„Spával som v útulniach, ktoré pozostávali len zo štyroch stien a strechy. Stáva sa, že ti tam nafúka sneh alebo pobehujú myši. Podstatné však je, že sa máš kde skryť a prežiť noc,“ hovorí Patrik, ktorý trasu prešiel krátko po Vianociach.
Kráčajú a behajú stovky kilometrov, prespávajú v útulniach uprostred divočiny, vlečú sa po rozhorúčenom asfalte aj cez zablatený les. Stretávajú divokú zver, bojujú s dehydratáciou aj vlastnou psychikou. Pre niekoho je to aktívna dovolenka, pre iných osobná výzva či príležitosť vyzbierať peniaze na dobrú vec. Ľudia ju absolvujú úplne sami, so psom, s partiou cudzích ľudí či dokonca s bábätkom na chrbte.
Cesta hrdinov SNP je najdlhšia turistická magistrála na Slovensku. Meria 770 kilometrov a siaha z Duklianskeho priesmyku na severovýchode Slovenska až na Devín. Trasa prechádza cez významné oblasti Slovenska, ktoré zohrali dôležitú úlohu počas Slovenského národného povstania, alebo počas oslobodzovania krajiny v rokoch 1944 až 1945 (názov trasy vznikol v roku 1956). Prejsť ju trvá približne 26 až 28 dní, bežecky je to asi 7 až 16 dní.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Hoci táto trasa patrí už desiatky rokov medzi najznámejšie diaľkové pochody v Česku aj na Slovensku, v poslednom čase sa o nej hovorí čoraz častejšie. Pre mnohých nadšencov pohybu a dobrodruhov je jej absolvovanie celoživotným snom. Či už sa „hecneš“ a prejdeš ju na jeden šup, alebo si cestu rozdelíš na etapy, určite si so sebou odnesieš zážitky na celý život.
Slovenskí rekordmani
Rekord v najrýchlejšie prebehnutej trase drží už od roku 1992 turista a amatérsky bežec Rudolf Pado. Cestu hrdinov SNP absolvoval za sedem dní, čo znamená, že denne prešiel v priemere 109 kilometrov s prevýšením 4 485,7 metra. Bez inteligentných hodiniek, praktických aplikácií v mobile a „supportu“ (podporného tímu).
Cestu prvýkrát absolvoval ešte ako tínedžer. „Mali sme 17 rokov a ‚naťažko‘, s hromadou absolútne zbytočných vecí vrátane sekery, sme to zvládli za 23 dní,“ povedal pre magazín Vetroplach. O šesť rokov vyrazil opäť, tentoraz na vlastnú päsť.
Vtedy mohol o iónových nápojoch, proteínových tyčinkách a „magnézku“ len snívať. „Stravovanie som neriešil z hľadiska racionálnej výživy, ale momentálnej chuti. Pri prameňoch som sa ‚nachľastal‘ do zásoby. Vodu som bral aj z potokov, veď keď som bol dieťa, pil som z pouličných mlák. Mal som aj tabletky na dezinfekciu vody,“ povedal pre magazín.
Ako väčšina ľudí, aj Rudolf bojoval s rôznymi bolesťami, so svalovicou a žalúdočnými problémami. Najväčším problémom dlhých trás je však zvyčajne psychika. Trápil ho nedostatok ľudského kontaktu a prenasledovala ho chuť na všetko sa vykašľať. „Psychicky som sa vzďaľoval od reálneho sveta. Nemal som parťáka a mojím sprievodcom bolo ticho.“
Orientoval sa podľa smerovníkov a trasu si pamätal z roku 1986. Buzolu so sebou nemal. „Cesta hrdinov SNP bola na desiatkach turistických máp 1 : 100 000, kto by to nosil? Podotýkam, v roku 1992 nevyzerali slovenské hory ako kôlňa na drevo,“ spomína Rudolf.
Ženský rekord drží bývalá bikiny fitneska Soňa Kopčoková, ktorá beh z Dukly na Devín zvládla bez cudzej pomoci za vyše 11 dní. Pre Denník N povedala, že prvých sedem dní mala pocit, že lieta, na ôsmy deň sa však dostala na hranicu svojich síl. „Často som zaspala len tak v tieni či pri lesnom chodníku. Pri najväčšej kríze prišla zimnica, budil ma klepot vlastných zubov. Absencia sprchy v druhej polovici spôsobila, že prsty na nohách mi začali opúchať a tvorili sa na nich pľuzgiere.“
S dieťaťom, so psom aj v mrazoch
Tvoja Cesta hrdinov SNP, samozrejme, nemusí vyzerať ako tá Rudolfova a rozhodne nemusí byť ani o športovom výkone ako v prípade Sone. Ján a Katka Bačovci sa ju rozhodli prejsť so svojou 9-mesačnou dcérkou Hankou na chrbte a o tomto dobrodružstve písali na svojom Instagrame @bacujeme. Keďže ich cieľom nebolo prebehnúť trasu za týždeň, ale aktívne stráviť rodičovskú dovolenku, trápilo ich aj podstatne menej vecí ako slovenských rekordmanov.
„Okrem drobných problémov spojených s chôdzou, ako otlaky a pálenie chodidiel, sme nemali žiadne vážne komplikácie s nohami ani chrbtom. Katka trikrát spadla, vždy bez akýchkoľvek následkov. Všetci traja sme si však prešli pomerne nepríjemnou brušnou virózou. Mali sme aj množstvo kliešťov a Katka dostala boreliózu. Ján schudol desať, Katka šesť kíl, Hanka pribrala,“ písali manželia na Instagrame. Ich náklad na chrbte nebol nikdy ľahší ako 21 kíl.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Spali v hoteli, v penziónoch, na horských chatách, v útulniach, u náhodných hostiteľov, v stane a dve noci aj u rodičov. Na mesačný „výlet“ spomínajú s radosťou. „Zažili sme neskutočnú pohostinnosť, spontánnosť, ochotu pomôcť a poradiť a nenesieme si žiaden negatívny zážitok. Kráčať, vidieť a spoznávať vlastnú krajinu je skvelá forma oddychu a sme šťastní, že sme sa na to dali.“
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Čo strašidelné zažil Patrik, ktorú túto cestu podnikol na vlastnú päsť na sklonku decembra.
- V akom stave sú slovenské útulne a čo všetko v nich nájdeš (aj to, čo nechceš).
- Ako dopadlo stretnutie „esenpéčkara“ Samiho Youssifa s medvedicou.
- Ako túto cestu zvládla Petra sama so svojím psom.
- Ako si naplánovať trasu a na čo by si určite nemal zabudnúť.
- Na ktorú stránku ísť a aké aplikácie si nainštalovať, ak chceš, aby tvoja cesta dopadla podľa predstáv.
