Vyskúšali sme Seat Tarraco vo vrcholnej verzii FR, avšak v základnej naftovej konfigurácii.
Seat Tarraco už nie je zďaleka najhorúcejšou novinkou, veď na svetlo sveta sa vlajková loď značky predrala na jeseň v roku 2018. Odvtedy najväčšie SUV v portfóliu španielskej automobilky dostalo do vienka niekoľko nových vyhotovení, prvkov výbavy a medzičasom aj komplexnejšiu modernizáciu interiéru.
Pri tejto príležitosti sme preto zasadli za volant exemplára vo vskutku zaujímavej konfigurácii, ktorá zastupuje prakticky to naj z vizuálnej stránky, no z tej technickej je de facto základom v ponuke. Aké je teda Tarraco vo vrcholnej výbave FR, avšak s motorom 2.0 TDI v najslabšej verzii bez pohonu všetkých štyroch kolies 4Drive?
Viac estetického korenia a drobné vylepšenia
Nie je žiadnym tajomstvom, že Tarraco je technický príbuzný s modelmi Kodiaq a Tiguan Allspace, Seat však do zväčša fádneho nemeckého koncernu opäť vnáša viac šmrncu, korenia a emócií. Predné partie podčiarkujú atraktívnejšie tvary, zamračene pôsobiace full-LED svetlomety a tradične tvarovaná šesťuholníková maska. Pripočítaj si k tomu pôvabný zelený lak Dark Camouflage, dvojfarebné 19" disky, čierne strešné aj okenné lišty či sivé kryty spätných zrkadiel a masky, no a razom sa pozeráš na veľmi príťažlivý celok.
Priznať však treba, že Tarraco za tie roky vizuálne trošku zostarlo a cítiť, že koncernový súrodenci už prešli rozsiahlejšou modernizáciou, zatiaľ čo najmä kórejská konkurencia nabrala na väčšom štýle. Seat však svoje Tarraco vynovuje postupne, čoho dôkazom sú napríklad zadné LED svetlá. Tie sú síce odjakživa efektne vzájomne prepojené, medzičasom však Španieli svetlá spojili nielen opticky, ale aj svetelne – pôvodne len odrazové svetlo totiž vystriedal funkčný LED pás.
Na celkovej atraktivite pridávajú nielen spomenuté exteriérové prvky, ale aj ďalší detail spojený s vrcholným stupňom FR – maska má decentne odlišnú štruktúru, zatiaľ čo spodná časť karosérie vrátane lemov blatníkov a predného splittera je lakovaná vo farbe karosérie. V spodnej časti zadného nárazníka pribudli aj chrómové rámčeky, ktoré evokujú koncovky výfuku, v skutočnosti ide o záslepky, ktoré plnia výlučne estetickú funkciu.
V interiéri svoj pôvod nezaprie
Koncernové gény netají Tarraco predovšetkým v kokpite, kde svoj pôvod nezaprie pri pohľade na ovládacie prvky. Najlepším príkladom je úplne nový panel ventilácie, ktorý vymenil predošlé staré ovládacie prvky za oveľa modernejšie, dotykové ovládanie. Nový panel pod výduchmi ventilácie poznáme z modelov Volkswagen, no hoci ide o výlučne dotykové ovládanie, už po pár dňoch sme si zvykli a nemali s ním najmenší problém – meniť teplotu je možné postupným klikaním, prípadne pohybom prstom po posuvníku. Na rozdiel od modelov Leon či Formentor je navyše panel pekne osvetlený, čo rozhodne chválime.
V rámci noviniek napokon pribudol aj úplne nový volant s modernejším tvarom a o čosi hodnotnejšie pôsobiacimi fyzickými tlačidlami. Najväčšou novinkou je nové centrum multimediálneho prostredia, ktoré po novom zastupuje väčšia, až 9,2" dotyková obrazovka, z ktorej vypadli otočné voliče po stranách.
Tie nám miestami chýbali pri obsluhe hlasitosti, s nanovo koncipovaným infotainmentom sa nám však pracovalo vskutku fajn – príjemná grafika, pekné animácie a veľké plus dávame aj za podporu Apple CarPlay bez nutnosti použiť kábel. Samotný tvar palubnej dosky či výduchov ventilácie sa naďalej nemení.
Vecou štandardnej výbavy sú naďalej 10,25" digitálne budíky, ktoré ponúkajú prekvapivo širokú škálu konfigurácie, nie je preto problém zobraziť centrálne umiestnenú mapu a zároveň svoj obľúbený štýl budíkov. Samotný infotainment zároveň za ostatné roky prešiel vylepšením aj z hľadiska rýchlosti a plynulosti jednotlivých úkonov a prechodov.
Naďalej pritom môžeme vyhlásiť, že Seat sa nesnaží vymýšľať nanovo to, čo je už roky zaužívané. Z ergonomickej stránky je kokpit perfektne navrhnutý, a hoci možno nezaujme úžasným dizajnom, všetko je proste tam, kde by si to logicky čakal. Chválime aj pomerne rozsiahlo zastúpené mäkčené materiály, no hlavne výborné športovo strihnuté sedadlá v rámci výbavy FR – trefne kombinujú kožu a látku, sú náramne pohodlné a súčasne poskytnú dobré bočné vedenia, no a spolu s integrovanými opierkami vyzerajú veľmi efektne.
Veľkým benefitom Tarraca je pritom vnútorná priestorová ponuka. V druhom rade sedadiel je miesta doslova veľkolepo vo všetkých smeroch. Samotný rad sedadiel delený v pomere 40 : 20 : 40 je možné posúvať v pozdĺžnom smere až o 17 centimetrov, batožinový priestor navyše v našej 5-miestnej konfigurácii ponúka úctyhodných 760 litrov! Tarraco je teda možné kúpiť aj bez 3. radu sedadiel, hoci neraz je práve možnosť 7-miestnej konfigurácie ten hlavný predajný atribút.
