Kamil je 26-ročný muž s vypracovanou postavou a dobrou kondíciou. Môže jesť všetko a v množstve, ako uzná za vhodné, občas si dá aj čiernohorský rezeň. Musí však dodržať jedno dôležité pravidlo.
Kamil je 26-ročný muž s vypracovanou postavou a dobrou kondíciou. Kedysi mal výraznú nadváhu a prejedal sa. „Týždeň bez burgera bol pre mňa stratený. Denne som bol schopný vypiť aj dvojlitrovú fľašu koly a radšej by som kopal kanály ako ísť do fitka. Jasné, že tuky sa na mňa len tak lepili,“ spomína.
Do formy ho (okrem pravidelných návštev fitka) dostal podľa jeho slov špeciálny stravovací režim. Už niekoľko rokov jedáva „prerušovane“ – posledné jedlo si dá o ôsmej večer a na druhý deň sa môže najesť až o dvanástej na obed. V čase „nejedenia“ nesmie prijať žiadne kalórie, teda ani džúsy, kávu s mliekom či alkohol.
„Vyhovuje mi to, pretože v priebehu ôsmich hodín môžem jesť takmer čokoľvek, čo chcem. Už sa však neprejedám hlúposťami. Na začiatku som sa veľa vzdelával, zisťoval som, čo sú to makroživiny, koľko kalórií majú hranolky, prečo je vlastne dôležité jesť zeleninu,“ opisuje svoju skúsenosť Kamil. „Dnes sa už stravujem veľmi intuitívne. Viem, že dať si každý týždeň burger s dvojitým čedarom nie je pre moje zdravie ani váhu ideálne.“
V „stravovacom okne“, keď môže jesť, koľko a čo uzná za vhodné, si občas dá aj čiernohorský rezeň alebo zájde na poriadnu porciu do all you can eat reštaurácie.
„Milujem, že mám túto slobodu – keďže mám len obmedzený čas na jedenie, prijmem menej kalórií, vďaka čomu dokážem chudnúť aj na rezňoch,“ smeje sa. Zároveň však dodáva, že prioritne si dáva záležať na tom, aby sa stravoval čo najzdravšie. Vtedy ani kalorická bomba raz za čas neuškodí.
Spomína, že prvý týždeň bol náročnejší, ale keď si jeho telo zvyklo, cítil príliv energie. „Po šestnástich hodinách postenia ma trápi zimnica, ale som nabudený ako po troch kávach. Práca mi ide od ruky, na tento stav som sa dokonca začal tešiť,“ vraví.
Pri pohľade na Kamila ľahko nadobudneš pocit, že „prerušovaný pôst“ – ako sa tento režim oficiálne nazýva – je zázračné tajomstvo na zhadzovanie kíl. Nemusí to tak však platiť pri každom.
Dominika s prerušovaným pôstom začala z rovnakých dôvodov – nebola spokojná so svojím telom, a nech robila čokoľvek, kilá navyše jej neubúdali. Keďže do práce vstáva už o šiestej ráno a chodí spať veľmi skoro, nevedela si predstaviť deň bez raňajok, rozhodla sa pre opačný režim – raňajkovala o ôsmej a posledné jedlo si dala o štvrtej poobede. Potom pila už len vodu a nesladené čaje.
„Bolo to utrpenie. Do tretej som nebola schopná prijať dostatočne veľa kalórií a večer mi tak škvŕkalo v bruchu, že som nevedela zaspať,“ hovorí 30-ročná Dominika. Časom preto režim zmenila – dopriala si bohatú večeru a vynechávala raňajky. „Ráno som sa bez jedla nevedela zobudiť. Káva nalačno mi nerobí dobre, tak som pila zelené čaje. Nestačilo mi to.“
Dominika opisuje, ako bojovala so slabou sústredenosťou, ako jej bolo nevoľno z prázdnoty v žalúdku a o prílive energie nemohla byť ani reč. „Napokon som zjedla viac ako zvyčajne, pretože som cez deň doháňala to, čo mi ráno chýbalo. Samozrejme, že som neschudla.“
To, aké odlišné mali Kamil a Dominika skúsenosti, dokazuje, že neexistuje univerzálny recept pre každého – to, čo platí na jedného, môže druhému dokonca uškodiť.
Viacerí odborníci sa zhodujú, že prerušovaný pôst môže byť pre mnohých ľudí efektívnou metódou na zúženie kalorického príjmu aj obvodu pása. A nielen to, podľa výskumníkov spomaľuje starnutie a znižuje riziko rakoviny, srdcovocievnych chorôb, cukrovky, Parkinsonovej a Alzheimerovej choroby.
„Človek by rád požartoval, že hladovanie nepredlžuje život, to len hladujúcemu sa tak zdá,“ píše vo svojej knihe vedec Graham Lawton. „Ak však vezmeme do úvahy vedecké aj nevedecké pozorovania, je možné, že hladovanie je zrejme naozaj schopné predĺžiť život. Ide totiž o znesiteľný spôsob, ako dosiahnuť blahodarné účinky kalorickej reštrikcie bez neustáleho odriekania.“
No skôr ako s prerušovaným pôstom začneš, mal by si osvojiť pár rád. Na tejto ceste totiž na teba číha niekoľko nástrah.
Ktorý je najlepší?
Filozofia prerušovaného pôstu vychádza z názoru neurovedcov a biológov, ktorí tvrdia, že ľudské telo je evolučne prispôsobené na obdobia striedania dostatku a nedostatku potravy. V prehistorickej dobe sa museli ľudia spoľahnúť len na to, že niečo ulovia, a ak to nevyšlo, boli o hlade. Naši predkovia teda často držali prerušovaný pôst bez toho, aby o tom vôbec vedeli.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Čo si o prerušovanom pôste myslia experti.
- Či ti hladovanie zlepší schopnosť sústrediť sa.
- Čo sa deje s tvojím telom na začiatku a počas prerušovaného pôstu.
- Po akom dlhom čase sa v tvojom tele spustí proces nazývaný autofágia, počas ktorého sa obnovujú poškodené bunky.
- Aké najväčšie riziká sa spájajú s prerušovaným pôstom.
- Kedy začne tvoje telo doslova požierať samo seba.
- Ktorí ľudia by sa do prerušovaného pôstu nemali púšťať vôbec.
