Tento astronomický jav nazývajú aj „betlehemská hviezda“. Naposledy k nemu došlo 16. júla 1623.
Tesne pred Vianocami bolo možné na oblohe pozorovať jav, ktorý je jedným z možných vysvetlení betlehemskej hviezdy, ktorá sa mala zjaviť nad jasličkami trom kráľom tesne po narodení Ježiša Krista.
Jav odborne nazývaný ako konjunkcia Jupitera a Saturna sa udial naposledy 16. júla 1623, takmer pred 400 rokmi a opäť by sa mala zopakovať 15. marca 2080. „Betlehemská hviezda“ bola na nočnej oblohe viditeľná počas tohtoročného zimného slnovratu.
Fotografie na sociálnych sieťach ju zachytávajú z rôznych miest ako napríklad nad Veľkou sfingou v Egypte, Sochou slobody v New Yorku či v Hillside v Colorade.
„Podľa súčasných zistení napríklad v roku 7 pred naším letopočtom nastala konjunkcia Saturna s Jupiterom hneď trikrát, čo sa nestáva často, teda sa tento jav ponúka ako pravdepodobné vysvetlenie betlehemskej hviezdy,“ povedal prodekan Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK, Juraj Tóth.
Hypotézu o tejto konjunkcii ako prvý vyslovil nemecký astronóm Johannes Keppler. „Zaujímavé je, že ešte v roku 1604 pozoroval Keppler konjunkciu Marsu a Jupitera. Zhodou okolností na tom istom mieste oblohy, kde bola táto konjunkcia viditeľná, pozoroval tiež supernovu. Domnieval sa pritom, že takéto konjunkcie dávajú vznik novým hviezdam,“ hovorí Tóth
„A mohol si tiež myslieť, že betlehemská hviezda, ktorá sa spomína v Matúšovom evanjeliu, mohla byť práve takouto konjunkciou, ktorá viedla k vzniku novej hviezdy a symbolicky súvisela s narodením nového kráľa,“ dodáva Juraj Tóth, podľa ktorého ide o príklad, ako ľudí neúplnosť poznania môže priviesť k zaujímavým myšlienkam.
Takto vyzerala aktuálna konjunkcia Jupitera a Saturnu z rôznych častí sveta: