- produkty a služby určené pre osoby staršie ako 18 rokov
- sex, nahotu a iný NSFW obsah
- násilie, krv alebo obsah nevhodný pre citlivé povahy
O rizikách tejto závislosti sme sa porozprávali s odborníkom.
Najprv len pár „cíg“ od spolužiakov za školou, neskôr prvé vlastné krabičky až do bodu, keď si cigaretu nevieš odpustiť ani na jeden deň. Aspoň takýto nejaký štart malo fajčenie u mňa a u mnohých ďalších kamarátov z môjho okolia.
Dnes to bude už osem rokov, čo aktívne fajčím, a hoci som sa párkrát pokúšal skončiť s tým, vždy som padol naspäť. Za ten čas som presedlal z klasických cigariet cez šúľanie tabaku až na elektronické cigarety, pričom aktuálne svoje pľúca „kŕmim“ na trhu známou e-cigaretou.
Aby som si oživil spomienky, aké náročné je prestať, a zistil, kedy mi bude cigareta najviac chýbať, rozhodol som sa, že sa pokúsim vydržať bez nej minimálne týždeň. O fajčení som sa pritom poradil aj s odborníkom na závislosti Ľubomírom Okruhlicom, ktorý mi prezradil, ako sa dá najlepšie bojovať s neodolateľným nutkaním zapáliť si. Okrem iného som hľadal odpovede aj na to, či počet fajčiarov na Slovensku klesá a či sú moderné formy fajčenia, ako napríklad elektronická cigareta, naozaj zdravšie.
Hlad v pľúcach
Prvú a poslednú cigaretu som si zapálil v pondelok ráno krátko po deviatej hodine na rannej online porade s kolegami, kde sme sa dohodli, že by som mohol vyskúšať týždeň bez fajčenia. Už keď som sa odpojil, mal som nutkanie na ďalšiu. Držal som ju pripravenú v ruke, keď som si spomenul: Do p*dele, veď nemôžem…
Tentoraz sa moja pauza od cigariet líšila od všetkých neúspešných tým, že som mal nad sebou pomyselný „kontrolný dohľad“ – článok, ktorý práve čítaš. Možno to mi celý týždeň o niečo málo zjednodušilo, no i tak bol miestami na nevydržanie.
Ďalšou výhodou oproti mojim predošlým „prestávkam“ od fajčenia bolo to, že pracujem na home office a nenachádzam sa teda v kolektíve fajčiarov, ktorí by ma „dráždili“. Pamätám si, že v mojej predošlej práci sme mali zaužívanú každodennú rannú rutinu, keď sme sa s kolegami hneď po porade všetci vybrali na kávu s cigaretou. To sa mi raz stalo osudným, keď som chcel s fajčením skoncovať.
Prvé dva dni bez nikotínu boli síce ťažké, ale motivácia, ktorá ma držala, bola silnejšia. Rolu zohralo určite aj to, že som nezažíval takmer žiadne stresové situácie. To sa však nedá povedať o strede, keď som pracoval v teréne. Tu to už bolo podstatne ťažšie. S odretými ušami sa mi však opäť podarilo nejako vydržať, i keď úprimne, mal som už sto chutí sa na to všetko vykašľať a navštíviť najbližšiu trafiku. Vďaka patrí mojej partnerke, ktorá ma podržala a pasívnoagresívne mi to vyhovorila.
Bez cigarety som bol každým dňom čím ďalej, tým viac nervózny, pobehoval som po byte, stále som „kutral“ nejaké jedlo či sladkosť. Bol som sýty a napriek tomu som stále cítil hlad. Hlad v pľúcach, ktorý som kvôli sľubu (a hlavne kvôli sebe) nemohol zasýtiť.
V piatok ráno som sa z nejakého dôvodu začal rapídne odhlieňovať. Možno za to môžu rôzne čaje, zázvorové likéry či môj štvrtkový večerný beh. Áno, bol som taký zúfalý a tak ma „žrali mrle“, že som si musel vymyslieť aktivitu a zničiť sa, aby som necítil to neskutočné nutkanie fajčiť.
Nakoniec som to zvládol. Myslím si však, že len preto, lebo ma nedráždilo okolie, dal som sľub a neprišiel som ani minimálne do kontaktu s alkoholom. Alkohol mi totiž v minulosti prekazil abstinovanie od fajčenia aj po mesiaci. Stačí hlt a chuť na cigaretu sa mi vždy rapídne zvýši.
Z týždňa môže byť navždy
Odborník na závislosti Ľubomír Okruhlica mi prezradil, že neexistuje žiadna ideálna cesta, ako skoncovať s fajčením. Liečba podľa jeho slov závisí od stavu a fázy závislosti, čo zjednodušene znamená, že závisí od toho, ako dlho daná osoba fajčí, koľko, aký má vek a či má prípadne aj iné zdravotné komplikácie súvisiace s fajčením.
