Miestni nám porozprávali historky, z ktorých mrazí.
Prechádzame sa po malebnej dedine lemovanej majestátnymi horami a zasneženými lesmi. Na prvý pohľad je takmer identická ako ostatné horské dedinky, avšak stačí prehodiť pár slov s miestnym okoloidúcim a sme si istí, že vo Švošove niečo nehrá.
Zatiaľ čo nás v strmej uličke objíma chlad, ktorý cítime až v kostiach, muž potichu šepká, že v dedine už od nepamäti žijú ľudia, ktorí sú „iní“. Hoci z jeho rozprávania je zrejmé, že hovorí o čarodejníkoch a čarodejniciach, opisuje ich ako „dvojdušných“.
„Už za tie desiatky rokov vieme, ktorí ľudia majú takú povesť. Vždy keď sa stane v dedine niečo zlé, sú pri tom,“ dodáva s tým, že ide o verejné tajomstvo Švošova, ktoré veľmi dobre pozná každý domáci – od malého chlapca až po miestneho farára.
Cítime, že akokoľvek môže znieť rozprávanie muža absurdne, svojim slovám verí a má strach. Nie je sám. Podobné príbehy ako on nám opísali aj iní, dokonca i z inej obce, a bez toho, aby dotyční o sebe vedeli, ich desivé zážitky spájali rovnaké črty. V každom „úradovali“ čarodejnice s totožnými vlastnosťami. A že na Orave a v okolí čarodejnice naozaj poznali, dokazujú aj historické spisy miestnych súdov. V 17. a 18. storočí prebehlo konanie so siedmimi takto označenými ženami. Zatiaľ čo väčšinu z nich vyhnali alebo zahanbili, jednu spálili na popol.
Ešte predtým, než sa so mnou vydáš po stopách čarodejníc, rád by som vyzdvihol, že navštevovať tajuplné miesta a kriticky skúmať príbehy s nimi spojené môžem iba vďaka predplatiteľom Refresheru+. Preto ak sa ti moje dobrodružstvá páčia, môžeš k nám do klubu vstúpiť aj ty a podporiť tak obsah, aký na iných weboch nenájdeš.
Naspäť v čase
Prekrúťme však film o pár hodín dozadu. Naša výprava sa začína v administratívnych priestoroch Oravského múzea, kde pracuje aj historička Iveta Floreková. Rovno pod hrdo sa týčiacim Oravským zámkom dúfame, že nám prezradí tajomnú stránku miestnej histórie spájanej s čarodejnicami.
Prvé, čo spomína, je aj pri iných záhadách pomerne bežný dôvod: ľudia v minulosti nemali také vzdelanie ani možnosti ako my. Keďže nemali vedecké informácie týkajúce sa spoločenských a prírodných javov, vysvetľovali si ich nadprirodzenými silami. „Mali strach o svoj život a o úrodu, keďže základom prežívania v Uhorsku bolo poľnohospodárstvo. Domnievali sa, že za búrkou, suchom, povodňami či požiarmi stoja nadprirodzené sily,“ dodáva.
Do toho všetkého prišlo kresťanstvo, ktoré spôsobilo, že ľudia si začali ešte viac uvedomovať dobro a zlo. Dobro predstavoval Boh a zlo diabol. Ľudia, ktorí sa vymykali z bežného priemeru – trpeli telesným alebo mentálnym postihnutím alebo tí, ktorí robili úkony nepochopiteľné pre spoločnosť –, boli spájaní s nadprirodzeným. Výnimkou neboli ani liečiteľky, ktoré dlhodobo spoznávali účinky bylín.
Ľudia verili, že ako vedia pomôcť, tak vedia i uškodiť, a ich pôsobenie si spájali s diablom. Vznikli predstavy, že lietajú na metle, zúčastňujú sa na sabatoch, dokážu sa meniť do zvieracej podoby a zakliať ľudí. Viera v strigy bola veľká rovnako ako strach z nich, a preto bolo jednoduché ich udať.
Rozsudky a tresty
Keďže Uhorsku sa vyhli inkvizičné procesy, obvinenia z bosoráctva riešili civilné pánske alebo stoličné súdy. Procesy zaoberajúce sa bosoráctvom sa podľa slov historičky začali na Orave v polovici 16. storočia a končia sa niekedy v 18. storočí, i keď aj v 19. storočí sa vyskytol obdobný proces s bosorkou.
Na Orave prebehlo sedem súdnych procesov s čarodejnicami, pričom štyri z nich riešil mestský súd vo Veličnej a tri stolica. Samozrejme, odohrali sa aj iné spory, napríklad za krádeže spojené s bosoráctvom, avšak v spomínaných siedmich prípadoch išlo o čarodejníctvo.
Zaujímavé sú prípady Evy Poliakovej a Anny Kornútovej. Obe pochádzali zo Žaškova a boli súdené v rovnakom roku – 1727.
Hoci v tom období bolo mučenie povolené, išlo o staršie ženy, a tak sa tvrdému zaobchádzaniu vyhli. Eva Poliaková si vypočula rozsudok – vyhnanstvo zo stolice. A na Annu Kornútovú súd uvalil trest hanby a vystavili ju na „trlicu“ pred kostol vo Veličnej s tým, že ak túto činnosť bude vykonávať opäť, tiež ju vyženú zo stolice. „Členovia stoličného súdu na Orave si zachovali zdravý rozum. Vo Veličnej upálili iba jedinú ženu zo siedmich, väčšinou dostali tresty hanby alebo vyhnanstvo,“ poznamenala Iveta Floreková.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Kedy sa prestali upaľovať čarodejnice a prečo.
- Čo sme sa dozvedeli v obciach, kde stále veria na čarodejníctvo.
- Výpoveď ženy, ktorú ešte pred rokom vraj mátala „dvojdušná“ osoba.
- Prečo sú strigy vo Švošove verejným tajomstvom a z akých zážitkov miestnych nám padla sánka.
