Ako sa nás snažili zbaliť homosexuáli a ako vyzeral striptíz jedného z návštevníkov pri tyči?
„Heterodievčatá, rovnako ako homosexuáli, sa u nás cítia bezpečne a môžu byť samy sebou. Na naše akcie posledné roky chodí stále viac heterákov, pretože sú veľmi mierumilovné, pokojné a nie sú tam žiadne bitky,“ prezrádza pre Refresher zakladateľ gay klubu Apollon Miloslav Horník.
Aj napriek tomu, že Slovensko je v rámci Európy vnímané skôr ako konzervatívnejšia krajina, naše hlavné mesto bolo vždy o čosi liberálnejšie. Prvé podniky a zariadenia určené pre LGBT+ komunitu tu začali vznikať už v 90. rokoch minulého storočia a v roku 2005 dokonca britský denník The Times zaradil Bratislavu medzi 5 najatraktívnejších miest pre homosexuálov.
Apollon, v ktorom sme boli, vznikol v roku 1995 a ide o vôbec prvý gay klub na Slovensku. Navštívili sme ho a zisťovali, ako sa v piatok večer zabáva gay komunita v Bratislave, ako sa párty v klube určenom pre homosexuálov líši od „obyčajných“ diskoték alebo aké typy ľudí ho navštevujú. Jedinečnú atmosféru sme si vyskúšali na vlastnej koži.
- Ako vznikol prvý gay klub na Slovensku a ako to v ňom vyzeralo v postkomunistickej dobe.
- Akí ľudia navštevujú Apollon.
- Prečo tam chodí toľko heterožien.
- Ako sa nás snažili baliť homosexuáli.
- Čo najbizarnejšie sme tam počas reportáže zažili.
- Či tam chodia robiť problémy náckovia a homofóbovia.
- V čom nás gay klub pozitívne prekvapil.
- Čo sa stalo, keď sme do niekoho nechtiac drgli.
Prvý na Slovensku, kedysi pre gayov prevádzkoval aj linku dôvery
Apollon, alebo Áčko, ako ho miestni nazývajú, funguje na Panenskej ulici už viac ako 26 rokov. V centre Starého Mesta na Palisádach poskytuje slobodu a útočisko pre členov LGBT+ komunity, ktorí sa chcú zabávať bez zbytočných a často nepríjemných pohľadov okolia. Stal sa fenoménom nielen pre gay Slovákov, ale aj Čechov.
Tí sa tu stretávali už v chladnej postkomunistickej dobe, počas ktorej nebolo pre ľudí s inou orientáciou jednoduché priznávať ju na verejnosti. V začiatkoch Apollon dokonca prevádzkoval aj linku dôvery pre celú LGBT+ komunitu.
„Pomáhali sme všetkým, ktorí boli spoločnosťou utláčaní a diskriminovaní pre svoju orientáciu,“ prezrádza pre Refresher majiteľ a spoluzakladateľ Apollonu Miloslav Horník. Postupom času sa Áčko dokázalo etablovať medzi bratislavskú klubovú scénu.
Gay klub postupne začali okrem LGBT+ komunity navštevovať rôzni iní návštevníci, známi dídžeji, umelci a speváci. Diskotéky fungujú každý piatok a sobotu, pričom klub je otvorený celý týždeň okrem pondelka. Návštevnosť je aj napriek menším rozmerom klubu pomerne vysoká, podľa Horníka je to v priemere okolo 150 až 200 ľudí za noc, počas väčších akcií ako Silvester aj 250 a viac, no sú limitovaní kapacitou.
My sme sa do Apollonu vybrali v ideálny „párty čas“, a teda v piatok tesne pred polnocou. Spočiatku sme klub na pomerne tichej ulici museli hľadať, jeho bránu sme našli len vďaka osvetlenému bielemu nápisu s logom podniku. Žiaden hluk ani hudba sa totiž vonku neozývali. Klub sa totiž nachádza v podzemí.
Pred bránou stáli dvaja milí a nekonfliktní esbéeskári (čo je v slovenských disko baroch celkom rarita), ktorí nám predali lístok za 5 eur, dostali sme zelenú pečiatku s nápisom Áčko, odložili si veci v šatni a pokračovali schodmi dolu do útrob legendárneho gay podniku.
Heterodievčatá sa v gay klube cítia bezpečnejšie
Ako prvé nás prekvapili pomerne stiesnené chodby v priechodoch medzi jednotlivými miestnosťami v klube. Aj so sklonenou hlavou sme sa neraz udreli o strop. Prvá miestnosť, do ktorej po vstupe vojdeš, slúži na príjemné sedenie v svietiacich fosforových a modro-fialových farbách. Sú tu gauče, kreslá, stoly a konverzujúci ľudia s alkoholickými nápojmi.
