Škodlivé chemikálie sú v EÚ zakázané. Pravidlá týkajúce sa kozmetiky sú u nás prísnejšie než inde vo svete. Vysvetľujeme, ako je to s hliníkom v antiperspirantoch či so šampónmi bez sulfátov.
Len nedávno HBO uviedlo dokumentárny seriál o nebezpečných kozmetických produktoch. Tvorcovia v ňom povzbudzujú divákov, aby zahodili výrobky s obsahom „toxických“ látok, a často jednostranne a tvrdo pristupujú k mýtom, ktoré sa o kozmetike šíria. O dokumente a kontexte, ktorý tvorcovia pohodlne vynechali, sme už písali.
Zo seriálu však vyvstáva dôležitá otázka: predáva sa na Slovensku kozmetika, ktorá je škodlivá? Z nej potom prichádza rad ďalších otázok, ktoré reálne ovplyvňujú, čo máme doma v kúpeľni a čoho sa pomaly bojíme aj dotknúť. Prečo v posledných rokoch všade propagujú produkty bez sulfátov, parabénov a iných látok? Mali by sme si všetci vymeniť produkty za čisto prírodné?
Experti upozorňujú, že pravidlá v Európskej únii sú naozaj prísne a to, čo sa môže predávať a používať napríklad v Amerike, u nás prejsť cez kontrolórov nemusí. „Pred uvedením na trh musí výrobok prejsť testami a zaregistrovať sa do CPNP, čo je centrálny register alebo portál na oznamovanie kozmetických výrobkov. Keďže každý kozmetický výrobok musí byť prihlásený do tohto portálu, kozmetika sa musí riadiť platnými reguláciami Únie. A tie sú prísne,“ vraví pre Refresher chemička Katarína Balabánová.
Okrem toho jednotlivé zložky pravidelne prehodnocuje európsky vedecký výbor pre bezpečnosť spotrebiteľa, ktorý vydáva stanoviská k zdravotným a bezpečnostným rizikám aj kozmetických zložiek. O kozmetike a beauty témach píšeme často aj kriticky, oslovujeme pri tom odborníkov a snažíme sa vyvracať najväčšie mýty a prinášať overené informácie. Ak sa ti naša práca páči, podporiť nás môžeš vstupom do klubu Refresher+.
Môj šampón je vraj bez sulfátov, to je dobré?
To závisí len od tvojej preferencie, sulfáty však väčšine ľudí nerobia problémy.
Podľa docentky Jarmily Hojerovej z laboratórií kozmetológie Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU sa spotrebiteľská averzia voči tejto skupine chemikálií spustila pre reakcie na laurylsulfát sodný (na obaloch Sodium Lauryl Sulfate alebo SLS). „Je to lacný tenzid, ktorý sa donedávna nachádzal v mnohých čistiacich výrobkoch (šampónoch, sprchových géloch, tekutých mydlách, zubných pastách). Kým väčšine spotrebiteľov nespôsobuje problémy, pri senzitívnej pokožke môže vyvolať dráždenie.“
Tenzidy sú povrchovo aktívne látky, ktoré v čistiacich produktoch plnia práve čistiacu úlohu: penia a odstraňujú napríklad špinu či maz z kože. SLS sa v EÚ naďalej používa aj ako štandard pri testovaní dráždivosti iných látok. Hoci sa na internete môžeš dočítať, že SLS je v EÚ zakázaný, spôsobuje rakovinu a je nebezpečný, je to hoax. Na oficiálnom webe Cosmetics Europe sa uvádza, že žiadna členská krajina doposiaľ nespochybnila bezpečnosť tohto sulfátu, ktorý bol podrobne testovaný.
Ak kupuješ kozmetiku pre deti alebo máš citlivú pokožku, hľadaj v zložení na obale menej dráždivé alternatívy, akými sú podľa chemičky Disodium Laureth Sulfosuccinate, Sodium Methyl Cocoyl Taurate, Sodium Lauryl Phosphate alebo Sodium Glyceryl Oleate Phosphate.
Je hliník v antiperspirantoch bezpečný?
Áno, podľa európskych expertov je použitie hliníka v antiperspirantoch bezpečné. Pri sprejových produktoch je maximálna koncentrácia 10,6 % a pri ostatných 6,25 %. V menšej koncentrácii je povolený aj v zubných pastách či rúžoch.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Čo sú parabény a ktoré z nich sú zakázané.
- Na čo sa využívajú silikóny.
- Či sa máš báť antiperspirantov s obsahom hliníka.
- Či je kozmetika z lekárne kvalitnejšia.
- Či je prírodná kozmetika podľa expertky lepšia než syntetická.
