19-ročný Juraj robí pilčíka v lesoch: Je to náročnejšie ako dvíhať činky vo fitku, mladým ľuďom sa dnes nechce robiť (Rozhovor)

„Mám pocit, že mladí ľudia sú dnes nejakí fiňaví, nechce sa im robiť alebo by najradšej robili pekne v teple. Zdá sa mi, že chcú peniaze len tak bez poriadnej roboty, ale tak to v dnešnom svete nefunguje,“ hovorí iba 19-ročný Juraj Francisty, ktorého to odmalička ťahalo do lesa a do hory, kde sa píli drevo, pracuje s ťažnými koňmi a šoféruje ťažkú techniku.

Vyštudoval strednú lesnícku školu, odkiaľ sa vydal rovno do lesov, kde dnes cibrí svoje zručnosti, aby mu spílené stromy padali na správnu stranu a nestala sa žiadna nehoda ani úraz. „Väčšinou sa každý učí na vlastných chybách, takže sa v lese netreba báť, ale hlavne nikdy ho nepodceňovať, lebo hora berie životy,“ konštatuje mladý pilčík.

My sme ho v rozhovore vyspovedali, či je preňho práca v lese náročnejšia ako akékoľvek dvíhanie činiek v posilňovni, objasnil, koľko sa dá v lese zarobiť, ale porozprával nám aj o bizarných zážitkoch s ochranármi a aktivistami, ktorí sú schopní objímať stromy až dovtedy, kým ich niekto neodpíli aj s nimi.

Kedy si sa prvýkrát dostal do lesa s tým, že by si v ňom možno jedného dňa pracoval, keď si už v 19 rokoch pilčíkom?

Môj otec pracuje v hore dlhé roky, tak som mal k lesu a prírode odmalička blízky vzťah. Vždy ma to tam ťahalo a vedel som, že by som nikdy nevydržal pracovať v uzavretej miestnosti, medzi štyrmi stenami. Baví ma les. Aj preto som si vybral lesnícku strednú školu, ktorú som úspešne skončil, a teraz pracujem s otcom aj rodinou.

Na tvojom Instagrame som si všimol, že sa občas ráno pred začiatkom výrubu pokloníš stromom a prírode, necháš si pár chvíľ na zamyslenie. 

Mnoho ľudí nemá k svojej práci úctu, ale ja považujem za prirodzené, že si les vážim, aj keď v ňom rúbem stromy. Moja fotka bola myslená tak, že stromy si zaslúžia poklonu, lebo nás zásobujú kyslíkom a pomáhajú nám, aby sme vôbec prežili. Občas sa treba na chvíľu zastaviť a poďakovať prírode za to, že stromy pílime a môžeme ich využiť na výrobu ďalších výrobkov.

Do hory si začal chodiť ako mladý chlapec, ale zrejme si zozačiatku nemohol do ruky chytiť pílu a píliť stromy len tak sám od seba.

Do hory som s otcom začal chodievať, keď som mal možno trinásť rokov, ale najskôr som, samozrejme, nemohol veľmi pracovať, tak som skôr pozoroval, ako rúbu stromy a ťahajú drevo z hory. Vtedy som sa len snažil pomáhať ťahať lano a reťaze, ale možno od pätnástich som už začal poriadne píliť a odvtedy ma to nepustilo.

Mám pocit, že mladí ľudia sú dnes nejakí fiňaví, nechce sa im robiť alebo by najradšej robili pekne v teple. Zdá sa mi, že chcú peniaze len tak bez poriadnej roboty, ale tak to v dnešnom svete nefunguje.

Ja som na teba narazil vo facebookovej skupine o ťažných koňoch a furmanoch. Aj tvoj Instagram naznačuje, že máš ku koňom blízko, ale ako by si vysvetlil bežnému človeku, kto je furman a ako pasuje k práci pilčíka?

Ja pracujem ako pilčík. Pilčík je človek, ktorého úlohou je prísť k vopred označenému stromu a vyrúbať ho, pretože bol z určitého dôvodu vybratý na vyrúbanie. Tých dôvodov môže byť niekoľko. Od toho, že predstavuje riziko, cez to, že je už starý alebo napadnutý škodcami. Ako pilčík sa snažím strom vyrúbať tak, aby následne bezpečne padol na zem smerom, ktorý chcem.

Keď už je strom spadnutý, na miesto príde furman s koňom, ktorý buď samotný strom, alebo hotový výrobok z hory stiahne bližšie na linku, čo je miesto, kam si už po stromy môže prísť traktor. Traktory majú za úlohu stromy prepraviť do skladu, kde si už drevo preberajú kamióny.

Furmani s koňmi sa dnes používajú najmä v strmších terénoch, kam sa traktor nedostane, alebo sa na spúšťanie dreva používa lanovka. Kone pracujúce v lese sú však pre prírodu oveľa prívetivejšie ako traktor, pretože ju ničia oveľa menej.

Veľa ľudí si možno na Slovensku ani neuvedomuje, že dnes stále existujú ľudia, ktorí chovajú ťažné kone a živia sa ako furmani. Možno skutočného furmana videli len v starých filmoch. Je u nás práca furmana v súčasnosti rozšírená?

Jasné, na Slovensku máme veľa furmanov, pretože je to v mnohých kútoch krajiny stará tradícia, a tak najmä na dedinách žije množstvo ľudí, ktorí majú vlastné kone a chodia s nimi pracovať do hory.

U nás doma sa dokonca konajú aj furmanské preteky, na ktorých môžu furmani ukázať svoje schopnosti a formu, akou dokážu plniť súťažné úlohy. Ale preteky sú väčšinou len pre šou a prestíž, lebo furmani to najlepšie aj tak vedia priamo v hore v teréne.

Máme aj kopu zanietených furmanov, ktorí vo veľkom chovajú kone na vlastných statkoch, chodievajú pracovať do lesa, ale aj rúbať drevo, takže všetko je to prepojené. Myslím si, že furmanstvo je na Slovensku aj v Česku naďalej veľmi rozšírené.

Ty momentálne pracuješ v Česku, kam si šiel len nedávno. Mňa by zaujímalo, ako vlastne vyzerá bežný deň pilčíka, ktorý chodí rúbať stromy do hory. Kde sa tvoje povinnosti začínajú a kde sa končia?

Momentálne nepracujem až tak intenzívne, lebo prevažne píli môj otec, ale aj tak máme veľa práce. Akurát v Česku pílime rizikové stromy, ktoré sú už príliš naklonené nad rodinné domy a mohli by v prípade silného vetra alebo búrky padnúť smerom na ne a poškodiť ich.

Popritom pomáham traktoru, naťahujem laná pred pílením. Väčšinou to funguje tak, že vopred vieme, ktoré stromy máme vyrúbať, takže ma často pošlú do hory napred, aby som nalial benzín do píly, naštartoval ju a pripravil stromy tak, aby otec mohol prísť a strom bez zbytočných zdržaní rovno vyrúbať. Ja potom vyrúbané stromy len púšťam pre traktor alebo koňa.

Vieš si ako pilčík zarobiť veľké peniaze? V krajinách ako Nemecko či Švajčiarsko platí, že remeslo má často zlaté dno, a tak tam pracovníci v lesoch vedia zarobiť aj 3 000 či 4 000 eur mesačne.