Príbeh majiteľa najlepšieho kebabu v Bratislave.
Pred dvoma rokmi sme ti v spolupráci s foodblogerom Čojem priniesli rebríček najlepších kebabov v Bratislave. S veľkým náskokom oproti konkurencii vyhral malý stánok na Trnavskom mýte s názvom Musafer.
Ten nesie meno po majiteľovi, ktorým je 38-ročný Musafer z Afganistanu. Musafer prišiel na Slovensko v roku 2009 kvôli problémom, v ktorých sa nečakane ocitol vo svojej rodnej krajine. Neostávala mu vtedy iná možnosť, než svoj domov opustiť.
Po príchode na Slovensko sa však okamžite chopil novej príležitosti a založil si stánok s kebabom v Trnave a neskôr v Bratislave. Napriek počiatočnému neúspechu sa nevzdal a dnes sa môže pochváliť titulom najlepšieho kebabu v meste.
A aká myšlienka sa skrýva za jeho úspechom? „Bol som naučený, že ak si zdravý, musíš pracovať. Nemôžeš čakať na štát. S týmto sa stotožňujem a je jedno, či som cudzinec alebo domáci. Som zdravý, tak pracujem.“
- Prečo musel Musafer odísť z Afganistanu
- Ako si vybral Slovensko za svoj nový domov
- Aké najväčšie kultúrne šoky zažil
- Ako vojna v Afganistane ovplyvnila jeho život
- Prečo pracuje vo svojom stánku sám
- Akú mal prvú skúsenosť s otvorením kebabu v Trnave
- Či sa niekedy dostal do problémov kvôli svojej afgánskej národnosti
- Prečo hrozí zavretie jeho stánku na Trnavskom mýte
- Aké má plány do budúcnosti
Na Slovensku žijete od roku 2009, dnes rozprávate plynulo po slovensky. Bolo ťažké naučiť sa túto reč?
Stále som sa snažil zdržiavať sa medzi ľuďmi a mne sa hlavne slovenčina veľmi páči, tak to nebol taký problém. Tiež si myslím, že ak človek niekde žije, mal by sa naučiť jazyk a kultúru danej krajiny. Pokladám to za dôležité.
Z akého dôvodu ste si vybrali práve Slovensko, čo vás sem lákalo?
Na Slovensku mám veľa známych, ktorí tu už dlhé roky žijú, tak som počul odporúčania. Pracujú tu ako doktori a inžinieri, pochvaľovali si.
Ako rýchlo ste si zvykli na takú zmenu prostredia?
Chvíľku to trvalo, ale dnes som už úplne zvyknutý. Som tu naozaj veľmi spokojný, mám kamarátov všade po európskych krajinách, no tam chodím len na návštevu, lebo tu som si to obľúbil. Zažil som už veľa krajín, ale oproti Slovensku neboli až také zaujímavé.
Veľa členov mojej rodiny zomrelo vo vojne s Ruskom. Museli sme kvôli tomu aj utekať a sťahovať sa. Kvôli tomu som dostal aj také meno. Musafer totiž znamená cestovateľ.
Prečo ste odišli z Afganistanu?
Je ťažké opísať situáciu v Afganistane. Pôvodne som vyučený strojár, v Afganistane som mal vlastný obchod a dobrý život. Otec bol vážený človek, niečo ako starosta. Zastával sa chudobných, nebral úplatky, aj keď sa ho veľa ľudí snažilo presvedčiť o opaku. Peniaze však nie sú všetko a ak človek môže, mal by druhým pomáhať.
Keď zomrel, ako najstarší syn som mal nastúpiť na jeho miesto. Aj keď máme ako rodina dobré meno, stále sa naša pozícia niektorým ľuďom nepáčila. Zastávali sme sa názoru, že by sa nemali rešpektovať len ľudia s majetkom, ale aj tí slabší a chudobnejší. Ja som sa vždy zastával slabších a to mi potom začalo robiť problémy. Moja mama sa o mňa vtedy naozaj bála a musel som odísť. Nechcel som mame ani bratom spôsobiť problémy, tak mi neostávala iná možnosť.
Ak ste vedeli, kto vám spôsobuje problémy, nedalo sa to riešiť s políciou?
Polícia je väčšinou podplatená a zákon tam funguje na základe dohody medzi skupinami a výšky úplatku. Čiže to nikto nerieši.
Ako je možné, že vaši bratia mohli ostať a vy ste museli odísť?
U nás to funguje tak, že ak je problém s konkrétnym človekom, rieši sa to priamo s ním. Napríklad, ak pôjdem naspäť, ja budem mať problém. A takisto som nechcel, aby ma ani jeden z bratov zastúpil. Oni študovali, majú stavebné obchody, venujú sa vlastným záležitostiam. A chcem, aby to tak aj ostalo.
