Najhoršia situácia panuje na Spiši a severovýchode Slovenska.
Na mnohých územiach Slovenska vládne už od marca veľmi významné sucho, ktorého príčinou je zvýšenie priemernej teploty asi o dva stupne Celzia aj stagnujúce úhrny zrážok. Klimatológ Milan Lapin tvrdí, že v prvej polovici júna padlo na Slovensku len 35 % zrážok v porovnaní s dlhodobým priemerom z obdobia 1901 až 2000, „Medard teda v tomto roku zrejme neúradoval“.
Klimatológ SHMÚ Pavel Faško dopĺňa, že za obdobie od septembra minulého roka do mája chýbalo každému štvorcovému metru na Slovensku viac ako 135 litrov zrážkovej vody. Naprieč naším územím však nie je situácia zďaleka identická. „V posledných týždňoch napríklad vo viacerých oblastiach západného Slovenska pršalo pravidelnejšie ako v mnohých týždňoch predtým.“
Najakútnejšie obdobie sucha trvá už od konca apríla na Spiši a severovýchode Slovenska. Výnimočné až extrémne sucho je na 6 % územia krajiny, predovšetkým na východe.
Podľa Lívie Labudovej z SHMÚ napriek júnovým zrážkam naďalej pretrváva pôdne sucho v hlbšej vrstve pôdy aj na Záhorskej a Podunajskej nížine. Nedostatok vlahy pociťuje vegetácia až na 70 % územia a negatívne podmienky sa odrážajú aj na poľnohospodárskych plodinách.
„Ak sa pôda nezavlaží, prehlbuje sa nielen sucho z pohľadu potrieb vegetácie, ale aj sucho hydrologické, teda pokles prietokov v riekach, pokles hladiny podzemnej vody a pokles výdatnosti prameňov.“
Slovenské leto je v dôsledku zmeny klímy čoraz viac poznačené minimom dlhých a málo intenzívnych zrážok. Na vzostupe sú, naopak, intenzívne lejaky a búrky, ktorých schopnosť zavlažiť pôdy je však výrazne nižšia.
