Prečo sa ženy boja chodiť po ulici samy a čo s tým môžeme urobiť?
Sarah Everardová kráčala 3. marca domov. Tridsaťtriročná Britka odišla z domu kamaráta v južnom Londýne okolo deviatej večer. Naposledy ju v ten večer zachytila bezpečnostná kamera pri tom, ako kráčala po ulici, do svojho domu však už neprišla. Niekto ju uniesol a zavraždil.
Jej osud teraz máta milióny žien po celom svete. Všetky sa pýtajú: čím si to ona zaslúžila? Môže sa to stať aj mne?
„Pomáhať a chrániť“
Z únosu a vraždy je obvinený 48-ročný policajt, príslušník londýnskej Metropolitnej polície Wayne Couzens, ktorého zatkli aj pre podozrenie z obnažovania sa na verejnosti, nesúvisiace s prípadom Everardovej.
Mala na sebe výrazné, zapamätateľné oblečenie, pohodlné topánky vhodné aj na behanie a naschvál si zvolila dlhšiu trasu po dobre osvetlených uličkách, na ktorých ešte bol dostatok ľudí. Svojmu priateľovi dala vedieť, že je na ceste domov. Urobila všetko pre to, aby bola v bezpečí, no žiadne z týchto opatrení jej nepomohlo: Couzens ju údajne uniesol a neskôr zavraždil. Jej telo našli 78 kilometrov od miesta, kde ju naposledy videli.
Jej smrť vzbudila nielen celonárodnú, ale celosvetovú debatu o bezpečnosti žien. V Londýne cez víkend zorganizovali aj pietnu spomienku, ktorú musela rozpúšťať polícia. Účastníci, predovšetkým ženy, okrem iného skandovali „zatknite svojich vlastných“. Protest rozháňali pre protipandemické opatrenia, iné zákony demonštranti neporušovali, informuje BBC.
Dva londýnske hotely oficiálne ponúkli svoje služby: ženy a dievčatá, ktoré sa na ulici boja alebo majú dojem, že ich prenasledujú, pozývajú do hotela. Majú sa nahlásiť na recepcii, kde im pomôžu bezpečne sa dostať domov. Mnohé feministické stránky začali zdieľať praktické tipy, ako byť v bezpečí.
Napríklad si ženy môžu nainštalovať jednu z týchto šiestich aplikácií na zdieľanie GPS polohy a rýchle privolanie pomoci. Svetové médiá ako BBC, CNN, New York Times, Wall Street Journal, The Guardian a ďalšie píšu o tom, ako sa ich čitateľky boja chodiť po nociach po ulici.
Písali nám aj naše čitateľky, je to hlboko vryté v každej ženskej mysli: nechoď neskoro domov, nebuď vyzývavo oblečená, nepohybuj sa v tmavých uličkách... Súbor príkazov a zákazov máme naučený lepšie ako nejaké maturitné zadanie. Z tohto týždňa plného hrôzy však zostávajú nezodpovedané dve otázky:
Prečo majú ženy strach? A čo s tým môžu muži spraviť?
Rešpekt, pripravenosť, strach: Nazvi to, ako chceš, no nezabudni si slzák
Vyhnúť sa neosvetleným miestam, nejsť po zotmení sama, nemať na sebe vyzývavé oblečenie či nepohodlné topánky. Dievčatá od malička rátajú s nebezpečenstvom na ulici, vychovávame ich tým však nielen k opatrnosti, ale aj strachu z niečoho takého obyčajného, ako je cesta z práce domov.
Tieto poučky od rodičov a dobre mienené rady starších žien potom posilňujú zážitky, ktorých má veľké množstvo žien až priveľa. Aj nám sa ozvalo množstvo čitateliek s rozličnými príbehmi, od obchytkávania a slovných vyhrážok až po znásilnenie.
„Nepríjemný pocit mám vždy, keď som v noci vonku, či už pri venčení, alebo pri návrate z akcie. Neraz sa mi stalo, že sa mi nejaký muž v nočnom vlaku prihovoril, prípadne aj so mnou vystúpil a chcel ma veľmi odprevadiť domov. Nebolo mi všetko jedno,“ povedala nám jedna mladá študentka a jej slová ako ozvenu zopakovali desiatky ďalších mladých žien.
Muži sa im prihovárajú, ženy sa im snažia vyhnúť, odvrknú im, že sa nechcú rozprávať alebo nemajú záujem o spoločnosť, ale muži na tom aj tak trvajú. Niekedy ide o podgurážených ľudí, no nie vždy. V bezpečí nemusia byť ani v taxíku, keďže aj v nich dochádza k útokom. Niektoré ženy preto majú uložené toto alebo podobné videá, ktoré si prehrajú v aute a tvária sa, že telefonujú s niekým, kto ich už čaká.
View this post on Instagram
„Čím som staršia, tým viac sa bojím chodiť potme sama vonku. Keď som chodievala z práce väčšinou okolo polnoci, tak som išla cez starú Bratislavu. Asi dvakrát sa mi stalo, že sa ma pokúsil osloviť muž bez domova, či mu ho nechcem...“ spomína si na nepríjemný zážitok ďalšia študentka. Podľa nej je strach bežný, no nie je správny. „Muži by si nemali dovoľovať len preto, že idete po ulici sama potme.“
Slúchadlá možno majú na ušiach, ale hudba v nich neznie. Medzi prstami zvierajú kľúče v jednej ruke a mobil v druhej, často si volajú s blízkymi alebo predstierajú, že telefonujú. Sú pripravené zavolať blízkemu alebo na políciu. Takto by sa dali zhrnúť tie najbežnejšie opatrenia, ktorými sa ženy pre vlastnú bezpečnosť riadia.
Vo vrecku majú aj slzný sprej či dokonca paralyzér, pre mnohé ženy je to samozrejmosť – píšu nám to aj Slovenky zo zahraničia. Tmavé uličky väčšina zo žien, s ktorými sme komunikovali, nevideli roky, pretože sa im vyhýbajú. Svoju trasu prehodnocujú podľa hluku, ľudí a možného rizika. Radšej postoja vo vlaku, než aby sedeli samy s niekým neznámym. Cítia sa nepohodlne, ak sú v autobuse osamote len s jedným ďalším cestujúcim, a presadnú si bližšie k šoférovi.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Prečo nie je dobrý nápad brániť sa kľúčmi medzi prstami alebo kričať Horí!
- Majú sa ženy naozaj čoho báť? Pozri si štatistiky o útokoch na ženy na Slovensku a v Európe
- Čo všetko môže ženy vystrašiť, aj keď to tak muži nemyslia
- Čo môžu muži urobiť pre to, aby sa ženy cítili na verejnosti bezpečnejšie
