Čo je príčinou rozdielov v správaní sa jednotlivých ľudí? Odborníci vedia prostredníctvom testov osobnosti odhaliť črty osobnosti a príznaky možných psychických porúch.
Potreba číselne odhadnúť výšku, šírku, váhu, ale taktiež odmerať či odhadnúť ľudskú osobnosť, patrí prirodzene k ľudskej existencii a k snahe všetko zadefinovať. Pri ,,meraní“ osobnosti ide ruka v ruke aj hľadanie odpovede na otázku, čo je príčinou rozdielov vo vlastnostiach a v správaní sa jednotlivých ľudí.
- Dá sa test osobnosti oklamať?
- Prečo pri nich neexistuje správna/nesprávna odpoveď
- Aké testy používajú psychológovia u väzňov
- Ako kresby odhalia vnútorné emócie
- Čo znamenajú slávne atramentové škvrny
Čo nás robí tým, kým sme?
Osobnosť človeka predstavuje nálady, postoje a názory a je najjasnejšie vyjadrená prostredníctvom interakcií s inými ľuďmi, ale taktiež postojom človeka k životnému prostrediu, k sociálnej skupine atď.
Odhalí test, že som blázon?
V klinickej praxi sa v rámci psychologického vyšetrenia využívajú rôzne psychodiagnostické metódy, ktoré pomáhajú odhaliť určitú odchýlku od normy, diagnózu alebo poruchu. Dôležitým merítkom takýchto metód je ich presnosť. Test musí spoľahlivo určovať určitú charakteristiku a taktiež je podstatné, aby bolo možné testovanie opakovať. To znamená, že ak opätovne použijeme nejakú metódu v tom istom prípade, u toho istého klienta by sa výsledky nemali zmeniť.
Test osobnosti je nástroj používaný na hodnotenie ľudskej osobnosti. Tieto testy môžu pomôcť objasniť klinickú diagnózu, ale taktiež predpovedať, ako môžu ľudia reagovať v rôznych situáciách. Odhaľujú trvalé charakteristiky osobnosti, prípadne zmeny osobnosti vplyvom rôznych faktorov (napr. záťaže, ochorenia, úrazu a pod.). Sú nastavené a vypracované inak ako výkonové testy (testy inteligencie), takže sa pri nich nemeria výkon a nejestvujú teda „správne“ a „nesprávne“ odpovede.
Pri testoch osobnosti sa často naskytajú otázky, nakoľko sú takéto testy hodnoverné a či sa dajú zmanipulovať alebo oklamať. Dôležité je preto poznamenať, že psychologický test nezisťuje pravdu, ale výrazne upresňuje odhady.
Objektívne metódy - špecificky navodená situácia má za úlohu odhaliť konkrétne vzorce správania, neposkytujú však komplexný pohľad na osobnosť človeka.
Projektívne testy - respondent nevedome prejavuje svoje názory prostredníctvom odpovedí na nejednoznačné scény, slová alebo obrázky. Cieľom takýchto testov je odhaliť skryté vnútorné podvedomé konflikty alebo emócie.
Dotazníky - založené na subjektívnej výpovedi o vlastných postojoch. Súčasťou takýchto tesov sú škály (tzv. Lži - skóre), ktoré odhaľujú neuprimnú/zmanipulovanú odpoveď.
Vedomá vs. nevedomá odpoveď
V terapeutických podmienkach sa najčastejšie používajú projektívne testy. V mnohých prípadoch terapeuti používajú tieto testy na zhromaždenie kvalitatívnych informácií o človeku a často ich využijú ako metódu na tzv. prelomenie ľadov. Tým povzdbudia svojich klientov a pacientov k diskusii o problémoch alebo k preskúmaniu svojich myšlienok a emócií. Odpovede respondenta však môžu byť výrazne ovplyvnené postojmi testujúceho alebo nastavením testu, takže interpretácie odpovedí sa môžu u jednotlivých testujúcich dramaticky líšiť.
Pri mnohých projektívnych testoch sa od respondenta žiada odpoveď na nejednoznačný obraz a ideálne by to mala byť odpoveď, ktorá testovanému napadne ako prvá.
Použitie jasne definovaných otázok môže viesť k odpovediam, ktoré starostlivo vytvorí vedomá myseľ. Ak dostanete jasnú otázku na konkrétnu tému, myseľ musí vedome vytvoriť odpoveď. To môže vyvolať predsudky alebo dokonca nepravdy, bez ohľadu na to, či sa snažíte pri odpovediach klamať. Respondent sa môže snažiť poskytnúť spoločensky prijateľnejšiu odpoveď, ktorá však nie je odrazom jeho skutočných pocitov alebo správania.
