„Slováci sú srdeční a milí ľudia, žije sa tu dobre,“ zhodujú sa všetci štyria Afganci, s ktorými sme sa rozprávali o úteku pred Talibanom. Všetci sú vzdelaní, pracujú a plynulo hovoria po slovensky. Slovensko je dnes ich domovom.
„Afganci sa nedajú integrovať, a preto je potrebné pomôcť ich zachrániť v ich prirodzenom prostredí, v ich civilizačnom okruhu ich relígií, čím sú okolité štáty,“ vyhlásil pred pár dňami predseda parlamentu Boris Kollár.
Desiatky afganských lekárov, profesorov či umelcov na Slovensku sú však dôkaz o opaku. Žijú tu už celé desaťročia a plynule rozprávajú po slovensky. Občas dokonca s východniarskym prízvukom. Okrem zdravotnej starostlivosti pomáhajú rozvíjať slovenskú spoločnosť či vzdelávať deti. Rozprávali sme sa so štyrmi výnimočnými Afgancami a Afgankami. Všetci sa na niečom zhodujú – Slováci sú srdeční ľudia a Slovensko je ich domovom.
- Štyri príbehy výnimočných ľudí z Afganistanu, ktorí žijú na Slovensku.
- Prečo museli odísť z Afganistanu a žiť v exile.
- Aké mali zážitky s Talibanom.
- Čo si myslia o Slovákoch.
- Prečo sa rozhodli zostať na Slovensku, i keď mohli žiť v západnej Európe.
- Aký odkaz majú pre Borisa Kollára.
Manželia Rahim a Fauzia A.
Detský lekár Rahim A. prišiel ako študent medicíny cez program podobný Erasmu. Študijný pobyt sa však pretiahol na 35 rokov. V deväťdesiatych rokoch bol totiž Afganistan obsadený Talibanom a Rahim sa nemohol vrátiť domov. Zrazu bol totiž nepriateľom štátu. Jeho manželka Fauzia za ním pricestovala neskôr. Chcela žiť v slobodnej krajine, kde bude mať možnosť vzdelávať sa, aj keď je žena.
Aké to bolo, keď ste sem prišli?
Rahim: Keď som začal študovať na Slovensku, v Afganistane bola demokracia. Spolu so spolužiakmi sme nemali v úmysle zostať tu, chceli sme doštudovať medicínu a vrátiť sa domov. Mali sme nachystané letenky, no po prevrate sa to nedalo. V Afganistane nás vnímali ako nepriateľov a bolo by to pre nás nebezpečné.
Cítim sa ako Slovák. Svoj pôvod však nechcem zakrývať, je súčasťou mojej identity.
Tak ste začali budovať svoj život na Slovensku. Rahim: Vytvorili sme si zázemie, začali sme pracovať a dnes je Slovensko náš domov. Deti tu vyrástli, študujú na školách. Cítim sa ako Slovák. Svoj pôvod však nechcem zakrývať, je súčasťou mojej identity. Som vďačný Slovensku a mám rád Slovákov, nikdy som tu nemal žiadny problém pre to, kto som.
Fauzia: Keď som vedela, že mám možnosť študovať, prišla som sem. Teraz si dokončujem bakalárske štúdium ošetrovateľstva na univerzite v Prešove. No neviem, ako ďalej. Moja rodina je ohrozená a stále nad tým rozmýšľam.
V akej situácii je vaša rodina v Afganistane?
Fauzia: Môj otec pracoval na oddelení ministerstva vnútra proti terorizmu, moja sestra pracovala v nadácii na podporu práv žien. Sú v extrémnom nebezpečenstve. Všetkých desať členov mojej rodiny sa teraz musí stále schovávať niekde inde. Vôbec nevedia, čo majú robiť.
Rahim: Ak by bola situácia v Afganistane bezpečná, Fauziin otec by sem nepotreboval ísť. Je to dôchodca, ktorý chce svoj život dožiť v mieri. No neviem si predstaviť, ako sa teraz bojí. Nikto z našej rodiny teraz nevychádza z domu, boja sa každého zaklopania na dvere. Žijú v strachu.
Zobrazit příspěvek na Instagramu
Malo by Slovensko poslať ďalší vojenský špeciál kvôli záchrane Afgancov?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Štyri príbehy výnimočných ľudí z Afganistanu, ktorí žijú na Slovensku.
- Prečo museli odísť z Afganistanu a žiť v exile.
- Aké mali zážitky s Talibanom.
- Čo si myslia o Slovákoch.
- Aký odkaz majú pre Borisa Kollára.
