Moslimovia na Slovensku sú buď lekári alebo robia v kebabárni. Boja sa, že z nich štát spraví teroristov (Rozhovor)

Na Slovensku neexistuje, ako v jedinej krajine Európskej únie, jediná oficiálna mešita. Teroristický útok v susednej Viedni otriasol aj Slovenskom. Množstvo z nás do Viedne pravidelne chodí za kultúrou či na nákupy a inak na tom nie je ani Mohammed Mamdouh.

Narodil sa síce v egyptskej Káhire, ale viac ako tretinu svojho života prežil na Slovensku. Od roku 2011 žije v Bratislave, ktorej obyvateľom ponúkol v reakcii na útok vo Viedni svoje služby.

Keď videl, ako začali ľudia nechutne urážať moslimov, napísal príspevok na Facebooku a celú situáciu sa mu podarilo upokojiť. V statuse ľuďom ponúkol, že v týchto ťažkých časoch im pokojne prinesie nákup do karantény, vytvorí webovú stránku či pomôže s cudzineckou políciou a to úplne zadarmo. Chcel ukázať, že aj moslimovia žijú na Slovensku a tvoria dôležitú súčasť spoločnosti.

Odporúčané

Majiteľ najlepšieho kebabu v Bratislave Musafer: Žiadna robota nie je hanba. Hanba je, ak si zdravý a nepracuješ (Rozhovor) 18. septembra 2019 o 16:11

My sme si Mohammedov príspevok na Facebooku všimli a rovno sme ho oslovili s otázkou, či by sa s nami chcel porozprávať o svojom živote na Slovensku, ale aj fungovaní moslimskej komunity v Bratislave. Mohammed pritom spája slovenský biznis s arabským svetom ako šéf Arabsko-slovenskej obchodnej komory a ako vraví, za posledných desať rokov zažil výraznú zmenu slovenskej mentality.

Ako ti napadlo v reakcii na teroristický útok vo Viedni ponúknuť svoju bezplatnú pomoc ľuďom v Bratislave? Vo facebookovej skupine pre cudzincov v hlavnom meste si napísal, že chceš pomôcť v čo najväčšej miere.

Takéto veci robievam od detstva. Odmalička som pomáhal ľuďom a robil charitu, či už v Egypte alebo Saudskej Arábii, kde som žil, a teraz aj na Slovensku. Čo ma k tomu primälo? V to ráno po viedenskom útoku som si všimol, že sa ľudia začali hádať a bola to zvláštna hádka. Bojovali za moslimov, proti moslimom, za imigrantov a proti nim. Vnímal som to ako nechutný moment, keď ľudia vyjadrujú hnev a strach z niečoho, čo nie je vôbec reálne.

Veci ako ten útok sa môžu stať, ale neznamená to, že treba zdieľať také nechutné názory. Reakcia človeka by mala byť rozhľadená, objektívna a realistická. Viem, že ľudia teraz trpia kvôli spoločenskej izolácii, stávajú sa paranoidnými, snažia sa nájsť nepriateľa. Je to ako v dlhodobom vzťahu, keď sa odrazu z ničoho nič začnú objavovať problémy, je to ľudská nátura.

Ale prečo by som nespravil niečo, čím môžem ľuďom pomôcť uvedomiť si realitu? Pomôcť im nájsť pozitívny príklad a vysvetliť im, že takto o moslimoch nemôžu rozprávať. Ja som pripravený pomôcť komukoľvek, ale nikto sa nemôže len tak pozrieť na mňa ako moslima a povedať mi, že ja som nepriateľ.

Na druhej strane som sa snažil pomôcť čisto z ľudského hľadiska. Ľudia cez pandémiu trpia, a tak sa zíde každá pomoc. V komentároch sa začali zapájať ďalší moslimovia, ale aj iní ľudia s tým, že sú rovnako ochotní pomôcť. Napísali mi aj moderátori skupiny, že sa im takýto nápad veľmi pozdával.

V príspevku si Bratislavčanom ponúkal rôznu pomoc od nakupovania cez tvorbu webových stránok až po konzultácie o cudzineckej polícii. S čím si už pomohol?

Zatiaľ sa mi podarilo vytvoriť ľuďom tri webové stránky, v čom sa chystám aj pokračovať. Jednému človeku som ukázal, ako sa webové stránky vytvárajú, jednému som zase stránku opravoval. Mladej žene v karanténe som priviezol krém na popáleniny, pretože nemohla vychádzať zo svojho bytu. Rodine zo zahraničia som doviezol dokument, aby mohli navštíviť cudzineckú políciu, rovnako som dostal možno päť či šesť žiadostí o pomoc práve s cudzineckou políciou.

Objavili sa aj iní ľudia, ktorí potrebovali pomoc, ale nemali uplynulý týždeň čas, tak som sa s nimi dohodol na nasledujúce dni. Budem vytvárať internetový obchod, jedno dievča potrebuje opraviť počítač a chlapík zase chcel pomôcť s výberom komponentov. Niektorí z týchto ľudí mi za služby ponúkli peniaze, aj keď som vopred hovoril, že robím všetko bezplatne. Povedali mi, že takúto pomoc nemôžu prijať bezplatne, tak mi aj zaplatili.

Moslimská komunita v Bratislave je slabá a neorganizovaná. Množstvo jej členov sa bojí, a to poviem veľmi jasne, pretože sa boja, že budú sledovaní.

Na Slovensku žiješ od roku 2011, medzitým si stihol založiť vlastnú konzultačnú firmu a snažíš sa prepájať slovenský a arabský biznis. Ako stíhaš pomáhať popri práci?

V poslednom čase až tak veľa nepracujem, ale nerád veľa rozprávam o sebe. Som človek, ktorý vie veľmi dobre multitaskovať za krátky čas, som počítačový nerd a rozumiem aj biznisu a podnikaniu.

Uvedomujem si, že aj keď máš za deň spraviť päť úloh, stále môžeš všetky zvládnuť, len sa o to musíš pokúsiť. Ani ja som kedysi nevedel, čo mám od toľkej práce očakávať, ale je to jednoduché a ľudia by mali byť otvorenejší pomáhať ostatným aj prostredníctvom charity.

Človeku takáto pomoc dodáva energiu, pretože ľudia si ju najmä v týchto časoch veľmi vážia. Mám jednu ženu, ktorá mi v každej vete poďakuje a ja som jej povedal, že takto úctivo sa ku mne predsa nemusí správať. Ja z toho však prijímam veľa pozitívnej energie, ale aj času, pretože hocijaký človek môže vedieť niečo, čím ťa obohatí, môže niekoho poznať, mať nejaké kontakty, ktoré sa ti v budúcnosti hodia.

Priamy zisk z takejto pomoci je dobrá reputácia a marketing, a to aj napriek tomu, že na to vôbec nemusíš myslieť. Ľudia o tvojej pomoci veľa rozprávajú a tvoje dobré meno sa ľahko šíri.

Na Slovensku ako v jedinej krajine v Európskej únii nestojí žiadna oficiálna mešita a islam nie je ani registrovaný ako cirkev. Ako teda funguje moslimská komunita v Bratislave?