Ak sa človeku opakovane nedarí skončiť s touto závislosťou, mal by vyhľadať odbornú pomoc. V takom prípade je liečebný režim komplexný. „Podľa posúdenia lekára je možná kombinácia liekov na zníženie chuti na nikotín s náplasťami. Dôležité je tiež terapeutické vedenie, kde sa okrem iného určí, ako dávkovať lieky, ako ich upravovať, kedy skončiť s fajčením a podobne,“ upresňuje Ľubomír Okruhlica s tým, že v mnohých prípadoch v rámci celého liečebného režimu je potrebné upraviť rozloženie práce. „Neraz si v úvode liečby musí vziať daná osoba na týždeň až dva pracovné voľno a vyplniť ho inými zdravotne prospešnými naplánovanými aktivitami,“ dodáva.
Abstinenčné príznaky
To, do akej miery ide pri fajčení o telesnú a do akej miery o duševnú závislosť, je podľa slov Ľubomíra Okruhlicu v medicíne veľmi zložité oddeliť. „Pri závislosti, aj od fajčenia, ide vždy o patologickú adaptáciu organizmu na psychoaktívnu látku, tu na nikotín, v oboch jej zložkách,“ dodáva s tým, že v popredí pri kontakte s fajčiarom a dokonca aj jemu samotnému sa javí, že závislosť u neho nie je psychického pôvodu.
Napriek tomu, že je to síce pravda a je to kľúčové, sú súčasne prítomné i patologické adaptácie v mozgu, keď je pravidelným fajčením cez nikotínové receptory stimulované zvýšené vyplavovanie dopamínu s následným poklesom pri nefajčení. „Hovoríme o biologickej maladaptácii organizmu,“ upresňuje Okruhlica.
Najväčšie nutkanie „zapáliť“ si je veľmi individuálne. Na začiatku liečby si pacient musí prejsť a ozrejmiť všetky tieto tzv. spúšťacie momenty. Externých vplyvov, ktoré môžu u človeka chuť na cigaretu zvyšovať, je však veľa.
Nie je vhodné, aby sa človek, ktorý sa snaží nefajčiť, zabával v miestnosti plnej fajčiacich kamarátov. „Na druhej strane je aj veľa fajčiarov, ktorí fajčia osamote, z nudy, pre nervozitu, pri pracovnom strese doma nad počítačom a podobne,“ vraví odborník a ja si spomínam, koľko cigariet priemerne vyfajčím pri písaní jedného článku.
Ľubomír Okruhlica tvrdí, že zvýšenú nervozitu, napätie či typický príznak iných duševných porúch ľudia často zmierňujú „samoliečbou“ – cigaretou. „Tým si však človek svoju zdravotnú situáciu ešte viac komplikuje. Sú totiž aj interné dôvody. V prvých dňoch pokusu o abstinenciu je určite potrebné vyvarovať sa aj miernej konzumácie alkoholických nápojov.“
Medzi abstinenčné príznaky pri skoncovaní s fajčením podľa odborníka patrí nesústredenosť, zvýšené napätie až úzkosť, zvýšený apetít, depresívna nálada, nespavosť. Všetky pritom pretrvávajú individuálne dlho, najvýraznejšie však sú, samozrejme, na začiatku. V priebehu niekoľkých dní či týždňov výrazne ustúpia. „Objaviť sa v menšej miere môžu aj do roka po ukončení fajčenia. Práve rok je podľa WHO potrebný na dosiahnutie dlhodobej úzdravy a ústup všetkých abstinenčných príznakov vrátane tých najmiernejších,“ vraví Ľubomír Okruhlica.
Nefajčiar či abstinujúci fajčiar?
Zaujímalo ma, či sa budem môcť hrdo nazvať nefajčiarom, ak sa mi podarí prestať s fajčením, alebo budem stále len abstinujúci fajčiar. Odborník mi vysvetlil, že pri pojme „abstinujúci“ ide len o ľudové a laické označenie človeka, ktoré sa neraz používa aj po dlhoročnej abstinencii, napríklad aj pri abstinencii od alkoholu. „Chce sa tým zrejme ľudovo naznačiť, že by sa nemal nikdy k cigarete, alkoholu alebo k užívaniu inej látky, od ktorej bol závislý, vrátiť a skúšať ju. V tomto sa zhoduje s odborným odporúčaním. Termín však považujem za nešťastný, stigmatizujúci, akoby abstinencia bola chorobou.“
Podľa slov Ľubomíra Okruhlicu pri takomto človeku sa z medicínskeho hľadiska, naopak, dá konštatovať, že je zo závislosti vyliečený alebo že je uzdravený. „To, že si nemôžem zapáliť, aby som sa opäť nedostal do závislosti, predsa nie je žiadny zdravotný defekt. Použijem prirovnanie: je to, ako keby sa človek s bielou pleťou, ktorý sa niekedy spálil pri opaľovaní na slnku, už teraz nemohol ísť slniť bez ochrany, lebo by bol považovaný za chorého…“
Častou otázkou je, či sa fajčiarovi po skončení závislosti dokážu po určitom čase aj zregenerovať pľúca. Podľa odborníka čiastočne síce áno, ale u mnohých, bohužiaľ, zostanú i tak dlhodobo poškodené.