V celom podniku je dovolené fajčiť, no aj napriek tomu to veľmi neprekáža ani v prípade, že si nefajčiar. Ani zďaleka nejde o taký ten klasický zafajčený pajzel. Ak by si pokračoval ďalej, natrafíš na menšiu miestnosť, kde sa nachádza prvý bar. Väčšina ľudí tu stojí a rozpráva sa alebo čaká na objednávku.
Napravo od baru sa nachádza vôbec najväčšia miestnosť s tanečným parketom, kde obvykle hrá DJ a tancuje množstvo ľudí. Inak to nebolo ani pri našej návšteve. Zaujímavé však bolo, že aj napriek tomu, že ide o gay klub, stretli sme množstvo heterosexuálnych párikov alebo slobodných heterodievčat.
„Chodíme sem s kamoškami skoro každý piatok. Je to tu omnoho bezpečnejšie a slobodnejšie ako v iných kluboch v centre. Nelepia sa na nás žiadni úchylní chlapi, nikto nás neobťažuje a nestretávame sa so zbytočnými prejavmi sexizmu. Môžeme si obliecť čokoľvek, je to úžasný pocit,“ prezradila jedna z návštevníčok.
Tento fenomén si všimol aj majiteľ. „Heterodievčatá, rovnako ako homosexuáli, sa tu cítia bezpečne a môžu byť samy sebou. Na naše akcie posledné roky chodí stále viac heterákov, pretože sú veľmi mierumilovné, pokojné a nie sú tam žiadne bitky. Ale kedysi to tak nebolo, vo svojich začiatkoch sa tu stretávala len uzavretá skupina gayov a heteráci mali zákaz vstupu,“ spomína Horník.
Postupom času však klub otvorili aj širšej verejnosti a z pôvodného názvu Apollon Gay Club odstránili slovo Gay, čím deklarovali, že v podniku sú vítaní všetci návštevníci s otvorenou mysľou, ktorí majú radi slobodnú a mierumilovnú zábavu.
„Bol dopyt po našom klube aj medzi heterosexuálmi. Bolo to aj preto, lebo mladí gayovia majú často veľa kamarátok, s ktorými sa chceli chodiť baviť spoločne. To, samozrejme, začalo priťahovať ďalšiu klientelu. Dnes už to nie je striktne len pre gay komunitu,“ prezrádza majiteľ.
Okrem heterosexuálnych dievčat sa však do klubu chodia zabávať aj mnohí heterosexuálni muži, ktorým neprekáža nálepka gay klubu. Dokonca sme boli svedkami pomerne bizarného rozhovoru medzi príslušníkom LGBTI+ komunity a mladým heterochlapcom. „Mišo, ty čo tu robíš, však ty si heterák,“ ozval sa so smiechom gay, ktorý v dave spoznal svojho kamaráta. Ten odpovedal len úsmevom a štrngnutím pohára.
Zabávať sa sem chodia aj známe osobnosti, ktoré svoju orientáciu držia v tajnosti
V Apollone sme mali možnosť vidieť skutočne široké spektrum ľudí. Okrem gayov sa sem chodia zabávať aj lesbičky, transľudia a heterosexuáli rôznych vekových kategórií. Počas našej návštevy prevažovali mladí študenti, ale nechýbalo ani mnoho tridsiatnikov a starších.
„Dá sa povedať, že k nám chodia prakticky všetky vekové kategórie. Od najmladších z radov študentov od 18 rokov, mladších ani nepúšťame, až po 60-ročných návštevníkov. Gro však, samozrejme, tvoria mladí ľudia, čo súvisí aj s chuťou zabávať sa u mladších. Ale spektrum je rôznorodé, takisto ako spektrum rôznych orientácií,“ hovorí majiteľ.
Na rozdiel od iných klubov, ktoré majú biletárov vnútri, ochranka Apollonu stojí vždy vonku pred vchodom a filtruje návštevníkov už pri bráne. „Toto je o nás známe a bolo to uverejnené aj v jednom nemenovanom slovenskom týždenníku, že máme veľmi dobre organizovaný vstup do podniku, čo sa týka ochrany a zabezpečenia,“ prezrádza Horník.
To je vraj aj jedným z dôvodov, prečo tu môžeš stretnúť aj mediálne známe osobnosti a celebrity nielen zo slovenského, ale aj z českého šoubiznisu. Cítia sa tu vraj bezpečnejšie a je tam väčšia miera anonymity. Donedávna bolo v podniku totiž zakázané aj fotografovať.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Osobnosti z akých sfér šoubiznisu chodia do Apollonu.
- Ako predchádzajú konfliktom s netolerantnými ľuďmi.
- Aké sexuálne prejavy sme videli.
- Ako vyzeral striptíz jedného z návštevníkov pri tyči.
- Ako sa na podniku podpísala koronakríza.
- Čo sa stalo, keď sme do niekoho nechtiac drgli.