Stačí základný diesel bez pohonu 4Drive?
Rovnako ako koncernový súrodenci aj Tarraco je na trhu k dispozícii so vskutku širokou paletou motorických verzií, ktoré stoja na troch pilieroch – 1.5 TSI, 2.0 TSI a 2.0 TDI. My sme mali možnosť tentoraz okúsiť osvedčenú klasiku, teda najobľúbenejší motor v ponuke, avšak v slabšej z ponúkanej dvojice výkonových naladení – 110 kW/150 koní a 340 Nm. Okrem toho 2-litrové TDI, v našom prípade za príplatok spárované so 7-stupňovou automatickou prevodovkou DSG, posielalo výkon výhradne na predné kolesá. Pohon 4Drive je totiž (po novom) k dispozícii už len v silnejšom vyhotovení.
Agregát radu EA288 prešiel medzičasom opäť ďalšími vylepšeniami, ktorých primárnym cieľom bolo znížiť spotrebu, teda emisie pre nové, prísnejšie normy. Ruka v ruke s tým došlo k radu technických inovácií, čím bola dosiahnutá aj citeľne väčšia kultivovanosť – ak neberieme do úvahy studený štart pri nižších teplotách, tak na niekdajší, povestne hrubý chod motora zabudni. Aj vďaka veľmi dobrému odhlučneniu totiž v interiéri o motore pri bežnej jazde takmer vôbec nevieš, pritom sa bavíme o naftovom motore.
Odhlučnenie je na veľmi dobrej úrovni aj na diaľnici, či už od okien, alebo aj od kolies, hoci vo vyšších rýchlostiach neraz započuť hvizd od spätných zrkadiel. Pravdepodobne sa pýtaš, či tých 150 koní na také veľké SUV stačí (hoci 1,8 t nie je až tak veľa na danú veľkosť). Nuž, trhač asfaltu to rozhodne nie je a rovnako neoslní ani údaj o akcelerácii z 0 na 100 km/h za približne 10 sekúnd. Lenže ak zoberieme do úvahy pružnosť motora, najmä pri jazde v meste, tak zásadný rozdiel v porovnaní so silnejšou verziou 2.0 TDI badať nie je. Ten evidujeme až pri diaľničnom tempe, kde, pochopiteľne, 150-koňovej verzii dochádza rýchlejšie dych.
Vyskúšali sme úplne nový Volkswagen Golf. Aká je jeho 8. generácia?
29. augusta 2020 o 15:32
Väčším hendikepom z hľadiska dynamiky sa javí absencia pohonu všetkých štyroch kolies. Nie že by nám 4Drive vyslovene chýbal, najmä ak je zrejmé, že do terénu sa s modelom Tarraco málokto pozrie, z hľadiska dynamiky a príslušnej trakcie má však výhradne predný pohon svoje limity. Samozrejme, že kombinácia 2.0 TDI s 200 koňmi a pohonom 4Drive je úplným ideálom, no po skúsenosti so 150-koňovým exemplárom usudzujeme, že ak by bol v ponuke aj s pohonom 4Drive, silnejšie vyhotovenie by nám v drvivej väčšie situácií nechýbalo, najmä v kontexte typu vozidla.
Jedným dychom však dodávame, že neraz veľa spraví nastavenie automatickej prevodovky. V štandardnom režime, ako sme si už zvykli, DSG otupí rýchlym radením potenciál motora, preto na dosiahnutie svižnejšej jazdy je potrebné volič prevodovky poslať do polohy S. V nižších otáčkach sa motor totiž zbiera pozvoľnejšie, hoci po presiahnutí hranice 2 000 ot./min vie pri razantnom zatlačení prekvapiť svojou pohotovosťou.
Výhodou slabšej verzie bez pohonu všetkých štyroch kolies je nepochybne spotreba. Na diaľnici pri tachometrovej stotridsiatke si v priemere Tarraco vypýta okolo osem litrov, na okresných cestách však nie je problém pri ľahkej nohe klesnúť k piatim litrom. Z dlhodobého hľadiska sa nám priemerná spotreba v zmiešaných podmienkach ustálila na hodnote 6,5 l/100 km.
Zo šoférskej stránky, samozrejme, nemožno čakať veľké emócie. Riadenie je skúpe na spätnú väzbu a v danej konfigurácii ani nemožno veľmi hovoriť o dynamickej jazde. Keď k nej napokon dôjde, cítiť, že veľké SUV má čo ponúknuť – karoséria sa prehnane nenakláňa, riadenie je strmé a podvozkovo sa Tarraco správa v zákrutách veľmi isto. Náš testovaný kúsok pritom nebol vybavený adaptívnymi tlmičmi DCC. Vo všeobecnosti je preto SUV s klasickými tlmičmi naladené tuhšie, ako by sme čakali, to však nepovažujeme za nedostatok.
Pri 19" diskoch na značne rozbitej ceste však podvozok má čo robiť a vie občas pri nezaťaženom aute odskakovať. Samotný komfort pruženia je však aj na takých veľkých kolesách stále na výbornej úrovni. Avšak pri cene necelých 43-tisíc € za dané Tarraco sme názoru, že síce v spojitosti s tým, čo testovaný exemplár ponúka, ide o veľmi atraktívny balík, osobne by sme si za adaptívne tlmiče priplatili na úkor ťažného zariadenia či niektorých príplatkových asistenčných systémov.
