Vo štvrtok namerali v Hurbanove až 38 °C. My sme tieto tropické teplá zažili na vlastnej koži.
Čo myslíš, urobila sa nám praženica pod čelným sklom auta, ktoré sme vystavili najväčšiemu slnku, a za aký čas sa nám podľa teba roztopil nanuk v tieni? Podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu bol včerajší deň najteplejším v tomto roku. Neznesiteľných 39 °C namerali na stanici Mužla na juhovýchode Podunajskej nížiny a len o jeden stupeň Celzia menej zaznamenali v meste Hurbanovo, kde sme sa nachádzali aj my.
Na vlastnej koži sme si vyskúšali, ako nebezpečné môžu byť tropické teploty pre ľudský organizmus, a zisťovali sme, aké opatrenia bolo nútené zaviesť mesto, aby predišlo kolapsom obyvateľov, ale aj to, ako s teplom bojujú oni sami.
Okrem návštevy tamojšej meteorologickej stanice a mestského úradu sme si pripravili aj zopár testov, ktoré reflektovali, ako veľmi bolo v Hurbanove horúco.
- Ako vedenie mesta Hurbanovo chráni svojich obyvateľov pred negatívnymi zdravotnými dosahmi horúčav.
- Prečo hasiči neochladzujú rozhorúčené asfaltové cesty v meste.
- Ako sa horúčavy odzrkadlili na našom zdraví a na potravinách, ktoré sme nechali hodinu a pol na palubnej doske auta.
- O tom, ako sme sme navštívili miestnu meteorologickú stanicu.
- Koľko stupňov Celzia bolo v Hurbanove, keď sme o piatej poobede odchádzali domov.
Neznesiteľné teplo už na obed
Do Hurbanova naša posádka dorazila už krátko po dvanástej hodine. Hoci výstraha pred tropickými teplami platila až od štrnástej, v meste bolo i tak neznesiteľne. Stačilo stráviť pár minút v rozpálených uliciach a pot sa z nás doslova lial. Či sme išli po slnku alebo zastali v tieni, horúčavy nás atakovali rovnako. Pred teplom nebolo úniku.
Podľa údajov jedného z mestských teplomerov bolo v Hurbanove v čase 12.20 h len 34 °C, avšak už vtedy sme sa cítili ako uprostred púšte. Nedokázali sme si ani predstaviť, čo príde o pár hodín, keďže sa malo otepliť ešte o ďalšie štyri stupne.
Auto sme zaparkovali pred miestny supermarket čo najviac na slnko, aby sme mohli vyskúšať malý experiment. Na jeho palubovku sme umiestnili (už napoly roztopenú) čokoládu, rozbité vajíčko na panvici a vrecko s nevypukaným popcornom. Na sedadlo vodiča sme položili teplomer, auto zatvorili a opustili ho na hodinu a pol. Boli sme zvedaví, ako veľmi sa dokáže roztopiť čokoláda a či sa nám pripraví praženica a popcorn.
Naše prvé kroky viedli na mestský úrad, kde nás privítala zástupkyňa primátora Mária Hamranová. Podľa jej slov práve v tento deň v meste očakávali najvyššie teploty od začiatku roka. Prezradila nám, že už deň vopred prostredníctvom mestského rozhlasu upozorňovali občanov, nech sa od jedenástej hodiny nezdržiavajú vonku a na uliciach a aby vychádzali len v nutných prípadoch. To vysvetľovalo, prečo v čase nášho príchodu mesto zívalo prázdnotou.
Hasiči pripravení na to najhoršie
Podľa Márie Hamranovej mesto v rámci opatrení pred tropickým teplom pozmenilo aj pracovný čas zamestnancov technického úseku, ktorí sú zodpovední za kosenie a čistenie ulíc. „Do práce nastúpili už o šiestej ráno a pracovný čas sme im skrátili tak, aby boli už o trinástej doma,“ dodala s tým, že okrem iného im zabezpečili aj pitný režim vrátane minerálnej vody, ktorá je v teplách pre ľudský organizmus prospešná.
Napriek tomu, že asfalt na cestách bol rozpálený na lávu, mesto nezabezpečilo jeho polievanie. To nám Mária Hamranová vyargumentovala s tým, že hoci majú dobrovoľný hasičský zbor, ktorý má dokonca k dispozícii auto, vďaka čomu by sa dalo ochladzovanie ciest realizovať, momentálne je v pohotovosti.
„Každú sekundu číhajú, či sa v dôsledku teplôt nevznieti požiar a nebudú musieť mať okamžitý výjazd. Začala sa aj žatva a musia dávať pozor, aby niektoré z mechanizmov nezačali horieť. Preto sme spomínané auto nevyužili,“ dodala s tým, že domáci si chodníky pred svojimi domami polievajú svojpomocne.
