Po štyroch dňoch na suchom zemiakovom chlebe som sa ocitla sama v jednej miestnosti s čerstvými bagetami, syrmi a čipsami. Zjesť som ich však nemohla – nezmestili by sa mi totiž do rozpočtu.
„No ty budeš týždeň len na rožkoch a wifonke,“ vraví mi ľútostivo editor krátko po tom, čo odsúhlasí môj potravinový experiment.
Minúť na potraviny len 120 eur mesačne je pre mnohých ľudí žijúcich vo väčších mestách nepredstaviteľné – zvlášť v čase inflácie, keď ceny potravín rastú raketovým tempom a skôr natrafíš na jednorožca ako na obedové menu pod 7 eur.
Pre množstvo ľudí je to však každodenná realita, neraz sa musia zmestiť do ešte menšieho rozpočtu. Rozhodla som sa, že sa na týždeň – aspoň čiastočne – vžijem do ich kože. Pri stanovovaní sumy sme sa riadili výškou životného minima pre jednu plnoletú osobu, teda 234,42 eura na mesiac. Na potraviny sme si vyhradili približne polovicu, čo vyšlo na približne 30 eur na týždeň.
Mojím cieľom nebolo len „prežiť“, ale aj pokúsiť sa dokázať, že i s obmedzeným rozpočtom sa dá stravovať relatívne zdravo a vyvážene. Snažila som sa preto do jedálnička zahrnúť čo najviac zeleniny a ovocia, kvalitné bielkoviny ako mäso a tofu či mliečne produkty.
Tento článok môže byť zároveň inšpiráciou pre každého, kto chce skresať svoj rozpočet na potraviny (hoci aj o pár eur), no nevie, ako začať, a nechce sa vzdať svojich obľúbených jedál. V závere článku nájdeš súhrn najužitočnejších tipov a poznatkov, ktoré by ti mohli pomôcť.
Experiment mal nasledovné pravidlá:
- Začínam v stredu ráno a končím nasledujúcu stredu večer.
- Za týždeň môžem na potraviny/jedlo minúť maximálne 30 eur. Do tohto rozpočtu nerátam drogériu ani domáce potreby.
- Nemôžem od nikoho prijať jedlo zadarmo – aj keby ma ponúkali, bola by som hladná, na oslave, u mamy a podobne. Žijem týždeň človeka, ktorý je odkázaný sám na seba.
- Ak chcem niekomu inému kúpiť potraviny/jedlo, môžem, ale nesmiem si z toho nič dať (beriem to ako položku mimo môjho vlastného rozpočtu na potraviny).
Ešte malé upozornenie na úvod: nasledujúce fotky a opisy nie sú určené pre gurmánov ani milovníkov dobrého jedla. Ak rád čítaš o jedle, nezabudni sledovať tému gastro Bratislava, gastrotesty či gastropriemysel. Podporíš nás, keď sa staneš členom klubu Refresher+, prvých 7 dní ťa vyjde len na 0,33 eura.
Zbohom, reštiky, ahojte, letáky
Pred touto výzvou som bola zvyknutá nakupovať a jesť to, na čo som mala práve chuť. Po suroviny na večeru som šla do obchodu zvyčajne cestou z práce, niekedy aj každý deň. Obedy som si varila len občas a väčšinou som sa stravovala v kantíne našej administratívnej budovy.
Týždeň bez jedla z reštaurácie či koláča v kaviarni som si takmer nevedela predstaviť. Hoci som nemíňala veľmi veľa, na potraviny určite odchádzala väčšina môjho príjmu (keď nerátam odvody a nájom).
Viem, že na to, aby som sa zmestila do stanovenej sumy, potrebujem pevný plán. Začínam tým, že si sťahujem aplikácie Lidl Plus a Clubcard Tesco, v ktorých mám pokope vernostné karty, aktuálne letáky a akcie či zľavové kupóny na konkrétne produkty.
Ďalší postup je rozhodnúť sa, čo budem jesť, a napísať si jedálny lístok na celý týždeň. Môj plán je variť si jedlá, ktoré vydržím jesť niekoľko dní po sebe, čo najviac ma zasýtia a podľa možností mi budú aj chutiť.
Mojím odrazovým mostíkom sú zľavové letáky. V aplikáciách obchodov si pozerám, ktoré potraviny sú tento týždeň v akcii, a podľa toho vymýšľam, čo by som si mohla variť. Letáky študujem veľmi dlho a porovnávam každý cent. Premýšľam: „Čo ak mi to náhodou nevyjde alebo si to zle vyrátam? Čo ak tam prídem a tá zľava tam nebude?“ Začínam pociťovať rovnaké obavy ako ľudia, ktorí žijú z ruky do úst.
Konečne mám nákupný zoznam aj hotový jedálny lístok, no netuším, či sa ním skutočne budem schopná riadiť. Vydávam sa na strastiplnú výpravu za potravinami.
24 eur fuč hneď v prvý deň...
Môj lov na akcie sa začína v Tescu. Nachádzam všetky produkty z letáka, ceny na štítkoch sedia, stále však cítim neistotu, či sú aktuálne. Posledné akciové zemiaky sú s končiacim sa dátumom spotreby a nevyzerajú veľmi pekne, rozhodujem sa, že ich teda spracujem prioritne.
Na kuracích rezňoch ušetrím vďaka Clubcard až 1,90 eura, zároveň som „vychytala“ 26-percentnú zľavu. Beriem tiež tekvicu s 50-percentnou zľavou, z ktorej si uvarím svoj obľúbený prívarok (spoiler: po tomto týždni už nie je obľúbený).
Potrebujem korenie na kura, ale zisťujem, že všetko je akési drahé, a chcem si nechať ešte rezervu v rozpočte. Pre istotu beriem najlacnejšiu a najpraktickejšiu alternatívu – zmes korenia na zemiaky, ktorú môžem zároveň využiť aj na mäso. Zloženie je totiž veľmi podobné.
Do košíka hádžem smotanový jogurt za 0,35 eura, aj keď smotanové jogurty z duše neznášam. Potrebujem však aj olovrant, prípadne niečo, čím si ozvláštnim raňajkovú kašu, a smotanové jogurty sú jednoznačne najlacnejšie.
Na raňajky si chcem robievať kašu, pretože toto jedlo mám veľmi rada a je tiež skvelé z hľadiska pomeru cena – výkon – zasýtenie. Aj keď bežne by som vzala ovsené vločky, tentoraz beriem mix ovseno-pšenično-ražných lupienkov, pretože majú o niekoľko gramov viac vlákniny. Predpokladám teda, že ma viac zasýtia.
Mám košík plný akciových produktov a som na seba celkom hrdá. Pri platení sa však zľaknem – 16,54 eura? To je vyše polovica môjho rozpočtu a ešte nemám všetko nakúpené. Začínam pochybovať, či sa mi podarí tento experiment dokončiť.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Či som dokončila svoju výzvu bez jediného zlyhania.
- Koľko eur som v skutočnosti za týždeň minula na potraviny.
- Ako som zvládla s týmto rozpočtom túru, návštevu aj večer u mamy.
- Ako som sa cítila na konci experimentu.
- Ktorá potravina mi (prekvapivo) najviac liezla hore krkom.
- Zoznam najužitočnejších tipov, ako výrazne ušetriť na potravinách.