Ovplyvnila vaše rozhodnutie nejakým spôsobom aj vojna v krajine?
V Afganistane je už takmer 40 rokov vojna, celý môj život, čiže to by som nepovedal. Veľa členov mojej rodiny zomrelo vo vojne s Ruskom. Museli sme kvôli tomu aj utekať a sťahovať sa. Kvôli tomu som dostal aj také meno. Musafer totiž znamená cestovateľ.
Ste stále v kontakte s rodinou?
Áno, pravidelne cez internet.
Aká je tam momentálne situácia?
Stále sa tam niečo deje. V každej chudobnej krajine sú problémy, takže tam nie je pokoj. V Afganistane žije veľa národností a kultúr. Ja som Paštún, čo je najpočetnejšia etnická skupina. Ako Paštúni máme problémy s inými etnickými skupinami, napríklad s Tadžikmi, ktoré sa preniesli dokonca aj na Slovensko.
Ako to?
Oproti mne býval tiež stánok s kebabom vlastnený Tadžikmi z Afganistanu. Dvaja z nich ma však napadli tu v podchode. Napriek tomu, že sme všetci moslimovia, máme odlišnú kultúru. Najväčší problém sú práve tie nepriateľstvá medzi skupinami. Ako domáci však musíme brániť svoju vlasť, keď nás niekto napadne. Či už sú to Rusi alebo Američania. To, že chránime vlastnú krajinu, nám ale často robí zlé meno v médiách a dnešnej politike.
Plánujete tu na Slovensku ostať natrvalo?
Už som zvyknutý. Vraví sa, že všade je dobre, ale doma je najlepšie. A ja nemôžem zabudnúť na svoju krajinu, svoju rodinu a svojich ľudí. Môj prvý domov je Afganistan, no druhý domov je Slovensko. Niekde inde okrem Afganistanu a Slovenska by som asi nevedel žiť. Už by sa mi ani nechcelo skúšať niečo iné.
Čo ste robili tesne po príchode do krajiny?
Musím sa poďakovať Slovensku, lebo na začiatku mi pomáhalo naozaj veľa, dokým som nedostal doklady. Potom som si v roku 2010 mohol založiť vlastnú živnosť. V Trnave som si otvoril dva vlastné stánky s kebabom. Bol som však naozaj naivný a dôveryhodný, nevedel som, ako to funguje.
Ja osobne som nikdy v živote nikoho neokradol, ani nikomu neublížil, tak som si myslel, že ani mne to nikto nespraví. No okrádali ma vlastní zamestnanci. Nemal som na ľudí šťastie. Ale nedávam všetkých do jedného vreca. V každej krajine sa nájdu aj dobrí aj zlí ľudia.
Ako vás táto skúsenosť zmenila?
Tak určite už ľahko ľuďom nedôverujem. Teraz mám len jedného pomocníka, ale snažím sa všetko zvládnuť sám, lebo sa bojím. Je pre mňa ťažké dôverovať, keď som sa už raz popálil.
Kedy ste sa presťahovali z Trnavy do Bratislavy?
Po tom, ako som skrachoval, odišiel som do Španielska. Chcel som trochu vypnúť. Je u nás však zvykom, že keď padneme na dno, postavíme sa a skúšame to ešte tvrdšie. Ja osobne nemám rád prehry. V Španielsku som si 4 mesiace oddýchol a prečistil hlavu a potom som sa presťahoval do Bratislavy. Tam som robil ako montážnik pre Porsche. Veľmi tvrdo som tam pracoval asi 6 mesiacov, šetril som, aby som si opäť mohol otvoriť niečo vlastné. Boli to ťažké časy, ale už pominuli.
Ja by som sám tiež nechcel jesť mrazené mäso. Čo nemám rád sám, nedám ani druhým. Myslím si však, že žiadna robota nie je hanba. Pre mňa je najdôležitejšie, ak sa vie človek o seba a o svoju rodinu postarať.
Máte naozaj dobrú pracovnú morálku.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Akým heslom sa v živote Musafer riadi a ako sa vzájomne podporujú v Afganistane
- Čo bol preňho najväčší kultúrny šok po príchode na Slovensko
- Ako zvláda robiť všetko takmer sám počas celého týždňa
- Čo všetko sa skrýva za titulom najlepšieho kebabu v Bratislave
- Odkiaľ pochádza jeho recept
- Či mal na Slovensku problém kvôli inej národnosti
- Prečo hrozí zavretie prevádzky na Trnavskom mýte
- Aké má plány Musafer do budúcnosti
