Mimo pandémie býva mešita preplnená, ľudia sa musia na modlitby hlásiť cez aplikáciu.
Ľudia im rozbili okno tyčou a sklené črepy skončili až v modlitebni. Inokedy sa im zas vyhrážali smrťou alebo im na dvere zavesili kus prasaťa. Aj takéto útoky si musela zažiť prvá česká mešita v Brne a moslimovia, ktorých sme sa v nej rozhodli navštíviť.
Boja sa Česi a Slováci islamu z oprávnených dôvodov a na základe vlastných skúseností alebo preto, že sa vôbec nepokúsili moslimov spoznať? Je dôvod, prečo by mali mať strach z veriacich, ktorí sa sami dištancujú od extrémistov?
- Aké majú moslimovia skúsenosti s Čechmi.
- Prečo sa náš sprievodca Ahmad rozhodol študovať a žiť v Česku.
- Prečo by moslimovia v Brne potrebovali ďalšiu mešitu.
- Ako moslimovia fungovali cez pandémiu.
- Ako vyzerá mužská a ženská modlitebňa.
Nevýrazná budova, ktorú by si ľahko prehliadol
Pokiaľ by v roku 2021 neexistovalo GPS, nájsť mešitu v Brne by mohol byť celkom tvrdý oriešok. Budova na Vídeňskej ulici totiž pôsobí veľmi skromne, pretože podľa dohody s mestom nemôže mať kupolu ani minaret. Od okolitých stavieb v mestskej štvrti Štýřice sa odlišuje len minimálne. Jej najvýraznejšou črtou je nápis nad dverami, ktorý predstavuje takzvanú šahádu – vyznanie viery. V preklade znamená: Nie je božstva okrem Alaha (Boha) a Mohamed je jeho posol. Mešita v Brne stojí od roku 1998 a za ten čas si na ňu už väčšina obyvateľov zjavne zvykla.
Na mieste pred budovou sme stáli dobrých 15 až 20 minút a všimli sme si, že sme jediní, kto o ňu javí záujem. Všetci okoloidúci kráčali ďalej a mešitu míňali pohľadom, ktorým dávali najavo, že pre nich nie je žiadnou novinkou.
V roku 1998 však bola vo veľkom centre pozornosti. Niektorí obyvatelia Brna vtedy prišli s petíciami proti jej výstavbe a usporiadali preto aj protest. Nakoniec však dalo mesto výstavbe zelenú.
Približne o piatej hodine sme sa pred budovou stretli s miestnym moslimom Ahmadom, ktorý nám ochotne robil sprievodcu. Ahmad pochádza zo Sudánu, kde žije aj celá jeho rodina. Do Brna sa presťahoval v roku 2006, vyštudoval tu Vysoké učení technické (VUT) a zamestnal sa ako ítečkár.
„Situácia v našej domovine nie je ideálna. Keď pracujem v Brne, svojej rodine pomôžem viac, ako keby som bol v Sudáne. Hlavne po finančnej stránke,“ objasnil nám dôvody, prečo sa rozhodol žiť v Česku. Spolužitie s obyvateľmi v meste je podľa neho zväčša bezproblémové. Aj on si však v súvislosti so svojou vierou zažil isté strasti.
„Odkedy som v Brne, vzhľadom na svoju vieru som si osobne zažil problémy tak trikrát až štyrikrát,“ povedal. Na otázku, čo ľuďom na jeho viere prekážalo, reagoval smiechom a zdvihnutím oboch rúk, čím naznačil, že sám netuší. Ihneď však dodal, že podľa jeho názoru je najväčším problémom ľudská nevedomosť.
„Keby ľudia venovali svoj čas tomu, aby sa s nami pokúsili zoznámiť, zistili by, že sme úplne normálni ako všetci ostatní. Žijeme tu, pracujeme, chceme fungovať bez problémov a nikomu neubližovať. Hlavné je, aby sa ľudia medzi sebou navzájom rešpektovali,“ uviedol.
Hlava prasaťa na kľučke
Ľudia v Česku sú podľa jeho názoru v súčasnosti oproti roku 2006 voči moslimom omnoho tolerantnejší. Odkedy mešita stojí, sa však predsa len našlo viacero výrazných nenávistných incidentov. V zime 2013 niekto zavesil na hlavné dvere mešity bravčové mäso a pred vchod vysypal kosti. Chcel tak uraziť moslimov, pre ktorých je konzumácia bravčového mäsa zakázaná.
V lete 2015 neznámy páchateľ rozbil sklo mešity kovovou tyčou a v roku 2016 sa pred budovou stretlo zhruba sto protestujúcich, ktorí provokovali moslimov jedením bravčového mäsa a pitím alkoholu. Začiatkom roka 2020 sa zase niekto „vyhral“ na budove mešity so sprejom, ktorým napísal „Nešírte islam v ČR! Inak vás zabijeme“. Polícia však, nanešťastie, vinníkov nedostala.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Čo sa učia deti v mešite.
- Ako by moslimovia oslávili koniec ramadánu, keby nebola pandémia.
- Čím by sme mohli veriacich v mešite pohoršiť.
- Prečo sa ženy modlia oddelene.
- Ako vníma moslimská obec z Brna radikálnych islamistov a prečo u nich nemajú priestor.
