O 30 rokov môže naša krajina z pohľadu klímy vyzerať úplne inak.
Zimy sú príliš teplé, na juhu prakticky bez snehu. Letá sú príliš dlhé, na úkor jari a jesene. Prakticky sa s myšlienkou štyroch jasne oddelených ročných období môžeme rozlúčiť a táto zmena veľmi ovplyvní klimatické podmienky na Slovensku. Podľa klimatológa Jozefa Pecha pocítime zmeny možno už o 30 rokov. Pre TASR okrem iného zhodnotil, že začíname mať nepravidelné zrážky a dlhodobý problém so suchom, dokonca aj s nedostatkom vody.
Sucho a nárazové lejaky
Nedostatok vody je podľa Pecha zatiaľ dočasný. „Ale ako bude klimatická zmena postupovať ďalej, situácia s vodou sa bude veľmi pravdepodobne len zhoršovať,“ povedal. Problematické sú aj intenzívne letné lejaky. Búrky spôsobujú škody, najmä ak ich sprevádza silný vietor.
Silné dažde znemožňujú práce na poliach, cez vodu a blato poľnohospodári nedokážu zobrať úrodu z polí včas. Stalo sa to aj minulý rok. „Veľmi suchá jar, keď sa začali v máji šíriť obavy o budúcu úrodu, a mokrá a zablatená jeseň. Dôsledkom bolo, že na niektorých poliach s kukuricou sme videli kombajny až v januári 2021,“ vraví klimatológ.
No okrem výrazných dažďov klimatické zmeny so sebou nevyhnutne prinášajú aj sucho. Podľa Pecha nás môže zasiahnuť každý rok, a to kedykoľvek počas celého roka.
Podľa neho sa slovenská klíma čoraz viac podobá na stredomorskú. Jediné, čo nám chýba, je more. O sto rokov budú naše vodné zdroje závisieť od zrážok, a ak budú nespoľahlivé či nepravidelné, problémy so suchom sa len prehĺbia. Aké zlé to bude, podľa jeho slov záleží na krokoch, ktoré podnikneme, aby sme sa so situáciou vyrovnali.
Parlament klimatické zmeny len eviduje
Už vo februári Pecho varoval pred zmenami, ktorými si slovenská klíma prechádza. Rok 2020 označil za jeden z najteplejších rokov v histórii od začiatku meteorologických meraní na Slovensku.
Pribúdajú u nás tropické dni, máme nadnormálne teploty a ničivé letné búrky. Bol to rok krajných extrémov a veľkých zvratov. Zároveň ide o celosvetovo najteplejší rok spolu s rokom 2016 za posledných 140 rokov.
Pokiaľ ide o reakciu zo strany vlády, poslanci nevyhlásili klimatickú krízu, ktorú chcelo viac ako 127-tisíc ľudí. Petíciu s názvom Za klímu, za budúcnosť len formálne vzali na vedomie.
