne stavy. O rok a pol neskôr pripúšťa, že sa vyhorenia stále bojí. Vie však, že už nikdy v práci nepôjde „cez vlastnú mŕtvolu“.
Ako by si opísala svoje pôsobenie v neziskovke?
Bola to náročná práca. Keď pracujete v takomto prostredí, máte poslanie a vytvárate na seba tlak, lebo máte pocit, že keď nesplníte zadania na 120 percent, tak sa doslova zrúti svet. Niekedy som to tak skutočne cítila. Bola som tam dva roky.
Nie je to práca pre každého. Keďže som veľmi verila hlavnej myšlienke organizácie, myslela som si, že pre mňa je vhodná. Ale mýlila som sa.
Kedy si začala cítiť, že niečo nie je v poriadku?
Prvý rok som svoju prácu robila s nadšením. Vtedy prišla pandémia covidu-19, ktorá nás uväznila doma. Dovtedy som sa stretávala s množstvom zaujímavých ľudí, čo bolo super. Hovorili mi svoje príbehy a niekedy ma to nabilo energiou. Počas pandémie som sa dostala do štádia, keď som len sedela doma a bála sa o svojich príbuzných.
Aj práca sa zmenila. Všetko bolo zrazu online. Príjemné stretnutia, na ktorých som si vedela oddýchnuť, úplne zmizli. Všetko bolo ešte viac neisté. Nevedeli sme, či organizácii vydržia peniaze, či ju nezrušia. Už na začiatku druhého roka som vedela, že sa necítim úplne ok.
Hovorila som si, že to nemôže byť vyhorenie. Nepracujem predsa až tak veľa.
Ako sa to prejavovalo?
Stratila som motiváciu. Cítila som, že už nie som z práce taká nadšená ako predtým. Keďže prvý rok mi pár vecí nevyšlo, do druhého roka som vstupovala pod ešte väčším tlakom.
Je dôležité povedať, že ten tlak som na seba vyvíjala aj ja sama, aj keď som si to neuvedomovala. Nechcela som zopakovať chyby, ktoré som urobila.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Kedy Denisa vyhľadala odbornú pomoc a čo jej povedal psychológ.
- Prečo sa po odporúčaní, aby odišla z práce, rozhodla zostať.
- Čo prechádzalo bodu zlomu.
- Ako vyzerala liečba vyhorenia.
- Čo by dnes s odstupom času urobila Denisa inak.
