Vláda ho síce predĺžila o 30 dní, ale bez schválenia parlamentu sa po 20 dňoch končí automaticky.
Aktuálne platný núdzový stav vláda predĺžila 26. apríla o ďalších 30 dní. Bez schválenia parlamentom však nemôže trvať dlhšie ako 20 dní. Znamená to, že budúci utorok 18. mája prestane platiť automaticky, ak ho dovtedy poslanci nepodporia. Podľa informácií denníka SME to vyzerá, že už ho naozaj nechcú predlžovať.
Parlament ho asi neodobrí
Hnutie Sme rodina už v apríli avizovalo, že predĺženie nepodporí. „V Sme rodina už nechceme predlžovať tento núdzový stav, pokiaľ sa nepredĺženie neprejaví negatívne na zdraví a životoch ľudí,“ povedal vtedy šéf hnutia Boris Kollár. Ak teda bude v nemocniciach podľa Kollárových slov 500 či 600 ľudí (aktuálne ich je tam okolo tisíc), tak za predĺženie nezahlasujú.
Denníku SME tento postoj potvrdil šéf klubu Peter Pčolinský. Podľa jeho slov na predĺženie už nie je vôľa. Podobne reagujú aj poslanci zo SaS a Za ľudí.
Šéf strany a vicepremiér Richard Sulík s ministrom zahraničných vecí Ivanom Korčokom uznesenie v apríli už nepodporili, pretože nesúhlasili so zákazom vychádzania. Aj premiér Eduard Heger prednedávnom vyhlásil, že núdzový stav nechcú predlžovať bezdôvodne.
Podľa denníka SME zatiaľ poslanci klubu Za ľudí rozhodnutí nie sú. Ich šéfka Jana Žitňanská hovorí, že sa poradia s odborníkmi. „Vidíme to však tak, že by núdzový stav už mal byť zrušený, keďže epidemiologická situácia sa zlepšuje.“
Pokiaľ ide o odborníkov, hlavná epidemiologička ministerstva zdravotníctva Henrieta Hudečková pre SME povedala, že by sme aktuálnu pandemickú situáciu už vedeli zvládnuť aj bez obmedzenia pohybu. „V niektorých okresoch síce ešte vidíme rast infikovaných, ale na väčšine územia je priaznivý vývoj.“
Bez núdzového stavu môže nastať chaos v nemocniciach
V prípade, že poslanci v parlamente poslednému predĺženiu nedajú zelenú, skončí sa predčasne (o desať dní skôr) už budúci týždeň. Platiť prestane automaticky v noci z pondelka na utorok a tým sa skončí aj zákaz vychádzania, zákaz organizovať hromadné podujatia alebo sa na nich zúčastňovať a napríklad aj zákaz protestovať.
Problém môže nastať najmä v oblasti zdravotníctva. Bez núdzového stavu môžu zdravotníci štrajkovať či podať výpoveď, čo im teraz umožnené nie je. Podľa informácií denníka SME o tom diskutuje vláda, pripravujú aj návrh, ktorý by udržal núdzový režim v nemocniciach bez potreby núdzového stavu. Po viac ako roku by totiž mohol nastať výpadok zdravotníkov, ktorý si počas pandémie nemôžeme dovoliť.
Núdzový stav prvýkrát vyhlásila ešte vláda Petra Pellegriniho 16. marca 2020. V uplynulom roku ho vláda predlžovala trikrát, pričom spočiatku šlo najmä o možnosť prinútiť zdravotníckych zamestnancov pracovať, neskôr sa rozšíril aj na domovy sociálnych služieb. Zákaz zhromažďovania sa platí na Slovensku od Veľkej noci 2020. „Pauzu“ sme si dopriali v letných mesiacoch, vláda Igora Matoviča núdzový stav opäť vyhlásila 1. októbra 2020.
Od decembra ho vláda využila štyrikrát, pričom schválili zmenu ústavného zákona, vďaka čomu môže trvať dlhšie ako 90 dní, no vláda ho môže predĺžiť najviac na 45 dní.