Povedz mi, čo ti tá škvrna pripomína
Rorschachov test bol jedným z prvých projektívnych testov a naďalej patrí k najznámejším. Test, ktorý vyvinul švajčiarsky psychiater Hermann Rorschach v roku 1921, pozostáva z 10 rôznych kariet, ktoré zobrazujú nejednoznačnú škvrnu. Obrázky sú čierne, biele alebo sivé a niektoré sú farebné.
Obrázky škvŕn sú prezentované po jednom a testovaný má popísať, čo na obrázku vidí alebo čo mu pripomína. Účastníci testu sa môžu zamerať na obrázok ako celok, na určité aspekty obrázka alebo dokonca na biely priestor, ktorý škvrnu obklopuje. Testovaný môže vidieť množstvo vecí , postavy, zvieratá, časti teľa alebo dokonca vôbec nič. Odpovede si testujúci zaznamenáva doslovne, pričom zapisuje taktiež gestá, tón hlasu, dĺžku odpovede a následne kladie doplňujúce otázky.
K originálom Rorschachových atramentových škvŕn by sa mal dostať len preškolený odborník, a preto by nemali byť voľne dostupné v knihách a na internete. Dokonca aj tie, ktoré sú uvádzané v odbornej literatúre ako príklad sú zámerne pozmenené a ku skutočným originálom sa dostanú len trénovaní odbornící po rozsiahlom preškolení.
Kľúčovou kritikou Rorschachu je slabá spoľahlivosť. Inými slovami, dvaja klinickí lekári môžu dospieť k veľmi odlišným záverom, aj keď sa pozerajú na odpovede toho istého subjektu.
Kde bolo, tam bolo a nakoniec všetci pomreli
Tématický apercepčný test (TAT): v tomto teste sa od testovaného žiada, aby sa pozrel na sériu nejednoznačných scén/obrázkov a následne rozpovedal príbeh popisujúci danú scénu vrátane toho, čo viedlo k tejto udalosti, ako sa postavy cítia a ako sa príbeh skončí. Testujúci potom boduje test na základe obsahovej stránky a aj toho ako sa nakoniec príbeh vyvinie.
Vďaka takémuto testu môžu testovaní vyjadrovať pocity nepriamo, pretože nie každý je schopný priamo prejaviť určitý pocit, môže však byť schopný identifikovať určitú emóciu. Mnohokrát sa jedná práve o životné skúsenosti testovaného človeka, ako strata zamestnania, zdravotné problémy, rozvod, ktoré následne zapojí do interpretácie nejednoznačných obrázkov.
Súdni psychológovia môžu využiť tento test na zistenie rizika recidívy u väzňov. HR špecialisti ho zase využivajú na skríning uchádzačov o zamestnanie, kedy zisťujú či sú ľudia vhodní na konkrétne pozície, najmä ak si vyžadujú zvládanie stresu.
Nakresli obrázok a ja ti poviem kto si
Kresba postavy (Test Draw-A-Person Test): ide o nakreslenie postavy rovnakého a opačného pohlavia, pričom dochádza k identifikácii s danou postavou. Tlmočník testu sa môže zamerať na faktory, ako sú napríklad veľkosť konkrétnych častí tela, tieňovanie, gumovanie alebo celkový tvar výtvoru. Tento typ tesu môže byť zaznávaný aj vďaka tomu, že testovaný človek jednoducho nevie pekne kresliť.
Test Troch stromov (Baum test) : zaujímavá metóda zameraná na zistenie vzťahov testovaného človeka k blízkym osobám (častokrát ide o rodičov), ktoré znázorňujú práve nakreslené tri stromy - celková veľkosť stromov, listov, konárov, koreňovej sústavy atď.
Správna odpoveď neexistuje
Minnesota Multiphasic Personality Inventory (MMPI) je psychologický test, ktorý hodnotí osobnostné črty a psychopatológiu. Test bol pôvodne vyvinutý koncom 30-tych rokov 20. storočia a bol niekoľkokrát prepracovaný a aktualizovaný.
Dlhšia verzia testu obsahuje 567 tvrdení alebo výrokov, s ktorými respondent vyjadruje súhlas alebo nesúhlas (pravda - lož).
MMPI je navyše chránený autorskými právami University of Minnesota, čo znamená, že klinickí lekári musia platiť za vykonávanie a používanie testu. Odpovede môžu pomôcť odborníkom odhaliť vlastnosti osobnosti a príznaky možných psychických porúch.
Niektoré otázky majú odhaliť, ako sa cítite pri absolvovaní testu, ďalšie zas či sú odpovede autentické a respondent sa nesnaží vedome ovplyvniť výsledky testu. Výsledky sú hodnotené z hľadiska validizačných a klinických škál (napr. hypochondria, depresia, psychopatia, paranoidita, schizofrénia, atď.).
