Postav dom, zasaď strom a založ si rodinu. Archaické pravidlá, ktoré preberali celé generácie, už dávno neplatia. Mladí ľudia dnes stoja hlavne pred otázkou, ako a kde bývať. A hlavne za čo.
Dlhodobý nedostatok kvalitnej výstavby v mestách spôsobil vo viacerých slovenských lokalitách problém s bývaním, čo dvíha ceny nehnuteľností do rekordných výšin. Najmä v hlavnom meste, kde ceny rastú dlhodobo razantným tempom.
Developeri zhodne hlásia vysoký dopyt, hoci ceny všetkých nehnuteľností sú rekordné. Ak ich aj nevypredajú hneď pri spustení predaja, v čase kolaudácie už bývajú plné. To je zlá správa najmä pre mladých ľudí a začínajúce rodiny.
Ceny štartovacích bytov, sú na absolútnych maximách. Podľa posledných oficiálnych štatistík národnej banky Slováci za byt s rozlohou 50 štvorcových metrov zaplatia priemerne 89 600 eur, zatiaľ čo v roku 2015 by zaplatili za ten istý byt v priemere 62 150 eur. Rozdiel je vyše 27-tisíc eur, čo naozaj nie je málo. Je to zároveň výhoda človeka, ktorý získal bývanie už pred piatimi rokmi a nevýhoda tých, ktorí váhali alebo boli jednoducho príliš mladí, aby si bývanie mohli dovoliť.
Mladí ľudia majú síce výhodu, že ak si vezmú hypotéku, tak ju môžu splácať 30 až 40 rokov a tak si znížiť mesačnú splátku. Zároveň si dokážu zabezpečiť o niečo nižšie mesačné náklady na bývanie, ako staršie generácie v podobnej situácii.
No posledné regulácie (ktoré majú ozdraviť mieru zadlženia) z dielne NBS, im túto situáciu komplikujú. Výška celkovej hypotéky môže byť maximálne v hodnote osemnásobku ročného príjmu. Čo napríklad v Bratislave spôsobuje, že časť mladých ľudí na vlastné bývanie ani nedosiahne.
Aby to nebolo dosť komplikované, tak väčšina z nich musí po novom našetriť 20 percent z ceny nehnuteľnosti. Buď si zázračne našetria horibilnú sumu alebo sú odkázaní na pomoc príbuzných. Prípadne si jednoducho kúpu bývania nemôžu dovoliť.
Nie je to však chyba NBS. Jej povinnosť ako hlavného regulátora je dohliadnuť na to, aby sa Slováci nezadlžili do takej miery, aby to ohrozovalo celú ekonomiku. Problém však je, že štát žiadnym spôsobom nereguluje bývanie.
Západný model bývania je taký, že práve pre mladých a začínajúce rodiny je určené štátne (mestské) nájomné bývanie, ktoré sa vypočítava z reálnych nákladov na výstavbu a údržbu. Je preto výrazne nižšie ako komerčný nájom a zároveň reguluje ceny takýchto nájmov. Vzhľadom na vývoj ekonomickej situácie je výstavba štátnych nájomných bytov skôr utopický, ako reálny plán. Samosprávy rozbiehajú prvé väčšie projekty nájomného bývania, no je ich stále málo. Komerčný nájom je často drahý a aj nedostatkový.
Tým, aké výhody a nevýhody má bývanie v podnájme a aké vlastné bývanie, sme sa zaoberali podrobne v predchádzajúcom článku.
Tentokrát sme sa pýtali mladých Slovákov, ako bývajú a ako plánujú bývať. Či uprednostnili život v podnájme alebo si zadovážili vlastnú nehnuteľnosť. A najmä to, ako vyriešili financovanie.
Monika (23)
Bývam v prenajatom byte spolu s partnerom v bratislavskom Starom Meste.
To, čo niektorí ľudia nazývajú vyhadzovaním peňazí do vzduchu, my voláme luxus. Kedykoľvek sa rozhodneme, môžeme odovzdať kľúče, zbaliť sa a odísť, kam sa nám zachce. Niekedy sa však dostaví pocit ťažoby z toho, že bývame v cudzom byte. Urobili sme z neho domov, napriek tomu iba na chvíľu. A to je smutné.
Čoskoro to bude realitou väčšiny mladých ľudí. Bývanie je čoraz drahšie, najmä v blízkosti miest, kde je dostatok pracovných ponúk. Mladé rodiny budú mať čoraz menšiu šancu zariadiť si svoje vlastné bývanie. Bez pomoci rodiny či celoživotnej hypotéky to neprichádza do úvahy. To si plne uvedomujeme aj my, napriek tomu veríme, že sa nám jedného dňa podarí splniť si sen.
Dominika (25)
Bývam spolu s partnerom v byte. Ten je jeho, keďže si bral hypotéku ešte v čase, keď sme spolu ani nechodili. Získal výhodný úver. Spravil si rešerš, čo banky ponúkajú, kde mu dajú najlepšie podmienky a vyriešil si hypotéku. Na financovaní sa podieľam. Výhodou je, že splácame byt pre seba, v podnájme sme splácali hypotéku cudzím ľuďom. Nevýhodou je zadlženie, pri strate príjmu na seba berieme veľké riziko, ktoré si uvedomujeme.
V budúcnosti, ak sa nám to podarí, tak chceme investovať do ďalšej investičnej nehnuteľnosti. Môže ju využívať napríklad naše dieťa. Pravdepodobne si aj v tomto prípade vezmeme úver. V súčasností je pre mladých je otázka bývania veľmi náročná. Tí, čo zarábajú dobre, povedzme aspoň po 1200 eur mesačne a sú na to dvaja, tak dokážu slušne bývať. Ak je ale človek sám a zarába pod 1000 eur je to napríklad v Bratislave takmer nemožné.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ktorí mladí ľudia uprednostnili podnájom a ktorí si byt kúpili
- Prečo sa niektoré páry rozhodli pre život v cudzom byte
- Akým spôsobom sa niektorým podarilo získať hypotéku
- Či si myslia, že hypotéka ich príliš obmedzuje
- Aké majú problémy tí, čo sa rozhodli pre život za hranicami
