Presne pred rokom bývalý predseda vlády ohýbal na tlačovej konferencii paličku na výter z nosa a sľuboval, že nápad s celoplošným testovaním zastaví šírenie pandémie. Nepodarilo sa to, aj keď dodnes tvrdí, že projekt bol úspešný.
Marek Krajčí vyslovil 54-krát „test, testovanie alebo testovať“ za necelých 13 minút v rozhovore pre Hospodárske noviny.
Aj keď by sa mohlo zdať, že Dáta bez pátosu prišli s touto malou štatistikou pred dvanástimi mesiacmi, nie je to tak – rozhovor je starý len sedem dní. Exminister zdravotníctva už niekoľko týždňov naznačuje, že by sme mohli aktuálny extrémny rast zastaviť ďalšou „atómovkou“.
Presne pred rokom pociťovalo Slovensko krátko pred Sviatkom všetkých svätých nápor druhej vlny koronavírusu. Kým zvyšok sveta zavádzal veľmi prísne opatrenia a odškodňoval podnikateľov, predseda vlády Igor Matovič prišiel s vlastným plánom za stovky miliónov eur. Všetko odštartovala tlačová konferencia, na ktorej šéf OĽaNO ešte ako premiér vytiahol tenkú ohybnú paličku a hovoril, že bude dobre.
Chválil sa, že skôr ako o nápade povedal členom vlády a hlave štátu, ho odprezentoval v Bruseli nemeckej kancelárke Angele Merkelovej. Emočný náboj expremiér navyše podporil ultimátom, že ak plošné testovanie cez jeho koaličných partnerov neprejde, povalí vládu. „Som ochotný od tohto plánu upustiť, ale bude to spojené s mojou demisiou.“
- Koľko stoviek miliónov zaplatilo Slovensko za testovania.
- Prečo bolo podľa matematika Kollára plošné testovanie neefektívne.
- Ako sa Matovičovi podarilo presadiť plošné testovanie aj v roku 2021, aj keď ho už premenoval na skríning.
- Aké opatrenia by momentálne pomohli podľa matematika Kollára.
- Prečo nemusí byť riešením ani lockdown.
Najväčšia logistická operácia v histórii Slovenska
„Nastal čas, aby som ako predseda vlády ľuďom na Slovensku povedal, ako to v skutočnosti je, o niečom, čo sa začína šuškať. Nastal čas, aby som sa priznal. Áno, posledné tri týždne sme potichu chystali najväčšiu logistickú operáciu – celoplošné pretestovanie obyvateľstva. Nielen raz, ale dva víkendy po sebe,“ oznamoval premiér Igor Matovič na jednej z legendárnych nekonečných tlačoviek, na ktorých často veľmi spontánne vznikali nové a nové nápady vyplývajúce z otázok novinárov.
To, že Igor Matovič si pri manažovaní často vymýšľal bez pomoci odborníkov priamo na tlačovkách, už opísal aj Dušan Mikušovič vo svojej knihe s podtitulom Premiér v teniskách.
Bolestivá operácia to nakoniec bola najmä pre starostov a primátorov, ktorí médiám opisovali, ako dostali zoznam vecí, ktoré musia v priebehu niekoľkých dní zariadiť, a pár vojakov na pomoc.
Testovanie zorganizovali v dvoch veľkých kolách, šťastlivci s negatívnym výsledkom potom dostali priepustku na slobodu v podobe modrého papierika, ktorý museli nosiť so sebou aj na poštu. Pozitívne testovaní a ich rodinní príslušníci museli zostať doma. Odhalili celkovo skoro 40-tisíc prípadov, ktoré by sa inak voľne pohybovali v priestore a nakazili ďalších.
Denník N si dal neskôr vypracovať prieskum agentúrou Focus, z ktorého vyplynulo, že približne 20 % otestovaných obyvateľov Slovenska (asi 650-tisíc) vnímalo modrý papierik ako absolútnu priepustku na slobodu a úplne sa prestali obmedzovať. Falošný pocit bezpečia mohol urýchliť šírenie nákazy.
Podľa matematika Richarda Kollára dnes už vieme dobre vyhodnotiť efekt minuloročného plošného testovania.
„Bol krátkodobý a znížil počet infikovaných v populácii o cca 20 – 30 %, čo potvrdilo už niekoľko vedeckých publikácií. Získal nám tak použitím obrovského množstva zdrojov približne 2 – 3 týždne počas rastovej fázy pandemickej vlny. Zároveň sa ukázalo, že krajiny, ktoré pristúpili v tom istom čase na iné opatrenia, dosiahli omnoho vyšší efekt svojich opatrení a neskôr aj lepší priebeh pandemickej vlny. Získané 2 – 3 týždne sme navyše nevedeli nijak využiť,“ konštatuje Kollár pre Refresher.
Počty prípadov rastú raketovým tempom, zachránilo by nás plošné testovanie dnes?
4 981, 4 587, 5 142 – to sú posledné prírastky nových nakazených na Slovensku len z PCR testov, antigénové odhaľujú ďalšie tisícky denne.
Matematika Richarda Kollára sme sa preto pýtali, čo robiť a či by malo v tejto situácii zmysel plošne testovať, keď Matovič a Krajčí, opierajúc sa o článok zo Science, aj dnes bojujú za svoj kontroverzný nápad. Ten sa stal rozbuškou koaličnej krízy, ktorá im nakoniec zlomila krk.
Mimochodom, samotný Marek Krajčí a jeho blízky spolupracovník z konzília Pavol Jarčuška boli spoluautormi štúdie. Navyše Richard Kollár už v marci 2021 upozornil, že čísla klesali už pred plošným testovaním.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Či by dnes pomohlo plošné testovanie.
- Ako vláda premrhala týždne po celoplošnom testovaní.
- Prečo si Kollár myslí, že dnes je jedinou možnosťou mať proti koronavírusu imunitu.
- V ktorých krajinách nezaberá ani silný lockdown.
- Či má zmysel zvýhodňovať zaočkovaných v čiernych okresoch na Slovensku.
