Slovenka Sandra je pilotkou Boeingu 737: Pasažiera sme nevzali na palubu, aj keď od toho závisel jeho život (Rozhovor)

Voľba povolania v dnešnom svete nie je vôbec jednoduchá. Obrovský počet príležitostí a nátlak okolia a rodiny dokážu finálne rozhodnutie ešte sťažiť. Sandra však počúvla svoj vnútorný hlas a vydala sa za nezvyčajným dobrodružstvom. Porozprávala nám, ako sa dostala ku kariére pilotky a čo toto povolanie predstavuje. 

Na našom webe pravidelne prinášame rozhovory s rôznymi inšpiratívnymi ľuďmi. Ak sa ti naša tvorba páči, môžeš nás podporiť vstupom do Refresher+ klubu. 

Najkrajší zážitok bol, keď ma počas letu požiadal môj priateľ o ruku.

Ste jednou z mála slovenských žien, ktoré pracujú ako dopravné pilotky. Ako ste sa k lietaniu dostali a čo tomu predchádzalo?

Ja som bola na gymnáziu taký nepopísaný papier. Moji spolužiaci vedeli, čo chcú robiť, no ja som sa hľadala a moja mamina z toho bola trochu nešťastná. Zobrala ma na posudok, kde sa malo zistiť, na akú pozíciu sa hodím. Výsledky hovorili, že som vhodná na riadiace pozície. Neprikladala som tomu však žiadnu váhu.

Po strednej som odišla do Oxfordu študovať angličtinu, získala som certifikát a uvažovala, že si ďalší rok podám prihlášku na vysokú školu. Život so mnou však mal iné plány.

Čo sa dialo po návrate na Slovensko? 

Prihlásila som sa na úrad práce. Sedela som tam na chodbe a zapozerala sa pred seba na nástenku. Pamätám si, akoby to bolo včera, zbadala som plagát od Ryanairu, že hľadajú letušky. Túto myšlienku som priniesla domov a rodičia ma podporili. Absolvovala som interview na Slovensku, potom teoretický a praktický výcvik. 

Počas praktického výcviku som sa prvýkrát stretla s kokpitom. A vtedy mi to došlo, hovorila som si, že veď toto je to, čo chcem!

V tom momente sa začala nekonečná cesta za kariérou pilotky. 

Začala som hľadať letecké školy a podpísala zmluvu na Slovensku. Počas predošlej kariéry letušky som si našetrila na prvú časť výcviku, a teda mi už nič nebránilo ísť si za svojím cieľom.