Slováci jedia príliš rýchlo a muži sa svoje ženy nesnažia vlastniť. Bilge z Turecka sa prisťahovala do Bratislavy (Rozhovor)

Oceňuje slovenskú pijackú kultúru, rozpoznáva borovičku, slivovicu či hruškovicu a nepohrdne ani haluškami. Bilge Timur pochádza z Turecka, ale od tohto leta žije v Bratislave, kam prišla študovať na magisterský program Univerzity Komenského. Na Slovensko ju pritiahla aj láska, pretože viac ako dva roky randí so Slovákom. 

Odporúčané

Moslimovia na Slovensku sú buď lekári alebo robia v kebabárni. Boja sa, že z nich štát spraví teroristov (Rozhovor) 14. novembra 2020 o 9:30

V jednej chvíli, keď čelila byrokratickým prekážkam a už mala pocit, že sa na Slovensko nedostane, chcela celé sťahovanie zrušiť a na krajinu zanevrieť.

Nakoniec sa do Bratislavy prisťahovala, obľúbila si ju aj frajerova stará mama, ktorá ju napriek jazykovej bariére zbožňuje. Bilge zhodnotila nielen rozdiely medzi tureckou a slovenskou kultúrou, ale aj mužmi. A vraj tí Slováci nie sú vôbec žiarliví a ženám nechávajú potrebnú voľnosť.

Kedy ti napadlo, že by si sa mohla vybrať žiť na Slovensko?Na Slovensko som sa rozhodla prísť po tom, čo som na Erasme v Grécku pred dvomi rokmi stretla svojho budúceho priateľa, a ten je zo Slovenska. Rozmýšľala som nad viacerými krajinami na magisterské štúdium, pretože som nechcela študovať v Turecku. Nie všetko v Turecku funguje tak, ako by som chcela, a tak voľba padla na Slovensko a Bratislavu.

V minulosti som vyštudovala dvojitý bakalársky program v anglickej literatúre a sociológii. Svoj súčasný odbor kognitívna veda som našla na internetovom portáli o magisterských programoch, nie tak celkom kvôli môjmu slovenskému priateľovi. Neviem, či tu plánujem zostať navždy, ale momentálne sa mi moja škola veľmi páči.

Ako prebiehal celý proces tvojho sťahovania do Bratislavy?

Na môj magisterský program som sa prihlásila v apríli tohto roku. V strede júla som dostala oznámenie o prijatí, tak som sa potešila a začala organizovať svoju cestu a sťahovanie na Slovensko. Rozhodnutie som pritom očakávala už v júni, pretože som vedela, že vybavovanie víz na cestu do Európy bude trvať dlho, až niekoľko mesiacov. Momentálne mám spolužiaka z Indie, ktorý dokonca stále nie je fyzicky na Slovensku, pretože mu stále neudelili víza. Mám tureckú národnosť, ktorá na tieto záležitosti tiež nie je veľmi nápomocná.

Čo bolo po byrokratickej stránke najnáročnejšie na získavaní potrebných povolení a víz na odchod do Bratislavy?

Všetci si myslia, že Európa skrátka prijme hocikoho, ale nie je to tak. V skutočnosti ide o veľmi dlhý a únavný proces. Hneď, keď ma prijali na školu, kontaktovala som konzulát v Turecku, kde som zistila, že tak narýchlo si nedokážem vybaviť stretnutie a nemôžem tam len tak prísť bez ohlásenia.

Zistila som, že si človek ani nevie predstaviť to obrovské množstvo byrokracie, ktoré Slovensko vyžaduje na udelenie víz pre študenta z Turecka ako ja. Je potrebné preukázať sa výpisom z registra trestov, celou svojou históriou štúdia či informáciami o bankovom účte. Ak na ňom nemáš dosť peňazí, tak môžeš na víza zabudnúť. V minulosti som už tento problém mala, keď som mala dosť peňazí na cestu, ale Rakúšania povedali, že mi to nepostačí, a tak mi turistické víza neudelili. A to som tam chcela ísť len na výlet.

Musíš sa preukázať, že v Turecku žiješ na konkrétnej adrese, pretože sa chcú ubezpečiť, že sa po skončení štúdia vrátiš naspäť domov a neutečieš. Tiež treba letenku a dopredu mať zabezpečené aj bývanie na Slovensku. A to tak vopred, že v tom čase stále nevieš, či ti víza vôbec udelia, ale aj tak by si mal mať už zabezpečený podnájom.

Všetky tieto papiere musíš nechať overiť notárom, preložené certifikovaným prekladateľom a stojí to obrovské peniaze. Za tieto úkony som dohromady zaplatila možno 600 či 700 eur. Slovenský konzulát je pritom azda jediný konzulát, ktorý neakceptoval dokumenty z tureckej e-government stránky, kde nie je pečiatka ani podpis, len oficiálny čiarový kód.

Ako k tebe pristupovali pracovníci slovenského konzulátu v Turecku? 

Na vízovom oddelení konzulátu pracovala Turkyňa. Vo všeobecnosti tam však nikoho nezaujíma, čo sa s tebou stane, či strácaš peniaze a často vedia byť k človeku nepríjemní. Celý proces vybavovania víz mi trval asi dva mesiace, pretože som dokumenty musela odovzdávať na viackrát, keď mi niektoré odmietli akceptovať, a tak to bolo veľmi únavné. 

Išli sme sa ubytovať do jedného apartmánového hotela a recepčný nám kontroloval občianske preukazy. Zistil, že som z Turecka, tak sa môj priateľ spýtal, či je to v poriadku.

Keby si mala povedať, aký pohľad sa ti na Slovensko vytvoril len na základe tvojich skúseností z konzulátu, čo by to bolo? 

Chvíľu som mala pocit, že Slovensko znenávidím, nechcem tam viac ísť a ani tam nepôjdem. Mala som vtedy všetkého dosť. Nechajú ťa čakať, ale ty musíš všetko urobiť a odovzdať tak rýchlo.

Do Turecka za mnou dokonca musel prísť môj priateľ zo Slovenska, aby mi priniesol nejaké dokumenty. S ním sa stretol a začal rozprávať dokonca samotný konzul, lebo si všimol, že s Turkyňou prišiel na konzulát Slovák. Následne mu písal maily o tom, ako sa môj prípad vyvíja a venoval mi špeciálnu pozornosť preto, že ma sprevádzal človek zo Slovenska.

Čo ťa po presťahovaní na Slovensko okamžite šokovalo a najviac prekvapilo? 

Predtým, ako som sa na Slovensko v lete presťahovala, som ho už trikrát v minulosti navštívila. Teraz sa cítim fajn, som zapísaná na univerzitu, no trvalo to až celé tri týždne kvôli osvedčeniu o uznaní môjho predchádzajúceho štúdia. S priateľom teraz žijeme v byte v Bratislave.

Keď si prišla na Slovensko prvýkrát, natrafila si na nejaké do očí bijúce kultúrne rozdiely v porovnaní s Tureckom?