Ako sa zmenil prístup k liečbe sexuálnych porúch u mužov a žien?
Sexuálne poruchy sú pomerne časté. Podľa slov sexuologičky Dany Šedivej sú ich príčiny najmä psychogénne. To znamená, že na ne vplýva naša minulosť, problémy vo vzťahu, psychické zdravie či životný štýl plný stresu.
Tieto poruchy však neboli vždy uznávané ako skutočné zdravotné problémy. V minulosti ľudia verili, že ich spôsobila božská kliatba či čarodejnica, predpokladali, že s rastúcim vekom sa jednoducho „vyčerpá“ sexuálna energia človeka a jej navrátenie si sľubovali od pofidérnych aktivít.
Spočiatku to boli prírodné elixíry, časom si muži chceli prepožičať silu zo zvieracej ríše – doslova konzumovali alebo sa natierali intímnymi časťami zvierat v nádeji, že im to prinavráti erekciu ako za mladosti. Pri ženách bola situácia ešte náročnejšia: do približne 16. storočia sa o nejakom ženskom sexuálnom zdraví ani nechyrovalo. Ako teda riešili problémy v posteli v minulosti a kam sa sexuológia posunula v 21. storočí?
- Ako riešili problémy s erekciou v antických ríšach
- Akými „hojivými zázrakmi“ si potierali penis či iné časti tela
- Prečo museli mať muži verejne sex, aby dokázali, že nie sú impotentní
- Kedy sa začalo riešiť aj ženské sexuálne zdravie
- Čo bola hystéria či frigidita a ako sa liečilo
- Aké sexuálne poruchy moderná medicína rozlišuje a ako sa liečia
Problémy s erekciou v minulosti liečili prírodnými elixírmi, do ktorých primiešali bravčovú masť či semenníky zvierat
V prvom rade si treba ozrejmiť pojmy. Historicky sa o problémoch s erekciou hovorilo ako o impotencii. Až v roku 1992 sa ustálil odborný termín erektilná dysfunkcia a odlíšili sa tak iné sexuálne problémy (napríklad neplodnosť) u mužov, píše lekársky časopis BJU International.
Napriek tomu, že „impotenciu“ mnohí označujú za problém modernej civilizácie, už v starovekých ríšach riešili muži ťažkosti s tým, že sa im nepostavil. Vladári mali aj celý tím expertov, od lekárov a bylinkárov cez kňazov a iných duchovných až po stovky žien, ktoré im boli nonstop k dispozícii. Títo ľudia mali na starosti vyvolať erekciu a pomôcť pri sexuálnom živote.
Najstaršia zmienka o tomto probléme pochádza podľa lekárskeho časopisu približne z ôsmeho storočia pred Kristom. Hinduisti už v tom čase predpokladali, že problémy s erekciou môžu súvisieť s rôznymi vecami: šlo o pohlavnú chorobu, ktorá mohla mať aj duševný pôvod. Za mentálnu impotenciu však vinili ženu, ktorá nedokázala muža dostatočne vzrušiť.
Riešením boli prírodné elixíry zo sezamu, ryže, soli a šťavy z cukrovej repy, ktoré vyvarili na masle a bravčovej masti. „Liečivý sirup“ mali zapíjať pohárom mlieka. Okrem iného však v starovekej Indii odporúčali aj zmes masla, vajíčok či semenníkov krokodíla, myší alebo iných zvierat. Týmto hojivým krémom si muži potreli chodidlo – ich mužská sila sa im mala pri ďalšej návšteve ženy navrátiť, nesmeli sa však nohami dotknúť zeme.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Prečo si v starovekej Číne mysleli, že muž prichádza o erekciu vekom
- Čím si potierali muži penis, aby vyvolali erekciu
- Prečo museli mať páry sex vo viktoriánskom období pred porotou
- Kedy vynašli Viagru a či už existuje aj jej ženská verzia
- Prečo spájali sexuálne dysfunkcie u žien s psychickými poruchami
- Ako sa dnes tieto poruchy liečia