RECENZIA: Severan

Okultné rituály, čary, kliatby, vyrezané srdcia, odťaté hlavy, mŕtve deti, plačúce a znásilnené ženy, spustošené krajiny. Najnovší film režiséra Roberta Eggersa The Northman divákov vôbec nešetrí. Tridsaťosemročný Američan opäť provokuje, búra konvencie a prináša na plátna kín ďalšie mimoriadne temné a drsné dielo. Máš sa na čo tešiť.

Tentoraz však nejde o komorný horor, akými boli jeho dva predošlé filmy The Witch (2015) a The Lighthouse (2019). Je to krvavá historická dráma zasadená do čias, keď severskí Vikingovia obsadzovali územia hrubou silou bez štipky zľutovania. Hororových prvkov sa však Eggers nevzdal, desiť divákov ho stále baví.

Krvavá pomsta, inej cesty niet

Američan sa postaral aj o scenár, pomáhal mu však Islanďan Sjón Sigurdsson, ktorý výrazne čerpal zo severskej mytológie, aby bol film viac autentický (napísal aj scenár k filmu Ada). Hlavným hrdinom príbehu je Amleth (Alexander Skarsgård), ktorý musel po tom, ako mu kruto zabili otca – mocného vikingského kráľa (Ethan Hawke) –, opustiť svoj domov. 

Silu mu dodáva túžba po pomste. Chce nielen odplatiť otcovu smrť, ale aj vyslobodiť zo zajatia svoju matku (Nicole Kidman). Považuje to za svoj osud, inej cesty preňho niet. Na svojej púti však stretáva Slovanku Olgu (Anya Taylor-Joy), ktorá mu ukáže, že život ponúka aj niečo viac než len sústavný boj s nepriateľmi. Bude si preto musieť vybrať medzi nenávisťou a láskou. 

Robert Eggers patrí medzi najambicióznejších súčasných autorských režisérov snažiacich sa ozvláštniť žánrové schémy s dôrazom na psychológiu jednotlivých postáv. Vybudoval si vlastný štýl. Príznačný je preňho precízny vizuál, bizarné prvky (ťažko ich konkretizovať, jednoducho ich hneď spoznáš pri návšteve kina) či expresívne herectvo.

Citlivá práca s atmosférou

Jeho dva predchádzajúce filmy evokujú tie najlepšie horory starých čias, odkazujú na ne svojou ponurou atmosférou a nešpecifikovaným neviditeľným zlom prítomným na obraze. Eggers pracuje s atmosférou rovnako citlivo ako kedysi Ridley Scott vo Votrelcovi (Alien, 1979) či Stanley Kubrick v kultovom Osvietení (The Shining, 1980).

To je jeho najväčšia devíza. Darí sa mu to vždy dokonale a mnohí vrátane starých režisérskych bardov sa od neho môžu učiť. Eggers by si zasa mohol osvojiť ich spôsob rozprávania príbehu. V najnovšej snímke totiž zablúdil do nepoznaných vôd s tým, že si chce vyskúšať niečo nové. Stanovil sám sebe istú výzvu a bojoval s ňou.

Riadil sa inštinktom a pocitmi, no miestami akoby zabudol, aký príbeh a o čom vlastne rozpráva. Príbeh si vyžaduje určitý druh napätia a mal by diváka zaujímať po celý čas, nielen na chvíľu. V dôsledku toho je The Northman zaujímavý jednotlivými fragmentmi, respektíve sekvenciami, ako celok však pôsobí mierne rozpačito.

Skvelé akčné scény a famózne finále

Eggers nám znova ponúka špičkový vizuál (Jarin Blaschke opäť čaruje s kamerou a opantáva divákov náročnými jednozáberovkami) a znova dôkladne buduje uveriteľnú a podmanivú atmosféru, tak ako je to uňho už zvykom. Tentoraz však cítiť, že tomu celému chýba silnejší rozprávačský talent a lepšia dramaturgia, ktorá by udržala pozornosť diváka dva a pol hodiny.  
 
Nálady diváka sú tu totiž ako sínusoida. Chvíľu je totálne unesený z toho, čo vidí, nedýcha a je ako paralyzovaný a o niekoľko minút neskôr je mu úplne jedno, čo sa s postavami na obraze deje, necíti k nim žiadnu emóciu, nevie sa s nimi poriadne stotožniť a ich repliky sa mu zdajú zbytočné. Eggers má obrovské šťastie, že scén z prvej kategórie je viac.    

Keby však druhú kategóriu scén úplne eliminoval, jeho najnovší film by bol majstrovským dielom. Aby sme ťa teda zbytočne nepoplietli, The Northman je skvelý a originálny historický film, ktorý treba vidieť v kine najmä pre nezabudnuteľné akčné scény, sugestívny prejav herca Alexandra Skarsgårda (patrí medzi najvýraznejšie európske talenty) či pre famózne finále.

Treba mu dať šancu

The Northman má trochu smolu, že do kín prichádza v rovnakom čase ako tretí diel Fantastických zverov. „Bežní diváci“ teda uprednostnia skôr filmové spracovanie z pera J. K. Rowling pred kvalitnejším a oveľa umeleckejším Severanom. Ten nie je len prvoplánovým filmom o pomste. Rozoberá stret náboženstiev a ilúzií, ktorými trpia tí, ktorí sa do bodky riadia ich výkladom a pravidlami.  

 
Eggersova novinka do veľkej miery splnila očakávania. Sklamanie, ktoré so sebou prináša, je v konečnom dôsledku len mierne a dochádza k nemu práve preto, že režisér latku nastavil hneď vo svojom debute extrémne vysoko. Napriek tomu, že The Northman sa kvalitatívne drží za svojimi staršími súrodencami, dostáva od nás úctyhodných osem bodov z desiatich a určite by si mu mal dať šancu.