Moderné fajčenie
Ako som spomínal vyššie, za osem rokov aktívneho fajčenia som stihol z klasických cigariet presedlať cez vaporizéry až na elektronické, ktoré fajčím momentálne. Všimol som si, že okrem toho, že z náplní nesmrdím, odkedy ich fajčím, fajčím rozhodne viac. To, že človek môže fajčiť v byte, pri filme a nemusí ísť ani na balkón, je pohodlie, ktoré však, pokiaľ ide o počet vyfajčených cigariet, môže byť na škodu. Spýtal som sa preto Ľubomíra Okruhlicu, či sú takéto cigarety naozaj zdravšie.
Podľa jeho slov to síce ich výrobcovia tvrdia, no medicína založená na dôkazoch prináša zatiaľ rozporuplné zistenia. „Ťažké negatívne následky fajčenia sa prejavia až po rokoch. U týchto náhrad je čas na vyhodnotenie ešte krátky. Z medicínskeho hľadiska je predpoklad, že negatívny dosah môže byť menší, môžu spôsobiť menej karcinogénov, menej onkologických ochorení,“ dodal Ľubomír Okruhlica s tým, že z individuálneho hľadiska však pretrváva závislosť od nikotínu a sú aj iné chronické telesné následky okrem onkologických.
Okruhlica pripomína, že pri e-cigarete je možné hovoriť len o redukcii zdravotného poškodenia u už existujúcich fajčiarov. Prínosom prechodu na takéto cigarety je podľa neho však to, že ich fajčiari neohrozujú svoje okolie pasívnym fajčením. „Pozitívny efekt je teda, pokiaľ ide o verejné zdravie. Aj tu je však háčik, lebo aj u mládeže, ktorá nikdy nefajčila cigarety, sa tieto náhrady stali módou, stáva sa takto závislou od nikotínu a mnohí neskôr potom plynule prejdú na bežné tabakové výrobky.“
Najnovšie mnoho influencerov ponúka aj CBD elektronické cigarety, ktoré vraj majú pomôcť ľuďom skoncovať s nikotínom. Ľubomír Okruhlica tvrdí, že to je už problematika z iného súdka. „CBD v medicínskych preparátoch je len na predpis, na veľmi zriedkavé poruchy. Iné potravinové a kozmetické produkty nie sú pod takou kontrolou a môže sa stať, že obsahujú viac THC, teda aktívnej látky z konope, čo môže viesť k pozitívnym nálezom napríklad pri toxikologickom vyšetrení,“ dodal s tým, že ide o nemedicínske produkty a ich možný blahodarný účinok na zdravie nie je dostatočne vedecky preukázaný a nie je rigorózne medicínsky potvrdený. „V našom prípade by ich musela schváliť buď Európska lieková agentúra, alebo náš Štátny ústav pre kontrolu liečiv.“
Ľubomír Okruhlica mi na záver prezradil, že počet aktívnych fajčiarov na Slovensku čiastočne klesá. „Pre nás je rozhodujúca mládež. Po poklese opäť stav fajčiarov/nefajčiarov medzi mladými kolíše,“ dodáva s tým, že ak aj ty chceš prestať fajčiť a nedokážeš si pomôcť sám, mal by si sa obrátiť na špecialistu psychiatra, napríklad v centre pre liečbu drogových závislostí.
Mám problém
Keď dopisujem posledné riadky tohto textu, nemôžem sa dočkať, kedy si „zapálim“. Vydržal som necelých (pre mňa nekonečných) päť dní od pondelka do piatka poobede. Tu môj sľub padá a ja mám nutkanie nasýtiť „hlad“ vo svojich pľúcach ako nikdy predtým. Len čo dopíšem poslednú bodku, konečne si vychutnám cigaretu.
Ako sa ukázalo, aj ja mám problém, ktorý prevyšuje moje schopnosti. Sám skončiť s fajčením nedokážem, preto keď sa k tomu nabudúce odhodlám, nezostáva mi nič iné než nájsť odbornú pomoc, ktorú spomínal Ľubomír Okruhlica. Ak si na tom podobne, nehanbi sa ju vyhľadať tiež. Mať problém nie je hanba, hanba je nepriznať si ho a vedome ďalej ničiť svoje telo.