Útočiskom pred teplom sú vraj parky
Zástupkyňa primátora nám povedala, že obyvatelia sa najlepšie môžu schladiť v zrekonštruovanom parku vedľa pivovaru, avšak aj tu je teplota nižšia iba o pár stupňov. „Okrem neho máme aj ďalšie parky, napríklad pri hvezdárni,“ dodala s tým, že nedávno vysadili vyše sto stromov, ktoré už o rok môžu domácim zabezpečiť väčší chládok. Jej slová nás inšpirovali, aby sme neskôr navštívili spomínané parky aj my, ale nikde nebolo ani nohy.
Mária Hamranová tvrdí, že mesto počas tohto roka nedostalo žiadnu informáciu, že by niektorí z obyvateľov skolaboval v dôsledku tepla. „Dnes som síce počula sanitku, ale mohlo to byť pre čokoľvek iné.“
Pred kolapsom varuje ľudí aj miestna občianska poriadková služba, ktorá bola poverená, aby navštívila čakárne ambulancií a pacientov upozornila, nech sa v nich nezdržujú viac ako treba. Po jedenástej hodine občanom ponúkali aj pitnú vodu. „V Hurbanove máme aj pitné stojany alebo artézsku vodu, kde sa dá minimálne osviežiť, ale aj napiť,“ dodala Mária Hamranová na záver.
Teplotný rekord nepadne
Z mestského úradu sme sa upoteným krokom vybrali na prehliadku miestnej meteorologickej stanice vzdialenej len niekoľko desiatok metrov. Teplo však nabralo na sile, a tak nám aj krátky presun pripadal nekonečný. Keď sme sa ocitli v cieli, ručičkové hodiny visiace v sklenenom výklade pred stanicou hlásali, že o päť minút odbije jedna hodina. Teplomer ukazoval 37 °C, avšak neskôr sa ukázalo, že išlo o nepresný údaj.
Po chvíľke čakania pred hlavných vchodom meteorologickej stanice sa vo dverách objavil sympatický chlapík v bielej károvanej košeli, zamestnanec Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ). Predstavil sa nám ako Miroslav.
Z verandy nás zaviedol za budovu, kde sa na konci areálu nachádza meteorologická záhradka. Cestou nám vysvetlil, že náplňou jeho práce je každú hodinu monitorovať presné údaje z prístrojov, zapísať ich a odoslať do centrály SHMÚ. Dodal, že dnes síce bude naozaj horúco a predpovedá sa, že teplota v tejto oblasti dosiahne až 38 °C, rekord z roku 2007 neprekonáme. „To by sme museli namerať viac než 40,3 °C.“
Teplotu zisťujeme s odborníkom
Keď sme dorazili do záhradky, rozprestieralo sa pred nami more zvláštnych prístrojov. Miroslava sme sa opýtali, ktorý na čo slúžil, a on nám urobil rýchlu exkurziu.
Na pozemku sa nachádzali rôzne veľmi presné teplomery vrátane prízemného teplomera – teplomery, ktoré merali teplotu vnútri neporastenej pôdy, ale aj pôdy s trávnatým porastom. Nechýbali ani zrážkomery ako ombograf či výparomer.
Keď sme Miroslava poprosili, či by s nami nezmeral teplotu, zaviedol nás k malej búdke privarenej na konštrukcii pripomínajúcej malý stožiar. V jej vnútri sa opäť nachádzali ďalšie teplomery a čudesné prístroje. Odborník nahliadol dnu a zahlásil, že je presne 36,7 °C. Pripomíname: na nevydržanie bolo vonku už vtedy, krátko po jednej, avšak výstraha platila až od štrnástej.
Výsledky experimentov
Po hodine sme sa rozhodli ísť skontrolovať náš experiment. Na parkovisko sme dorazili „mŕtvi“ a spotení krátko po jednej hodine. V neskutočnom teple sme museli počkať ešte pol hodiny, aby sme mohli skontrolovať výsledok.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako sa horúčava odzrkadlili na našom zdraví a na potravinách, ktoré sme nechali tri hodiny na palubnej doske auta.
- Koľko stupňov Celzia nakoniec bolo maximálne v Hurbanove.
- Ako sa chladia miestni obyvatelia.
- Čo nám povedal hurbanovský taxikár na to, že sme nikoho v uliciach nestretli.
- Koľko stupňov Celzia bolo v Hurbanove, keď sme o piatej poobede odchádzali domov.
