V rukách mu zomreli traja ľudia, smrti sa nebojí a na Ukrajine zostane až dovtedy, kým krajinu neopustí posledný ruský vojak.
Vojna na Ukrajine nám v Refresheri nie je ľahostajná ani takmer 8 mesiacov od jej vypuknutia. Okrem toho, že pravidelne sledujeme vývoj konfliktu, prinášame ti aj priame svedectvá z vojnových frontov. Čech Pavel je medikom, ktorý v súčasnosti pôsobí ako lekár na Ukrajine. Zachránil množstvo životov, no niektoré už vrátiť nemôže. Ak chceš podporiť tvorbu kvalitného obsahu, pridaj sa do klubu Refresher+. Vďaka tomu získaš neobmedzený prístup k prémiovému obsahu, ale aj množstvo ďalších výhod.
Ty si pred odchodom na Ukrajinu pracoval v Česku ako medik.
Presne tak. Dvadsaťdva rokov som pracoval v náchodskej nemocnici. Keď sa začalo kovidové obdobie, stratil som osobný život. Priateľka sa so mnou rozišla a zomreli mi starí rodičia. V práci bol obrovský tlak, preto som sa rozhodol pre zmenu. Dal som si mesiac prestávku a potom som sa presťahoval do Vsetína. Tam som pracoval vo fabrike.
Ako si sa dostal z Česka na front na Ukrajine?
Celé sa to začalo 24. februára, rovnako ako vojna. Bol som vtedy v práci. Vravel som si, čo ja budem robiť vo fabrike od 6.00 do 14.00 h. Rozhodol som sa teda, že skúsim Ukrajinu. Napísal som do prezidentskej kancelárie, či mi povolia odísť. Dodnes sa mi nikto neozval. Ozval som sa aj ukrajinskej ambasáde, tí mi okamžite odpovedali a vzali si moje údaje.
Následne sa dlho nič nedialo, až mi ukrajinská ambasáda dala vedieť, že je to moje slobodné rozhodnutie a môžem prísť. Hneď som predal byt a s dcérou sme si vzali do podnájmu ďalší. Zaplatil som jej nájom na tri roky dopredu a odišiel som. Dostal som miesto v 110. brigáde v Kosťantynivke, neskôr som sa presunul do mestečka Barvinkové pod hlavičkou Karpatskej Siče, u ktorej som dodnes.
Je rozdiel byť medikom v nemocnici, kde všetko funguje, máš pevný pracovný čas, a vo vojne, kde to je presne naopak. Nebol to pre teba šok?
Ja som už s vojnou mal skúsenosť, bol som na nej dva roky (1997 – 1999). Tam som si už pričuchol k medicíne. Robil som tam pomocníka doktorovi. Potom som šiel robiť urgentnú chirurgiu.
Aký bol tvoj prechod do vojnového prostredia na Ukrajine?
Zo začiatku, keď som prišiel do Barvinkového a pracoval tam ako dobrovoľník, bol tam všetkého dostatok. Potom ma presunuli bližšie k Rusom, do dedinky Virnopillja. Tam dlho nikto nevedel, že som vlastne medik, a fungoval som iba ako pešiak. Chodil som slúžiť na pozície, napríklad na 11 dní. Potom nastali nejaké nezhody a požiadal som o preloženie späť do Barvinkového, no už ako doktor.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako vyzerá Pavlova práca priamo na líniách.
- S akými zraneniami sa Pavel stretáva najčastejšie.
- Ktoré spomienky mu v hlave zostanú ešte dlho.
- Prečo by Pavel ošetril aj ruského vojaka.
- Ako vyzerá život vojaka mimo bojov.
